Lesná smrť v košíku: S týmito hubami si muchotrávku zelenú mýlime najčastejšie

Je o to nebezpečnejšia, že sa vizuálne často maskuje za obľúbenú bedľu, plávku či čírovku.  

Muchotrávka zelená (nazývaná aj muchotrávka zelenkastá) je mimoriadne častá huba v našich lesoch. Nájsť ju možno od júla do novembra. Rastie jednotlivo alebo v menších skupinách, najčastejšie v listnatých lesoch pod dubmi a bukmi. Má jemnú chuť a niektorí hubári tvrdia, že jej vôňa pripomína med. To je však mimoriadne klamlivé.

Ide o najjedovatejšiu hubu a vôbec najtoxickejší organizmus, aký sa u nás prirodzene vyskytuje. Zabiť dokáže už jedna stredne veľká plodnica. Nie nadarmo si preto vyslúžila prezývku „lesná smrť“.

Toxíny udrú bleskovo

V muchotrávke zelenej sa nachádza viacero jedovatých látok, pričom najnebezpečnejšou z nich je amanitín. „Toxíny, ktoré muchotrávka zelená obsahuje, nevratne poškodzujú pečeň. Škody sú obrovské a dochádza k nim veľmi rýchlo. K poškodeniu nedochádza v priebehu dní či týždňov, ale doslova v priebehu hodín. Preto hovoríme o takzvanom fulminantnom zlyhaní pečene,“ vysvetlil v rozhovore pre zdravotnícky portál Medonet klinický toxikológ Eryk Matuszkiewicz. Varuje, že masívnym zlyhaním pečene sa to len začína, pretože následne sa v tele chorého rozbieha nezastaviteľná špirála ďalších patológií.

5 fotiek v galérii

Muchotrávka zelená

Zdroj: Národné toxikologické informačné centrum

Ako spoznať muchotrávku zelenú

Klobúk mladej muchotrávky zelenej má spočiatku polguľovitý tvar, neskôr sa rozprestrie do šírky. Okraj klobúka je hladký a jeho farba je zväčša olivovozelená či žltozelená, hoci sa môže vyskytnúť aj v čisto bielej forme.

Hlúbik (noha) muchotrávky má žltkastý alebo zelenkastý odtieň a typický „hadí“ vzor. Zásadným poznávacím znakom je blanitá pošva pri báze (takzvaný kalich smrti), z ktorej huba vyrastá. Na hlúbiku sa nachádza aj výrazný biely prsteň, ktorý visí nadol a je k nemu pevne prirastený.

Huby, s ktorými si muchotrávku mýlime

• Bedľa vysoká

Bedľu (nazývanú aj dáždnikovka) možno nájsť najmä na lúkach, pastvinách, okrajoch lesov a čistinkách. Klobúk tvarom pripomína dáždnik – u dospelých plodníc je rozprestretý s tupým hrbolčekom na vrchole, zatiaľ čo u mladých bedlí je guľovitý až vajcovitý. Povrch klobúka pokrývajú hnedé odstávajúce šupiny. Hlúbik bedle je biely, má hľuzovitý tvar, no nikdy nemá pošvu. Na jeho povrchu je charakteristický cikcakovitý vzor. Prsteň bedle je krémový, dvojitý a, čo je najdôležitejšie, je pohyblivý. Práve voľne pohyblivý prsteň je jedným z hlavných znakov, ktorým sa bedľa odlišuje od muchotrávky zelenej.

5 fotiek v galérii

Bedľa jedlá

Zdroj: TASR

• Plávka zelenkastá

Patrí medzi najlepšie jedlé plávky, no hubári si ju môžu ľahko pomýliť s muchotrávkou zelenou, najmä pre jej šedozelený klobúk a biele lupene. Na rozdiel od muchotrávky však plávka zelenkastá nemá prsteň ani pošvu. Jej hlúbik je masívny, hladký, biely a pri báze občas mierne béžový.

5 fotiek v galérii

plávka zelenkastá

Zdroj: TASR – Pavol Remiaš

• Čírovka zelenkastá

V minulosti bola považovaná za vynikajúcu jedlú hubu. Dnes sa jej konzumácia dôrazne neodporúča a je považovaná za jedovatú.

Túto hubu možno nájsť v ihličnatých lesoch. U mladých plodníc je klobúk polguľovitý, neskôr rozprestretý. Podobne ako muchotrávka zelená, aj čírovka má žltozelenkastý klobúk. Zásadným rozdielom však je, že muchotrávka zelená má biele lupene, prsteň a pošvu, zatiaľ čo čírovka zelenkastá má lupene sírovožlté a nemá ani prsteň, ani pošvu.

5 fotiek v galérii

čírovka zelenkastá

Zdroj: Facebook/Hubárčenie s Katkou