Slovenský dlh v ružovom svetle: Ficov Úrad vlády si z EÚ vybral len hriešnikov, 14 lepších krajín zamlčal

Úrad vlády podľa odborníkov zavádza ľudí, keď si vybral do porovnania dlhov predovšetkým „hriešnikov“. Bolestivé škrty prídu. Otázkou je, kedy sa tak stane.  

Predstavitelia vládneho Smeru dlhodobo verejnosť upokojujú, že zadlžovanie Slovenska nie je také zlé. Pri téme argumentujú odkazovaním na rad zadlženejších štátov v eurozóne. Najnovšie tak urobil v stredajšom statuse úrad vlády, ku ktorému pridal veľkolepý úvod: „Slovensko má najnižší verejný dlh spomedzi porovnávaných krajín EÚ“.

S odvolaním sa na prognózu Európskej komisie následne úrad napísal, že verejný dlh Slovenska má v roku 2027 dosiahnuť 66,9 percenta HDP. Následne situáciu zľahčil tak, že si z celej európskej dvadsaťsedmičky vybral len pár štátov.

Vymenoval, že zadlženosť Nemecka by mala byť 68 percent, Rakúska 85 percent, Fínska 93 percent, Belgicka 113 percent, Francúzska 120 percent a Talianska 139 percent. S expertmi vysvetľujeme, prečo je použitá optika vlády zavádzajúca a nedostatočná.

Vynechali aj bývalých „hriešnikov“

Ekonomický analytik INESS Radovan Ďurana skreslenie v réžii štátu zdôvodňuje už na prvý pohľad do očí udierajúcim faktom.

„Z porovnania boli vynechané všetky stredne veľké a menšie krajiny, s ktorými by bolo možné a primerané Slovensko porovnávať,“ komentuje Ďurana.

Analytik Finaxu Patrik Kindl prízvukuje, že väčšie ekonomiky si môžu dovoliť o niečo vyšší dlh ako menšie otvorené ekonomiky, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Otvorenosť v praxi znamená závislosť od medzinárodného obchodu, čiže vývozu a importu.

„Slovensko sa s plánovaným dlhom 66,9 percenta nachádza niekde v strede a je 14 krajín, ktoré by mali dosahovať nižší dlh, vrátane Rumunska či Česka,“ porovnáva.

3 fotky v galérii

Úrad vlády navodzuje dojem, že štát nečelí žiadnym rozpočtovým problémom.

Zdroj: reprofoto Facebook / Úrad vlády Slovenskej republiky

Ďurana dáva do pozornosti aj niekdajších „hriešnikov“ eurozóny – Grécko by malo mať prebytok rozpočtu 0,6 percenta a Portugalsko iba zanedbateľný deficit 0,4 percenta.

Pripomeňme, že Grécko s Portugalskom patrili v čase dlhovej krízy do skupiny štátov s hanlivým označením PIGS. Popri nich v nej bolo ešte Španielsko či Taliansko. Vyznačovali sa hospodárskymi problémami a vysokými štátnymi dlhmi.

Ďurana výber práve najhorších krajín v EÚ označuje práve za skratku, ako sa medzi nich čo najskôr dostať.

Navyše, slovenský úrad vlády do položky deficit pre rok 2027 zapísal „papierový“ údaj z predloženého štátneho rozpočtu – 4,97 percenta. Európska komisia na jar za predpokladu nezmenených politík odhadovala, že v roku 2027 narastie na 5,4 percenta.

Chabý rast

Vyzdvihovať len výšku dlhu je navyše zavádzajúce. Dôležité je pozerať sa najmä na smerovanie a schopnosť stabilizovať dlh v čase, uvádza analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.