Europarlament predstavil odvážny rozpočet EÚ, názory na financovanie a kohéziu sa rozchádzajú

Europarlament schválil ambiciózny rozpočet EÚ na roky 2028 až 2034. Slovenskí europoslanci varujú pred ostrým sporom medzi šetriacimi štátmi a obhajcami kohézie.  

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (7.10.) podporili ambiciózny dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2028 – 2034. K tvorbe viacročného finančného rámca (VFR) sa pre TASR vyjadrili slovenskí europoslanci z viacerých politických strán.

V skratke:

• Poslanci Európskeho parlamentu podporili ambiciózny dlhodobý rozpočet Európskej únie
• Šesť čistých prispievateľských krajín žiada dodatočné škrty
• Najväčší konflikt vzniká pri požiadavkách na vyššie financovanie poľnohospodárstva a kohézie

Monika Beňová (Smer-SD) sa obáva, že eurokomisia nemá dobre nastavené rozpočtové priority a EP má „nereálne očakávania“, čo naznačila aj cesta predsedu Európskej rady Antónia Costu po členských štátoch EÚ, že pozícia presadzovaná europarlamentom je neprijateľná pre členské štáty. Upozornila na list šiestich krajín, čistých prispievateľov do eurorozpočtu, ktoré aj z pôvodného návrhu Európskej komisie chcú ešte škrtať.

Názory na financovanie

„Pravdou je, štáty EÚ sú v zlej hospodárskej kondícii. Vidno to na ich zadlženosti, rozpočtoch a minimálnom raste. Vidno to na potrebe konsolidácie, ktoré musia robiť vlády. V tejto chvíli podľa mňa nie je dohodnuté nič,“ opísala situáciu keď na seba narážajú dva veľké bloky, a to tí, ktorí chcú šetriť, a krajiny, ktoré žiadajú zohľadniť financovanie s prihliadnutím ku geopolitickej situácii, k potrebám poľnohospodárstva a zachovaniu kohézie.

„Ak by sme krátili kohézne fondy, tak krajiny strednej a východnej Európy tých na Západe nedobehnú,“ uviedla. Tvrdí, že Nemecko je síce čistým prispievateľom, ale v budúcom VFR veľká časť financií určených na posilnenie konkurencieschopnosti skončí práve v nemeckých a západoeurópskych firmách. A pritom Nemecko má silné ochranárske zákony vo vzťahu k jednotnému trhu a slovenské firmy sa tam ťažko uplatňujú.

Potreba nových zdrojov

Ľubica Karvašová (PS) tvrdí, že výzvy na najbližších sedem rokov v oblasti konkurencieschopnosti, obrany, oživenia európskeho priemyslu, pracovných miest a investícií, si vyžadujú ambicióznejší rozpočet ako ten z minulosti. Návrhy niektorých krajín na škrtanie výdavkov EP vníma ako nesprávny prístup.

„My obhajujeme priority, ktoré sme si stanovili a na ktoré potrebujeme dostatok zdrojov, takže potrebujeme ambicióznejší rozpočet. Parlament stojí na strane Európskej komisie, aby sme konečne prijali vlastné zdroje príjmu európskeho rozpočtu. Ak nechceme, aby členské štáty prispievali vyššími národnými príspevkami, tak jediná cesta je vytvoriť nové vlastné zdroje,“ povedala.

Za také považuje digitálnu daň pre veľké platformy a tiež daň z online hazardu. V rámci EP bude presadzovať, aby v budúcom rozpočte regióny dostali oveľa väčší prístup k európskym zdrojom a aby sa neškrtalo v tradičných politikách, ako sú kohézia či eurofondy.

Podpora investícií

Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že EP tlačí na to, aby Európsky sociálny fond ostal ako samostatný fond vo VFR, aby pokračovala podpora poľnohospodárom a aby rozpočet umožňoval také investície do infraštruktúry, aké boli aj doteraz.

„Súhlasíme s tým, že tam bude fond pre konkurencieschopnosť, ktorý má pomôcť našim firmám a podnikom, aby sa lepšie uplatnili na svetových ekonomických trhoch. Dôležité bude, aby firmy a podniky z východnej časti EÚ mali zvýhodnené niektoré podmienky,“ uviedla. Priznala, že čo sa týka Slovenska bude podstatné, aby sa regióny viac zapojili do prípravy národných plánov, aby bolo povinné pre vládu, že regióny budú mať svoje slovo a eurofondy šli priamo do regiónov.

Spor o kohézienske fondy

Branislav Ondruš (Hlas-SD) nechce hovoriť o nejakých „červených čiarach“ pri tvorbe VFR, lebo tie sa vždy dajú posúvať. Podľa neho dohoda euroinštitúcií na novom viacročnom rozpočte bude veľký problém. Aj preto, lebo EP má v niektorých otázkach opačný postoj ako členské krajiny, ktoré najviac prispievajú do spoločného rozpočtu.

„Najväčší rozdiel sa sústreďuje na to, že EP chce viac peňazí na podporu poľnohospodárstva, viac peňazí v kohéznej politike, čiže investície do rozvoja zaostávajúcich regiónov a takisto chce viac peňazí v sociálnej oblasti,“ vysvetlil.

Oceňuje, že EP stále rokuje o možnosti zachovať Európsky sociálny fond ako samostatný fond vo VFR, cez ktorý sa financujú výdavky v sociálnej oblasti, v zdravotníctve alebo vo vzdelávaní. Za najzložitejšie považuje rokovania na úrovni Rady EÚ, keďže najmä východoeurópske krajiny sa tvrdo stavajú proti škrtom vo financovaní rozvoja regiónov. „Nakoniec k nejakej dohode dôjde, ale podľa môjho názoru dnes nikto nevie povedať, kto do akej miery ustúpi,“ skonštatoval.