Zbohom, Moskva, vitaj, Washington. Po desaťročiach závislosti na Rusku nás má zachrániť americký plyn

Do úplného konca ruského plynu v Európe zostáva necelý rok. Slovensko je však na ňom stále silne závislé – štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) ním tento rok pokrýva väčšinu svojej potreby. Náhradu preto hľadá za oceánom.  

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) rokovala vo Washingtone o americkom skvapalnenom plyne aj rope. Spojené štáty sú pritom už dnes pre Európu kľúčovým dodávateľom – pochádza z nich vyše polovica dovezeného LNG.

Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu za druhý štvrťrok tohto roka. Zo Spojených štátov pochádzalo 61,1 percenta všetkého skvapalneného plynu, ktorý Európska únia (EÚ) doviezla. Rusko s podielom 18,2 percenta zostáva síce druhým najväčším dodávateľom LNG, od Američanov ho však delí obrovský odstup. Tretie je Alžírsko s ôsmimi percentami. „Spojené štáty sú pre Slovensko jedným z dôležitých partnerov pri hľadaní alternatívnych zdrojov a trás,“ zdôraznila v tejto súvislosti Saková.

Z mapy dodávateľov sa pritom takmer vytratil Katar, ktorý ešte koncom minulého roka zabezpečoval desatinu európskeho dovozu LNG. Eurostat to spája s narušením lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, cez ktorý katarské tankery do Európy mieria.

Európa zároveň čoraz viac stavia na lodiach namiesto potrubí. Mesačne dnes dováža v priemere 7,9 milióna ton skvapalneného plynu, kým v roku 2021 to bolo 4,6 milióna ton. Objem LNG sa tak oproti začiatku roka 2021 viac ako zdvojnásobil. Potrubného plynu naopak ubúda. Z mesačného priemeru 12,6 milióna ton v roku 2022 klesol jeho dovoz na 8,6 milióna ton.

Hlavným dodávateľom plynu cez potrubie zostáva Nórsko, ktoré zabezpečuje približne polovicu dovozu. Na druhom mieste je Alžírsko. Rusko z rebríčka nezmizlo, no jeho pozícia slabne. Cez potrubia dnes do únie dodáva približne desatinu plynu a podľa hodnoty dovozu ho v druhom štvrťroku prvýkrát od začiatku vojny predbehlo aj Spojené kráľovstvo. Rusko tak kleslo na štvrté miesto.

Zároveň však platí, že hodnota dovozu energií do EÚ bola v druhom štvrťroku medziročne vyššia o 39,3 percenta, hoci objem dovezených surovín stúpol len o 0,4 percenta. Za takmer rovnaké množstvo energií tak Európa zaplatila výrazne viac. Aj preto ministerka pri hľadaní náhrady kladie dôraz na cenu. „Potrebujeme riešenia, ktoré budú technicky realizovateľné, kapacitne dostatočné a ekonomicky dostupné,“ odkázala po návšteve Bieleho domu Saková.

Sme na konci potrubia

Slovensko má pritom pred sebou ťažšiu úlohu ako väčšina Európy. Nemáme more ani vlastný terminál na skvapalnený plyn, a tak sme odkázaní na potrubia susedov. Zároveň patríme medzi krajiny, ktoré bez plynu neprežijú. Plynofikovaných je u nás 77 percent obcí, v ktorých žije vyše 94 percent obyvateľov. Na sieť najväčšieho distribútora, spoločnosti SPP – distribúcia, je pripojených viac ako 1,5 milióna odberných miest. Podnik za posledný hospodársky rok, od augusta 2024 do konca júla 2025, rozviedol 4,5 miliardy kubických metrov plynu, o takmer pol miliardy viac ako rok predtým.

Najväčším dodávateľom plynu na Slovensku je SPP, ktorý má na trhu približne 60-percentný podiel. Z Ruska pritom vlani odoberal približne tretinu plynu, ktorý dodal zákazníkom. Vyplýva to z jeho výročnej správy za rok 2025. Zvyšok pochádzal z kontraktov s veľkými medzinárodnými dodávateľmi, ktorých mená ani objemy podnik nezverejňuje. Plyn pritom už od začiatku roka 2025 netečie cez Ukrajinu, ale južnou trasou cez Maďarsko a západnými trasami z Nemecka cez Česko a Rakúsko.

Tento rok sa závislosť od Ruska dokonca prehĺbila. SPP po nadobudnutí účinnosti nového európskeho nariadenia uzavrel s Gazpromom Export dodatok, ktorý upravil podmienky dodávok tak, aby zodpovedali novým pravidlám. Ministerstvo hospodárstva mu priznalo dočasnú výnimku. „Toto komerčné riešenie pomáha SPP využívať v súčasnosti cenovo najvýhodnejší zdroj plynu,“ hovorí riaditeľ odboru korporátnej komunikácie SPP Ondrej Šebesta.

Dlhodobý kontrakt z roku 2008 sa podľa neho upravuje každý rok, aby odrážal situáciu na trhu. „Dodávkami z Ruskej federácie tak budeme vedieť v tomto roku pokryť väčšinu našej potreby,“ dodáva.

Bez USA to nepôjde

Nedostatku plynu sa Slovensko báť nemusí. „Americkí dodávatelia LNG kapacitne expandujú, vďaka čomu dodávky z USA postačia na pokrytie výpadku, ktorý vznikne zastavením zostávajúcich dodávok ruského plynu do EÚ,“ hovorí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk.

Väčšinu cesty má podľa neho Európa za sebou, stále však treba nahradiť približne 50 až 60 miliárd kubických metrov plynu. Iná možnosť ako LNG podľa analytika neexistuje. „Potrubné prepravné kapacity z Nórska, severnej Afriky či Azerbajdžanu sú intenzívne využívané a nie sú nafukovacie,“ vysvetľuje. Dobrou správou je otváranie nových veľkých ložísk v Rumunsku, vlastná ťažba plynu v únii však dlhodobo klesá.

