Keď sa pokazí auto, vždy som prvá s kľúčom v ruke a najviac špinavá od práce, hovorí v jedinom slovenskom rozhovore Sara Price.
Sara Price je prvá Američanka, ktorá zvládla etapu na Dakare, a vôbec mimoriadna osobnosť. Pretekárka na všetkých možných aj zdanlivo nemožných vozidlách je centrom pozornosti pre svoje zručnosti, nezlomný mindset a pritom veľmi priateľské vystupovanie. Rozhovor so Sarou umožnila značka Defender, keďže práve v tíme Defender získala Sara so svojimi kolegami pódiové umiestnenie na Dakare.
Predstavte si, že by ste 14 dní strávili v neúprosnej saudskoarabskej púšti, prešli 24 000 km, všade prach a technika posunutá až na hranicu možností. Práve z týchto podmienok sa v januári vrátila posádka tímu Defender, ktorá na legendárnej rely Dakar prepísala históriu v triede Stock, keď tri vozidlá Defender Dakar D7XR ovládli až 10 z 13 etáp a obsadili prvé tri miesta. Dnes tu máme česť privítať ženu, ktorá sedela v jednom z nich a vybojovala celkové druhé miesto.
V roku 2019 prepísala dejiny ako šampiónka Score International Trophy Truck v režime “IronWoman”, keď neuveriteľných 19 hodín v kuse sedela za volantom. Má aspoň 17 motokrosových titulov, medailu z XGames a víťazstvá na najťažších púštnych pretekoch, ako Mint 400 či Sonora Rally. Okrem toho ju môžete vidieť ako profesionálnu kaskadérku v Hollywoode, napríklad vo filme Jumanji alebo vo videoklipoch Lady Gaga.
Rozhovor sme robili na diaľku medzi Bratislavou a Arizonou so sedemhodinovým časovým posunom. Zhováral sa Erik Stríž z portálu Autobazar.EU.
Erik: Začnime teda – gratulujem k obrovskej pocte byť prvou Američankou, ktorá vyhrala etapu na Dakare. Už si sa zotavila z púšte?
Sara: V skutočnosti po Dakare som absolvovala niekoľko ďalších pretekov, ale teraz som konečne doma a zotavujem sa – prvý raz od Dakaru. Bolo to náročné, samozrejme.
Mimochodom, vieš vôbec, kde sa nachádza Slovensko? Máš tu totiž ľudí, pre ktorých si obrovským vzorom.
Sara:Viem, kde je Slovensko, a je to neuveriteľné, vôbec som netušila, že tam mám takú prítomnosť a fanúšikovskú základňu. Je úžasné vedieť, že váš národ sleduje našu spoločnú cestu.
Erik: Šoférovala si úplne nový Defender D7 XR, ktorý vychádza z modelu Octa. Ako tento továrensky podporovaný špeciál zmenil tvoj prístup v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v kategórii SSV?
Sara: Bola to pre mňa úplne nová kategória, keďže triedu Stock prepracovali a viac otvorili, čím sa stala oveľa konkurencieschopnejšou a zaujímavejšou. Naše pretekárske auto D7 XR má vďaka platforme Octa naozaj veľmi dobré základy. Je to jedno z najzábavnejších áut, aké som kedy šoférovala, má skvelý výkon a vynikajúce ovládanie. Bola som úplne ohromená celým tímom, samotným vozidlom a produktom.
Erik: Zázemie tímu Defender je pre teba obrovským míľnikom. Čo bolo podľa teba najväčšou výhodou toho, že si mala za sebou továrenskú infraštruktúru počas najťažšej rely sveta?
Sara: Je to úžasné a pre mňa to znamená obrovský míľnik, za ktorý som nesmierne vďačná. Tím je neustále veľmi pozitívny a všetci sa snažia dosiahnuť rovnaký cieľ. Znamená to pre mňa to, že sa môžem sústrediť výhradne na to, aby som bola športovkyňou, čo je úžasné, pretože v minulosti som v takejto pozícii často nebola. Je neuveriteľné, aké množstvo vedomostí je v tomto tíme a že sa môžem učiť od ľudí, ako je napríklad môj tímový kolega a samotná legenda Stéphane Peterhansel. Nasávam to všetko ako špongia, snažím sa budovať svoje zručnosti a dúfam, že odvediem svoju prácu tak, aby bol tím spokojný.
Erik: Koľko z pôvodného sériového vozidla je na aute stále zachovaného a v čom ťa auto v dunách Saudskej Arábie prekvapilo najviac?
