
Namiesto sľubovaného škrtania počtu úradníkov plánuje Ficova vláda na budúci rok zamestnať 2000 nových ľudí a tým existujúcim zvýšiť mzdy. A to napriek faktu, že na Slovensku ľudia vo verejnom sektore už teraz zarábajú v priemere viac ako v súkromných firmách. Vláda by pritom mala z čoho konsolidovať, ale nerobí to, hovorí člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Celý objem Kamenického konsolidácií sa stráca len na zaplatenie úrokov z dlhov štátu, a na zvýšenie výdavkov na obranu. Deficit zostáva, dlh sa zvyšuje a akýkoľvek budúci minister financií bude mať veľmi ťažkú úlohu – bude musieť znova konsolidovať, tentoraz poriadne.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo vláda na konci volebného obdobia odovzdá rovnako vysoký deficit, aký zdedila;
- kam smerovalo päť miliárd eur z troch doterajších konsolidačných balíkov;
- prečo Slovensku hrozí do konca nasledujúceho desaťročia reálny krach;
- či sa v novom štátnom rozpočte šetrí na platoch a počtoch štátnych úradníkov;
- aké predvolebné rezervy na rozdávanie si súčasný kabinet v rozpočte vytvoril;
- aký finančný výpadok zanechajú dnešné dočasné opatrenia budúcemu ministrovi financií.
Tento rozhovor si môžete pozrieť ako reláciu Aktuality Nahlas, alebo nižšie prečítať ako editovaný a krátený prepis.
Pozrime sa na rozpočet z pohľadu obyčajného voliča. Čo by si mal na tomto rozpočte všimnúť alebo aká je to správa pre bežného človeka, ktorý o makroekonómii veľa nevie a deficit považuje za cudzie slovo?
Ľudia si pomerne dobre uvedomujú, v akej situácii sa naša krajina nachádza. Vedia, že si potrebujeme vytvárať rezervy do budúcnosti, a nie ich prejedať.
Namiesto toho tento rozpočet vyzerá, ako keby vláda chcela iba kúriť a svietiť. Dokonca ide míňať ešte viac, hoci sú naše verejné financie vo vysokom riziku. Bežný človek si veľmi dobre uvedomuje, že konsolidačné opatrenia, ktoré musia prísť, sú nevyhnutné. Čím viac ich budeme odsúvať, tým budú bolestivejšie a väčšie.
Vláda tým, že v budúcom roku ešte zvyšuje cieľ pre deficit, rezignuje na snahu zlepšiť stav verejných financií a celú záťaž odsúva na budúcu vládu, ktorá vzíde z volieb na konci budúceho roka.
Keby som sa to snažil preložiť do reči bežného človeka, bude nám zle ešte dlho?
Záleží na tom, ako veľmi to budeme odkladať. Ponúka sa jednoduché prirovnanie: bolí nás zub. Všetci vieme, že to treba riešiť, ale máme strach zo zubára. Pritom vieme, že čím viac návštevu lekára odkladáme, tým bolestivejší zákrok bude. V najhoršom prípade to môže skončiť až veľkou operáciou.
Minister financií Ladislav Kamenický je, naopak, optimista. Nedávno na svojom Facebooku napísal status, ktorý sa ocitol až na satirickej stránke Zomri, keďže väčšina reakcií ľudí pozostávala z vysmievavých smajlíkov. Pán minister napísal: „Slovenská ekonomika by na tom mala byť v roku 2027 lepšie. Zvýši sa hospodársky rast, spotreba, export a zvýši sa aj rast reálnych miezd.“ Vy hovoríte, že bude ešte dlho zle, kým pán Kamenický tvrdí, že nám bude budúci rok super.
Ja hovorím, že nás čakajú bolestivé opatrenia a skôr či neskôr ich budeme musieť urobiť. Čím neskôr to bude, tým to bude ťažšie.
To, čo hovorí pán minister – že v budúcom roku bude na tom Slovensko ekonomicky lepšie –, je pravda. Avšak práve vtedy, keď sa vám ekonomicky darí, by ste mali viac šetriť a nie viac míňať. Požičiavať si máte v zlých časoch, v lepších časoch treba šetriť. Vláda síce vie, že v budúcom roku sa zlepší výber daní, no napriek tomu svoj plán deficitu ešte zhoršuje.
Mali by z čoho šetriť, mohli by šetriť, ale nerobia to.
Presne tak. Mohli by, mali by a bolo by to správne. Aj keby splnili len posledný plán – znížiť tohtoročný deficit zo 4,3 percenta aspoň kozmeticky na 4,2 percenta –, bolo by to minimum, ktoré by zodpovedná vláda mala spraviť.
Namiesto toho sa deficit zvyšuje zo 4,3 percenta na takmer 5 percent.
V absolútnych číslach je to 7,4 miliardy eur. Je to zlá správa?
Znamená to, že náš dlh sa zvýši o ďalších viac ako 7 miliárd eur. Pre porovnanie: tento rok sa dlh zvýši o asi 6 miliárd eur, budúci rok to bude vyše 7 miliárd a v roku 2028 to bude už vyše 8 miliárd eur.
