
Vstup uniforiem priamo do škôl by mohol byť dokonca kontraproduktívny, hovorí riaditeľ odboru poriadkovej polície Stanislav Hromádka.
Po útoku len 13-ročného Daniela na základnej škole v Staškove raketovo vzrástol počet nahlásených incidentov, či už ide o verbálne útoky, alebo násilné prejavy. „Vysvetľujeme si to zatiaľ tým, že určité typy správania, ktoré boli do tohto incidentu do určitej miery tolerované, dnes vzbudzujú v učiteľoch a zamestnancoch škôl obavu. Obávajú sa, že slová vyslovené z frustrácie či afektu by mohol niekto reálne dokonať,“ hovorí šéf odboru poriadkovej polície Stanislav Hromádka v rozhovore pre Aktuality.sk.
Teraz musia aj policajti opäť prehodnotiť svoje zaužívané postupy. Učiteľky zo základnej školy v Staškove sa totiž na políciu obrátili už pár dní pred útokom, keď im žiačka Nellka, ktorá sa neskôr stala jednou z obetí útoku, povedala o upravenej fotografii z koncentračného tábora, do ktorej ôsmak vložil ich podobizne. Policajti to vyhodnotili ako priestupok a nevideli riziko ohrozenia.
Podľa šéfa policajnej inšpekcie Branislava Zuriana pritom pedagogičky uviedli aj ďalšie informácie o žiakovi. Inšpekcia teraz vyšetruje, či policajti situáciu nepodcenili. Začala trestné stíhanie vo veci pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Hromádka si chce počkať na výsledky kontroly aj vyšetrovania inšpekcie, lebo ukážu, či nastavený systém funguje, alebo v konečnom dôsledku niekde zlyháva.
Čo sa zmení po útoku v Staškove a ako sa z neho vieme poučiť?
Po útoku začali policajti v rámci pracovnej skupiny pre ochranu mäkkých cieľov po vlastnej línii zintenzívňovať svoju činnosť. Ide o takzvaných kontaktných policajtov, ktorých máme na Slovensku približne 2 000. V súčasnosti preverujeme, či je ich činnosť dostatočná a či vedia školám dostatočne vysvetliť zmysel svojej práce.
Ich hlavnou náplňou je slúžiť ako pojítko medzi školami a Policajným zborom v prípadoch, keď správanie žiakov či študentov prekračuje bežné rámce, alebo keď pedagógovia majú obavy, že už ide o život alebo zdravie.
Na Slovensku máme teda približne 2000 policajtov, ktorí sa venujú najmä rizikám na školách?
Kontaktní policajti sú určení príslušníci z obvodných oddelení či okresných riaditeľstiev – a na vysokých školách z krajských riaditeľstiev – pričom táto agenda nie je ich jedinou náplňou práce. Nie sú k dispozícii v režime 24/7 výhradne pre túto činnosť.
Školám neustále vysvetľujeme, že v prípade priameho ohrozenia života a zdravia je prvoradé okamžite volať linku 158 alebo 112. Kontaktný policajt slúži na konzultácie a navnímanie problému. Ak situáciu sám nevie vyhodnotiť, má v rámci nášho vedenia a riadenia za sebou svojich nadriadených, okresnú skupinu odborníkov na prevenciu a trestnú činnosť mládeže, s ktorými hľadá riešenie.
Riaditelia škôl musia počítať s tým, že kontaktní policajti majú bežné služby či dovolenky. V prípade akútneho incidentu alebo bezprostredného ohrozenia preto treba vždy kontaktovať linku 158 alebo 112, aby mohla byť na miesto vyslaná najbližšia dostupná hliadka.
Na tlačovej besede ste spomenuli, že po tomto útoku výrazne vzrástol počet hlásení podobných incidentov. Čím si tento nárast vysvetľujete?
Vysvetľujeme si to zatiaľ tým, že určité typy správania, ktoré boli do tohto incidentu do určitej miery tolerované, dnes vzbudzujú v učiteľoch a zamestnancoch škôl obavu. Obávajú sa, že slová vyslovené z frustrácie či afektu by mohol niekto reálne dokonať.
Každé oznámenie posudzujeme podľa jeho konkrétneho obsahu a závažnosti. Policajti preverujú dostupné informácie potrebné na vyhodnotenie reálnosti hrozby a podľa okolností vec konzultujú s príslušnými odbornými útvarmi alebo ďalšími orgánmi, ako je napríklad prokuratúra.
Cieľom je čo najskôr rozlíšiť, či ide o trestnoprávne relevantné konanie, priestupok alebo situáciu, ktorá si vyžaduje iný typ intervencie.
Keď je prípad nahlásený polícii, policajti môžu rozhodnúť v zásade v troch rovinách: buď správanie napĺňa znaky trestného činu, ide o priestupok, alebo zistené konanie nenapĺňa znaky protiprávneho konania a jeho ďalšie riešenie patrí do pôsobnosti školy alebo iného príslušného systému podpory.
Policajti vyhodnocujú jednotlivé prípady tak, aby sa jednoznačne rozhodlo, či sa vec posunie do priestupkového alebo trestného konania.
V prípade Staškova policajná prezidentka Jana Maškarová uviedla, že fotografia upravená konkrétnym žiakom bola vyhodnotená ako priestupok a nie ako hrozba pre život alebo zdravie. No žiak napokon útočil. Zmení to prístup polície k takémuto druhu hlásení?
Z môjho pohľadu je to ťažké vyhodnotiť. Po udalostiach v Spišskej Starej Vsi (útok žiaka Samuela S. na tamojšom gymnáziu pozn. red.) došlo v spolupráci s ministerstvom školstva k úprave školského zákona a boli presne definované priestupky týkajúce sa takéhoto správania.
Priestupku sa dopustí ten, kto hrubo uráža alebo znevažuje pedagogických či nepedagogických zamestnancov verejne, napríklad v online priestore. Ide o prípady, keď žiaci vytvoria zosmiešňujúcu koláž alebo video, ktoré znevažuje učiteľa, tak je to riešené ako priestupok v zmysle školského zákona.
Tieto priestupky primárne neobjasňuje ani nerieši Policajný zbor, ale regionálny školský úrad.
Ako to bolo v prípade 13-ročného Daniela?
To, ako bola vyhodnotená koláž v Staškove, je v súčasnosti predmetom kontroly odboru kontroly policajného prezídia a Úradu inšpekčnej služby. Preveruje sa, či policajti pri oznámení o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu postupovali správne.