Sara: Veľká časť auta stále vychádza zo sériovej výroby. Nemáme povolené meniť hnacie ústrojenstvo, motor ani samotný podvozok, takže to všetko prechádza priamo z produkčného modelu Octa do pretekárskeho auta. Ako môžete vidieť, aj samotná karoséria je veľmi podobná. Jediné veci, ktoré sme museli zmeniť, boli bezpečnostné komponenty kvôli reguláciám FIA, urobiť priestor pre náhradné diely a pridať dodatočnú palivovú nádrž s objemom 550 litrov, ktorá zaberá veľkú časť zadného priestoru. Okrem toho sa zmenilo len to, že sa vzduchové odpruženie vymenilo za tlmiče s vinutými pružinami od značky Bilstein.
Erik: Dakar je stále najvyšším testom všestrannosti a veci sa môžu aj napriek veľkej príprave pokaziť. Zažila si v tohtoročných pretekoch moment, pri ktorom si cítila, že je skutočne za hranicou toho, o čom si si predtým myslela, že vôbec dokážeš zvládnuť?
Sara: Myslím si, že ako športovec prídete najlepšie pripravený, ako sa dá, ale nikdy sa nemôžete pripraviť na všetko, čo sa môže stať. Musíte brať veci postupne krok za krokom a v tomto podľa mňa najviac vynikám. Mám pocit, že najviac ožívam práve v tých intenzívnych momentoch, keď je to ťažké a keď treba prekonávať prekážky, pretože to k tomu jednoducho patrí a nikdy to nebude dokonalé.
Erik: Predtým si spomenula, že Dakar bol tvojím celoživotným snom a teraz si v cieli a máš etapové víťazstvo. Mnoho ľudí zažíva po dosiahnutí sna pocit prázdnoty alebo nespokojnosti. Aké to je v tvojom prípade? Máš aj nejaké krízové vnútorné dialógy, keď si počas etapy úplne vyčerpaná?
Sara: Zďaleka nepociťujem prázdnotu, pretože môj ultimátny sen o výhre sa ešte stále celkom nenaplnil a užívam si každú sekundu. Určite mám občas chvíle, kedy chcem, aby ma niekto uštipol, ale na trati som plne sústredená na svoj cieľ a mojou prácou je udržať auto v jednom kuse a dostať sa do ďalšieho dňa. Najťažšia časť je podľa mňa príprava pred pretekmi, keď pochybujete sami o sebe a premýšľate, či ste urobili dosť – to zažíva každý športovec. A keď počas pretekov prídu tie ťažké momenty únavy, vždy si pripomeniem: “počúvaj, toto je to, čo si chcela a pre čo si tak tvrdo pracovala”, a to ma prinúti neustále tlačiť vpred.
Erik: Medzi laikmi občas koluje mýtus, že špičkoví jazdci ignorujú svojich navigátorov a riadia sa hlavne vlastným inštinktom. Keďže ty máš po boku Seana Berrymana, aká kľúčová je pre vašu rýchlosť táto neustála komunikácia?
Sara: Vzťah s navigátorom je absolútne kľúčový pre úspech. Trávite s týmto človekom obrovské množstvo času a musíte mu plne dôverovať, pretože on vidí to, čo vy nie. Zatiaľ čo ja čítam iba terén predo mnou, on číta itinerár a hovorí mi presne, kam mám ísť. Musíte dôverovať jeho inštinktu, pretože môžete byť tým najlepším jazdcom na svete, ale bez skvelého navigátora nikdy neuspejete.
Erik: Do akej miery si zapojená do mechanickej stránky vecí? Keď sa uprostred púšte niečo pokazí, si to ty, kto sa s kľúčom vrhne pod auto? Pýtam sa preto, že iní jazdci sa mi tu priznali, že oni osobne nemajú veľké mechanické zručnosti.
Sara:Som vždy prvá, kto do toho skočí a snaží sa nájsť riešenie alebo opraviť súčiastku. Cítim, že technika a mechanika je mojou silnou stránkou. Kedysi som si autá stavala a opravovala úplne sama. Dnes som už na to o niečo viac zaneprázdnená, no stále ma to baví a mám v tomto smere veľké znalosti. Vôbec si to neužívam, ak sa to stane počas pretekov, ale presne viem, čo je potrebné urobiť, a zvyčajne som tá najšpinavšia. To, že niektorí jazdci do toho nezasahujú, ma naozaj prekvapuje. Vyrastala som pod vedením otca, ktorý ma učil, aby som veci rozoberala a pochopila, ako fungujú. Podľa mňa toto presne oddeľuje skutočných pretekárov od ostatných a detailná znalosť vlastného vozidla vám môže jedine pomôcť uspieť.
