“Toto sme tu nemali od roku 1932.” Prečo nominanta AfD prirovnávajú k Hitlerovmu zástupcovi Hermannovi Göringovi?

V Nemecku padlo historické tabu. V spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko zvolili v utorok za predsedu krajinského snemu nominanta strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú miestny Úrad na ochranu ústavy označuje za pravicovo-extrémistickú. Krajnej pravici sa čosi také podarilo po prvý raz od augusta 1932, keď sa na čelo Ríšskeho snemu postavil nacista Hermann Göring. A už čoskoro môže AfD oslavovať ďalší úspech, ak sa jej člen stane i krajinským premiérom.  

“Je to deň hnevu, deň sklamania z toho, že sa demokrati zjavne nepoučili z histórie a dovolili, aby sa opakovala,” komentoval výsledky hlasovania minister obrany zo Sociálnodemokratickej strany (SPD) Boris Pistorius.

To, čo sa stalo v Magdeburgu, pokladá za “prelomenie tabu parlamentnej demokracie, aké sme v takejto podobe nezažili už 90 rokov”. “Demokrati pripravili pôdu pre fašistov,” zdôraznil na protestnom pochode, ktorý sa konal v Berlíne.

Vymenovanie Tobiasa Rauscha z AfD za šéfa krajinského snemu a jeho spolustraníka Thomasa Tillschneidera za podpredsedu vyvolalo pobúrenie i preto, lebo pri tajnej voľbe ho podporili aj poslanci demokratických strán.

Za Rauscha hlasovalo až 48 z 82 prítomných poslancov, 29 bolo proti a piati sa zdržali. AfD a krajne ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá netajila, že ho podporí, mali pritom spolu len 44 hlasov, čo znamená, že asi štyria opoziční poslanci, zrejme kresťanskí demokrati (CDU) “zradili”.

Kritikou nešetrili ani ich stranícki kolegovia. “Pre nás platí bez výnimky: žiadna spolupráca s pravicovými extrémistami – v nijakej vláde ani parlamente,” napísal na Facebooku Daniel Günther, šéf CDU v Šlezvicku-Holštajnsku.

“Každý, kto odovzdá hlas pravicovému extrémistovi, stratil právo označovať sa za demokrata,” citoval denník Welt šéfku poslaneckého klubu postkomunistickej Ľavice v Bundestagu Heidi Reichinnekovú.

Predstavitelia jej strany a SPD situáciu porovnávali s menovaním Göringa za šéfa Reichstagu. Naopak, Sahra Wagenknechtová z BSW to odmietla ako “bagatelizovanie nacizmu”.

To, že demokratické subjekty trvajú na dodržiavaní tzv. protipožiarneho múru voči krajnej pravici, považuje za “idiotstvo”.

Podľa nej treba rešpektovať, že v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, ktoré sa konali pred mesiacom, s veľkým náskokom vyhrala AfD a ako najsilnejšia frakcia v sneme má vraj právo menovať predsedu.

Otázne zostáva, či bude krajná pravica rovnako úspešná i v decembri, keď by mali poslanci v Magdeburgu hlasovať o tom, či sa volebný líder AfD Ulrich Siegmund stane šéfom krajinskej vlády. Aj keď BSW tvrdí, že ho nepodporí, Siegmund sa vyjadril, že to vidí “optimisticky”.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
nemecká politika
AfD
Alternatíva pre Nemecko
Sasko-Anhaltsko
Voľby v Nemecku
krajná pravica
CDU
SPD
pravicový extrémizmus
pravicoví extrémisti

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.