Študenti najskôr útočili na vlastných učiteľov, tí sa k nim pridali. Ulice a školy vo Francúzsku horia

Francúzske školy horia a učitelia už nestoja proti žiakom, ale po ich boku. Z vnútorného konfliktu vyrástlo celonárodné povstanie za dôstojné vzdelávanie.  

Máloktorá krajina má takú tradíciu masových, často aj násilných protestov, ako práve Francúzsko. No súčasná vlna nepokojov, ktorá sa už dva týždne prelieva krajinou, je aj tak takmer bezprecedentná.

Zapálené školy, útoky študentov na učiteľov, horiace smetiaky na uliciach – to je len stručný výpočet toho, čo dnes zažíva celá krajina v rámci protestov, ktoré sa masovo šíria do všetkých jej častí.

Vláda v Paríži čelí kríze, ktorú nedokázala, alebo možno ani nechcela, v jej raných fázach riešiť. To, čo sa dnes odohráva na bulvároch, totiž nie je len ďalšou epizódou odborárskeho pretláčania sa so štátom o výšku platov, ako to bolo často v minulosti.

Odborníci hovoria o zlyhaní základných prvkov štátu, ktorý mal mladej generácii garantovať vzdelanie v dôstojnom a bezpečnom prostredí.

Na samotnom počiatku tohto konfliktu, ktorý pred dvoma týždňami vzplanul na severných predmestiach Paríža, stála frustrácia hľadajúca ten najdostupnejší terč. Tínedžeri, konfrontovaní s rozpadávajúcimi sa školskými budovami, chronickým nedostatkom pedagogického personálu a pocitom spoločenskej beznádeje, obrátili svoju agresiu voči najbližšej autorite.

Prvotnou iskrou celej krízy boli fyzické a verbálne útoky študentov na samotných učiteľov. Vzdelávací systém sa začal rúcať zvnútra a očakávalo sa, že pedagógovia budú v reakcii logicky žiadať prísnejšie tresty a viac policajnej prítomnosti na chodbách.