Erik: Začínala si na dvoch kolesách a následne prešla do pretekov Trophy Trucks. Cítila si niekedy potrebu dokazovať svoje kvality a snažiť sa viac len preto, že si žena v takto dominantne mužskom svete?
Sara:Nikdy som nemala pocit, že sa musím snažiť viac kvôli tomu, že som žena. Skôr to bolo o tom, že som bola vždy veľmi odhodlaná a som skrátka ženou, ktorá sa niekedy snaží viac ako muži. Nikdy som to nerobila preto, aby som niečo dokazovala “ako žena”. Počas pretekov Baja 1000 som ostala v aute a odjazdila ho celé sama, pretože som bojovala o šampionát a vedela som, že nedokážem len tak oddychovať, ak by z auta niečo vypadlo. Poháňala ma moja vlastná vôľa a láska k výzvam.
Erik: Ako z tvojho pohľadu vnímaš súčasné prijímanie ženských jazdkýň v komunite? Mizne tá takzvaná testosterónová bariéra, alebo ženy stále čaká strmšia cesta k získaniu továrenských zmlúv?
Sara: Dnes sa už na ľudí pozerá ako na konkurentov, bez ohľadu na pohlavie. Ak dokážete šoférovať, ste konkurencieschopní a stojíte za to, miesto si nájdete. V minulosti to tak nebolo a keď som prišla na trať, ľudia reagovali štýlom “aha, to je to dievča”. Akonáhle som však s nimi začala pretekať a porážať ich, ich vnímanie sa zmenilo. Samozrejme, prvý dojem vždy bude taký, že som dievča s dlhými vlasmi, no keď ukážete tvrdú prácu a svoj výkon, už vás berú ako rovnocenného konkurenta. Základom je jednoducho odviesť tú prácu. Ak neprídete bojovať o popredné priečky, rešpekt nedostanete – rovnako by ho však v takom prípade nedostal ani chlap.
Erik: Tvoj životopis mimo kokpitu je neuveriteľný – robila si profesionálnu kaskadérku vo filme Jumanji či v klipoch Lady Gaga. Zmenili tieto skúsenosti tvoj pohľad na kalkulované riziko počas pretekania rýchlosťou 160 km/h?
Sara: Tieto dva svety, pretekanie a kaskadérstvo, sa skutočne výborne dopĺňajú. Pri kaskadérskych kúskoch ide o extrémne kalkulované riziko a dokonalú presnosť – všetko musíte zvládnuť správne hneď na prvýkrát a nemáte priestor na množstvo cvičných pokusov. To isté platí pri pretekaní. Ľudia si občas myslia, že ak niekto vie spraviť trojité salto dozadu, mali by si ho najať. Opak je však pravdou – vy nechcete najať niekoho, kto len zbytočne navyše riskuje. Chcete človeka, ktorý dokáže urobiť prácu bezpečne a presne. Bezpečnosť je vo svete kaskadérov absolútnym základom, a presne tak to funguje aj v rely.
Erik: Zdá sa, že žiješ vysoko intenzívny a adrenalínový život. Ako si na tom s rovnováhou medzi prácou a osobným životom?
Sara: Je to naozaj vzrušujúce, ale zároveň tvrdé. Málokedy sa mi podarí len tak vypnúť a užiť si voľno doma, pretože máme neustále niečo naplánované. Ak sa mi náhodou naskytne voľný moment bez predchádzajúceho plánu – napríklad minulý týždeň – je to veľmi príjemné len tak oddychovať. Hneď potom sa však opäť vracia ten pracovný režim. Úprimne, moja rovnováha medzi pracovným a osobným životom momentálne nie je veľmi dobrá a je značne nestabilná.
Erik: Aký je tvoj cieľ na budúci rok po tohtoročnom druhom mieste? Je to zisk prvého miesta?
Sara: Mojím primárnym cieľom je pokračovať v tvrdej práci a premeniť svoj sen na skutočnosť, čo znamená vyhrať. Moja myseľ je už takto nastavená, viem, čo chcem, a s mojím tímom robíme maximum pre to, aby sa nám to podarilo. Uvidíme.
Erik: A moja úplne posledná otázka. Máš nejaký odkaz pre mladých ľudí, a najmä pre dievčatá, ktoré možno pochybujú o svojich snoch v oblasti motoršportu len preto, že ide o oblasť plnú mužov?
Sara: Bez ohľadu na to, čo presne robíte platí, že ak do toho vložíte tvrdú prácu a srdce, všetko je možné. Neberte si príliš k srdcu reči ostatných, dôležité je len to, na čom skutočne záleží vám samotným.
Ďakujeme za poskytnutie rozhovoru, rozhovor prešiel autorizáciou bez úprav.
© obchodnyregister.com – All rights reserved
