Ak chce Michal Šimečka vládnuť, musí dopadnúť ako Mikuláš Dzurinda a Iveta Radičová (komentár Martina Behula)

Odpoveď, prečo sa predčasné voľby neoplatia prakticky nikomu, je však pomerne prostá – nebude po nich mať kto vládnuť. Pat naznačujú prieskumy dlhodobo.  

Hoci sú voľby prakticky jedinou možnosťou, keď dokážu občania v zastupiteľskej demokracii reálne ovplyvňovať politiku, nezáleží pri nich na ničom inom, než na tom, či prídete k urnám a komu dáte hlas. To ostatné politikov zaujímať nemusí. Závisí to totiž jedine od nich. Ľudia, ktorí si ich volia, nemajú žiadnu možnosť vyvolať predčasné voľby.

Robertovi Ficovi či Andrejovi Dankovi tak môže byť jedno, čo si o tom myslí národ. S touto optikou musíme interpretovať aj prieskum NMS, podľa ktorého majú predčasné voľby výrazne väčšiu podporu voličov ako dovládnutie súčasnej garnitúry. Za to, aby sa voľby konali skôr, je síce len presná polovica opýtaných, no proti iba tretina.

Zatiaľ to teda pre štvrtú Ficovu vládu nie je také katastrofálne, ako v roku 2022, keď dovládnutie Hegerovej vlády bez dôvery podporovalo len 22 percent Slovákov, ale aj tak to môžeme istým spôsobom vnímať ako ľudové vyslovenie nedôvery vláde. Najmä vzhľadom na to, že by mala vládnuť ešte rok.

Zaujímavé je najmä to, kto si predčasné voľby želá. Štyri pätiny opozičných voličov nikoho neprekvapia. Za by však bolo až takmer tridsať percent voličov koalície. Obzvlášť očividná je nespokojnosť medzi voličmi Hlasu. Veľa ich síce nezostalo, ale až polovica z nich by už chcela mať toto volebné obdobie za sebou. Ani sa im nečudujeme.

Z tretej najsilnejšej parlamentnej strany sa v tejto vláde stal zbytočný subjekt, ktorý len čaká na to, či vypadne z parlamentu, alebo sa nechá znova pohltiť Smerom. S trojpercentným jadrom nemôže vyskakovať. Až 22 percent voličov, ktorí zvažujú Hlas, v súčasnosti preferuje Smer. Kam rásť tak veľmi nemá, zato priestoru na pokles mu zostalo dosť.

Predčasné voľby by sa Hlasu oplatili už len preto, aby sa stihol dostať do Národnej rady. Politicky však dáva zmysel dovládnuť za každú cenu, lebo v tejto vláde má Hlas podiel na moci, na aký pri svojich preferenciách a politickej sile nemá nárok, a aký už nikdy nedostane. Matúš Šutaj Eštok už nikdy ministrom nebude a to je dobrá správa nielen pre čurillovcov.

Frustrácia voličov Hlasu a SNS, no i časti elektorátu Smeru je pochopiteľná. Najsilnejšia vládna strana síce vyhlasuje, že kým má čo i len najtesnejšiu väčšinu, dovládne, pretože Slovensko potrebuje silnú a stabilnú vládu, no aj voľným okom vidno, že koalícia nefunguje a parlamentnú väčšinu testuje aj to najbanálnejšie hlasovanie. Bez nej je stabilná vláda nanič.