Ján Ďurovčík: Dávate mi otázky, ako keby som bol minister kultúry. Na Čardášovú princeznú ma presviedčali

Hoci Ján Ďurovčík na tlačovke pred premiérou Čardášovej princeznej povedal, že už 35 rokov robí hudobné divadlo, tento titul maďarského skladateľa Emmericha Kálmána je jeho operetným debutom. On však tvrdí, že žáner nie je podstatný, chce jednoducho inscenovať krásne tituly.  

Čardášová princenzná, ktorá mala premiéru v novembri 1915 v Johann-Strauss Theater vo Viedni, je jedným z najväčších operetných hitov všetkých čias. Ide o príbeh lásky temperamentnej šansoniérky Silvie Varescu a kniežaťa Edwina, ktorý tvorcovia v SND posunuli do súčasnosti. Ďurovčík priznal, že ako vášnivý lyžiar vie, že smotánka sa dnes stretáva v rakúskych chaletoch a tento posun má preňho absolútnu logiku. Zvuk ostrôh v čardáši dostal do klipsní lyžiarskych topánok a povedal, že na tento fórik je hrdý.

V SND ste režírovali niekoľko titulov – balety Z rozprávky do rozprávky, Svätenie jari, Rasputin, Spartakus, Popolvár a po Mozartovej opere Únos zo serailu teraz prichádzate s operetou Čardášová princezná. Tešili ste sa?

Tešil som sa, ale samozrejme, presviedčanie bolo dlhé. Keď som však hlbšie nahliadol do toho diela, povedal som si, áno, je to pre mňa zaujímavé a ak som ja zaujímavý pre tú scénu, prečo nie? Hovorím ale: s pokorou, úctou, rešpektom a snahou urobiť to tak, aby sa človek pod to mohol podpísať, aby niečo aj priniesol.

Hovoríte o presviedčaní – z čej strany?

Z divadla, z vedenia.

A čoho ste sa báli? V čom boli úskalia?

A kto hovorí, že som sa bál?

Vy vravíte, že to chcelo presviedčanie.

A presviedčanie je priamo úmerné tomu, že sa bojím? Pri presviedčaní nešlo o žiadne nástrahy, ale o to, či mám čas a či odložím pre iné divadlo.

Je to však vaša prvá operetná premiéra…

…ale keď sme sa o tom bavili, rozhodoval som sa, či ponuku prijmem, ale nie zo strachu.

Z toho vás ani nepodozrievam. Jolana Fogašová, predstaviteľka Čardášovej princeznej na tlačovke zmienila, že ostatným operným spevákom hrdinsky hovorila, že sa nemusia ničoho báť, pretože mali rešpekt pred hovoreným textom a vy máte povesť náročného režiséra. Ona vás však chválila a vy ste tiež chválili účinkujúcich.

No, to sa nevylučuje, že náročný režisér môže byť pochválený. Zvolil som pri nich takú techniku – keďže som vedel, že sa toho budú obávať, že na začiatku som inscenoval čo najviac tie hudobné čísla, aby sa so mnou zžili, neprišiel šok a nezasekli sme sa hneď pri druhej scéne, ktorá je v podstate veľkým činoherným obrazom. Tak som im nakladal postupne, aby nezažili prvotný šok, lebo inak by získali trému a podobne. Išiel som na to takticko-psychologicky.

Bol váš prístup iný než k muzikálovým hercom alebo platí na všetkých účinkujúcich to isté?

Platí a neplatí, snažím sa robiť v každej časti sveta s každým súborom podľa emócie. Určite neplatí jedna šablóna, ktorá sa dá vždy použiť. Na druhej strane ste predsa nejaká persóna, išiel som podľa toho, ako to robím všade, niektorý sólista je v niečom fantastický a v niečom inom horší, tak sa sústredím na to. Na deväťdesiat percent je to práca s kolektívom, tu máte zbor, orchester, veľkú sálu, s tým všetkým musíte rátať a nemať tie skúsenosti z veľkých operno-tanečných muzikálových domov, asi by som v tom neplával tak dobre. Ale za tie roky to už poznám.

Priláka vaše meno do divadla iný typ publika, než sem chodí?

To netuším absolútne, to je mimo mňa. Nepohybujem sa v kolónke priláka – nepriláka. Vôbec neviem. Možno niekoho priláka, možno niekoho odradí.

Patrí k Bratislave opereta? Dlhé roky sa tu nehrala.

Jaj, vy mi dávate otázky, ako keby som bol minister kultúry.

Iba ma zaujíma, čo si myslíte.

Ja si myslím, že každé dobré dielo patrí na scénu kdekoľvek a žáner mi je úplne jedno. Viete, išiel som sem toto dielo robiť nie preto, že je to opereta, ale preto, že sa mi páči Kálmán a jeho Čardášová princezná. Je mi úplne jedno, či sa to volá opereta, muzikál, balet. Najbližšie ma čaká Čajkovského Labutie jazero a idem ho robiť iba preto, že sa mi neskutočne páči tá hudba a túžim po tom titule celý život. Myslím si, že na scénu patria krásne dobré tituly – činohra, sitcom alebo toto, hento či tamto. Čardášová princezná je nádherný titul.

Prečo je nádherná? Nalákajte na ňu divákov.

Nádherná je tá hudba, je krásne napísaná, odľahčená. Keď sa o operete hovorí ako o ľahkom žánri, nemyslí sa tým, že sa ľahko tvorí. Myslí sa tým, že tam nikto neumiera a neriešia sa psychologické traumy, je odľahčená v zmysle, ako pôsobí na diváka. Pritom je veľmi náročná na interpretáciu a naštudovanie. Tento titul proste Kálmánovi vyšiel, my ako tvorcovia sme sa ho nejako zhostili a chceme ho ponúknuť divákom. Ale nie je dôležité, či je to opereta, opera alebo činohra.

Veď fajn. Sľubuje aj fóriky.

Nesľubujem, ja som ich tvoril a verím, že ich diváci pochopia a ocenia.

Témy:
Čardášová princezná
SND
Jolana Fogašová
Ján Ďurovčík
opereta
Emmerich Kálmán

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.