Ohýbanie pravidiel sa končí autoritárstvom, politici tento štát nevlastnia, tvrdí politológ Štefančík (Res Publica)

„Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás, zvyčajne chcú len vašu poslušnosť, mlčanie a pasivitu. Politik nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí.“ O nadčasovom varovaní Václava Havla, pasivite spoločnosti, ohýbaní pravidiel aj o významne tretieho sektora hovorí v podcaste Res Publica politológ Radoslav Štefančík.  

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo sú predvolebné varovania Václava Havla z roku 1992 o uzurpácii moci aktuálne aj dnes.
• Ako vytváranie obrazu nepriateľa a emócie na sociálnych sieťach nahrádzajú reálnu politiku.
• Prečo sú mimovládne organizácie považované za srdce demokracie a prečo na ne moc útočí.
• Čo znamená ohýbanie pravidiel pri rozpočtovom provizóriu a aký dopad má stratu právnej istoty na ekonomiku.
• Prečo je občianska angažovanosť a budovanie komunitného života jedinou poistkou proti autoritárstvu.

Jún 1992. Krátko pred voľbami. Václav Havel a jeho varovanie: Nevoľte tých, ktorí vám sľubujú, že všetko vyriešia za vás. Zvyčajne chcú len jedno – vašu poslušnosť, vaše mlčanie a vašu pasivitu. Dnes by mal Václav Havel 90 rokov. Vtedy varoval aj pred politikmi, pre ktorých je vlastná moc dôležitejšia ako osud národa. Politik podľa neho nie je vlastník štátu, dostal len na obmedzený čas právo spravovať časť spoločných vecí. Respublika – vec verejná, naša spoločná. Taká ale nebude, ak o ňu z pohodlnosti stratíme záujem.

Varovanie, ktoré má 34 rokov, však našlo úrodnú pôdu. Ak sa pozrieme na Slovensko týchto dní: vládna koalícia s najtesnejšou väčšinou v najmenej príhodnom čase, keď sa má prijímať rozpočet. Poistkou tak má byť uvoľnenie pravidiel pre prípadné rozpočtové provizórium. Po trestných kódexoch či likvidácii verejnoprávnych médií ide o ďalšie ohýbanie pravidiel.

Varovanie Václava Havla má 34 rokov. A robil to „snažně“, teda naliehavo: Nevoľte tých, ktorí hovoria, že za vás prevezmú všetko, pretože si tým zoberú moc do vlastných rúk.

Áno. Máme historické skúsenosti. Napríklad z Nemecka 30. rokov, kde sa ľudia nechali zlákať propagandou a uverili človeku, ktorý kričal a hovoril o nepriateľoch národa. Nemusíme zostať len pri Havlovi – to, o čom hovoril, platilo už desaťročia predtým. Keď si uvedomíme, akú rétoriku používajú niektorí súčasní politici, že vidia nepriateľa v určitých skupinách obyvateľstva, napríklad v LGBTI+ ľuďoch, je to podobné.

Ak sa pozriete na slovník a komunikačné stratégie nacistov a niektorých dnešných slovenských politikov, nájdete tam absolútnu zhodu: vyvolať strach pred nepriateľom. A ak neexistuje, tak si ho vyrobiť a na základe toho získavať moc. Ak nepoznáme históriu a nepoučíme sa z nej, sme odsúdení na jej neustále opakovanie.

A presne to hrozí, ak nebudeme aktívni a necháme sa uchlácholiť rečami: „Nestarajte sa, dajte mi moc, ja to zariadim.“