Ak budeme takto pokračovať, do konca desaťročia presiahne náš dlh 75 percent HDP a do roku 2040 sa dostane výrazne nad 100 percent hrubého domáceho produktu. To uvádzam na ilustráciu, že takto sa ďalej pokračovať nedá. A nie je to žiadna vzdialená budúcnosť – najneskôr do roku 2040 musíme mať financie opravené, inak Slovensku bude veľmi vážne hroziť krach. Zostávajú nám dve až tri volebné obdobia na to, aby sme verejné financie upratali.
Pri tejto debate sa veľmi často spomína, kto za to môže, pričom k tomu prispieva každá vláda. Predstavitelia Smeru a súčasná koalícia často argumentujú Igorom Matovičom, ktorý podľa nich zanechal verejné financie v takom stave, že boli potrebné konsolidácie. Keď sa však pozrieme na tieto čísla, súčasná vláda nerobí nič iné. Budeme sa aj na Ladislava Kamenického pozerať ako na človeka, ktorý nám vyrobil problém, čo sa bude musieť naprávať ďalšími konsolidáciami?
Táto vláda mala pravdu, keď hovorila, že zdedila verejné financie v historicky najhoršom stave. A rovnako bude mať pravdu aj nová vláda, keď bude hovoriť to isté.
Súčasná vláda zdedila deficit asi 4,9 percenta HDP s výhľadom, že bez zásahu môže narásť na 6,5 až 7 percent. Odovzdá však deficit vo výške 5 percent HDP – teda rovnaký, aký zdedila.
Rozdiel je v tom, že kým predtým sme mali dlh okolo 48 percent HDP, teraz to bude asi 70 percent. Akákoľvek rezerva, ktorú sme na zvyšovanie dlhu mali, sa tým vyčerpala. Budúca vláda už bude pod oveľa väčším tlakom, aby rast dlhu zastavila. Bude musieť znížiť deficity z približne 5,5 percenta na asi 2,5 percenta HDP.
Rozdiel je aj v tom, že Ladislav Kamenický má za sebou tri vlny konsolidácie. Pod konsolidáciou pritom rozumieme, že sa deficit znižuje, no vy hovoríte, že namiesto znižovania zostáva rovnaký ako v roku 2023, keď prebrali moc. Znamená to, že tieto konsolidácie v skutočnosti neboli konsolidáciami, ale iba tým, že od ľudí vybrali viac peňazí a všetky ich minuli?
Sčasti je to tak. Tri konsolidačné balíky, ktoré sme zažili, majú spolu hodnotu niečo vyše 5 miliárd eur. Zároveň však vláda prijala dodatočné výdavky za viac ako 2 miliardy eur.
Okrem toho sú tam dočasné opatrenia za približne miliardu eur, ktoré si vláda schválila len pre seba a neprenecháva ich budúcej vláde. Keď tieto dočasné opatrenia vymiznú, celkové čisté konsolidačné úsilie tejto vlády je okolo 2 miliárd eur.
A to všetko išlo do dvoch oblastí: na zvýšené úrokové náklady – namiesto jednej miliardy platíme na úrokoch dve miliardy eur – a na zvýšenie výdavkov na obranu, ktoré stúpli tiež asi o miliardu. Celé konsolidačné úsilie vlády v čistom tak išlo iba na to, aby zabránilo ďalšiemu nárastu deficitu. Vláda tak v skutočnosti bude odovzdávať rovnaký deficit, aký zdedila.
Na tohtoročných výdavkoch vidno, že si vláda v predvolebnom roku vytvorila priestor na rozdávanie.
Sú tam rezervy za asi 600 miliónov eur, ktoré zatiaľ nie sú podložené legislatívnymi opatreniami. Vieme len to, čo vláda oznámila. Ide o plán zvýšiť dôchodky pre ľudí nad 85 rokov – tento zákon je v parlamente, ale ešte nie je schválený. Potom je tam zámer na daňové úľavy pre matky s viac ako štyrmi deťmi, dodatočné výdavky pre poľnohospodárov či v jadrovej energetike. Nič z toho však zatiaľ nie je konkrétne, preto to vláda nedáva do konkrétnych výdavkových programov, ale drží to v rezervách.
Pozrel som sa na to, kde vláda nešetrí, ale naopak zvyšuje výdavky. V sociálnej oblasti plánuje vláda dodatočne navýšiť výdavky o 443 miliónov eur a na kompenzácie výdavkov v súvislosti s drahými energiami ide ďalších 250 miliónov eur. Národný jadrový program sa zvyšuje o 100 miliónov eur a výdavky v zdravotníctve stúpajú o 429 miliónov eur, čo je opäť takmer pol miliardy eur. V rodinnej politike vláda rovnako zvyšuje výdavky o 482 miliónov eur, zatiaľ čo vzdelávanie dostane naproti tomu v úvodzovkách len 95,7 milióna eur navyše. Vláda chce tiež navýšiť výdavky na dopravu o 568 miliónov eur, čo je ďalšia polmiliarda, a poľnohospodárstvo dostane 100 miliónov eur. Naozaj to vyzerá ako rozdávanie – napríklad že v doprave chce vláda na niečo prispieť pred voľbami v regióne, kde majú voličov, či pridať v rodinnej politike.