Problém však spočíva v cene. Ruský plyn je pre SPP podľa výročnej správy aj slov Šebestu stále najvýhodnejším zdrojom a jeho výpadok sa odrazil aj na trhových cenách. Lacný plyn pritom podľa Potočára dnes do Európy neprúdi z nijakého smeru. „A to ani od Gazpromu, ktorý taktiež dodáva za ceny odvodené od trhu,“ upozorňuje.

Americký plyn má navyše nevýhodu v drahšej preprave a nákladoch na skvapalnenie a spätné splynenie. Slovensko k tomu doplatí aj na cestu plynu od prímorských terminálov cez viacero krajín až na naše územie. „Zjednodušene sa dá situácia čítať tak, že amerického plynu bude dosť a bez komodity nezostaneme, ale lacné to nebude,“ dodáva.

Jednou z ciest pre americký plyn je Poľsko. To sa ponúka ako uzol, cez ktorý by mohol skvapalnený plyn z baltských terminálov prúdiť ďalej na juh. S poľským ministrom energetiky Miłoszom Motykom o tom Saková rokovala už v januári v Bratislave. Podľa agentúry Reuters by cez Poľsko mohlo na Slovensko ročne prúdiť štyri až päť miliárd kubických metrov plynu, teda približne celá slovenská spotreba. Plynovod medzi oboma krajinami pritom stojí od roku 2022 a na Slovensko dokáže ročne dopraviť až 4,7 miliardy kubických metrov. Takmer sa však nepoužíva.

Podľa portálu Notes from Poland, ktorý sa opiera o dáta európskych prevádzkovateľov sietí, z Poľska na Slovensko od marca 2024 nepritiekol žiadny plyn. Problémom je aj cena. Tranzit cez Nemecko a Česko stojí podľa SPP približne tri eurá za megawatthodinu a podobne vychádza aj trasa cez Rakúsko.

„Poľská trasa má dostatočnú kapacitu a prístup k LNG infraštruktúre, jej prepravné náklady sú však dnes výrazne vyššie,“ upozorňuje Šebesta. Ďalšími možnosťami sú podľa neho dodávky cez Taliansko a Chorvátsko, ktoré už SPP v minulosti vyskúšal. Nový plávajúci terminál v Gdansku má byť navyše hotový až v roku 2028, teda po termíne, keď sa má Európa od ruského plynu odstrihnúť.

Na jednu kartu by preto Slovensko staviť nemalo. „Zásobovanie Slovenska už do budúcnosti zrejme nebude môcť stáť na jednej prepravnej trase a jednom zdroji,“ hovorí Potočár. Súčasťou mixu môže byť podľa neho LNG aj z iných krajín, ako aj potrubný plyn z Nórska, Alžírska, Azerbajdžanu či Rumunska.

Rovnako to vidí aj SPP. Na obdobie po skončení dovozu ruského plynu sa podľa Šebestu pripravuje v predstihu a rokuje s viacerými dodávateľmi a producentmi, najmä o alternatívnych potrubných dodávkach a LNG. Konkrétne objemy ani podobu kontraktov pre prebiehajúce rokovania neprezradil.

Výsledok bude podľa neho závisieť od dostupnosti produkcie, možností prepravy a obchodných podmienok. „Budúce portfólio nechceme postaviť na jednom dodávateľovi, jednom zdroji ani jednej trase. Optimálnym riešením bude kombinácia LNG, alternatívnych potrubných dodávok a nákupov na európskych trhoch,“ hovorí. Rozhodovať pritom nebude len cena samotného plynu, ale aj náklady na jeho dopravu na Slovensko.

Jediná cesta pre ropu?

Okrem plynu rokovala Saková v Spojených štátoch aj o rope. Spolu so zástupcami SPP a Slovnaftu sa v Bielom dome stretla s poradcom prezidenta Donalda Trumpa a výkonným riaditeľom Rady pre energetickú dominanciu Jarrodom Agenom. Na americkom ministerstve financií rokovala so štátnym tajomníkom Francisom Brookom. Americká strana podľa ministerky podporila časový plán slovenskej vlády. „Zo strany administratívy USA bola prisľúbená realizácia všetkých potrebných krokov na umožnenie ukončenia dodávok ruskej ropy do konca roka 2027,“ uviedla Saková.

Z európskeho pohľadu ide o malé objemy. Ruská ropa dnes podľa ministerky tvorí len približne dve percentá dovozu ropy do celej EÚ a Slovensko predstavuje menej ako jedno percento európskej spotreby ropy a ropných produktov. Údaje Eurostatu sú ešte nižšie. Podľa hodnoty dovozu klesol podiel Ruska v druhom štvrťroku na jedno percento. Najväčším dodávateľom ropy do únie sú dnes Spojené štáty s podielom 18,8 percenta.

Pre Slovensko je však zmena zásadná. Jedinou reálnou alternatívnou trasou je podľa Sakovej ropovod Adria, ktorý privádza ropu z chorvátskeho pobrežia. Aj o jeho využití hovorila s Američanmi.

Podľa Potočára ale nemusí zostať jedinou možnosťou. „Ropovod Adria je rozhodne v súčasnej situácii hlavná diverzifikačná trasa, ale existujú aj doplnkové možnosti, ktoré sa môžu dostať do hry,“ hovorí.

Prvou je ropovod Družba, ktorý by sa napájal cez ukrajinskú Odesu. Tá je s ním prepojená pri meste Brody. S touto trasou počítajú slovenské energetické stratégie už dávno, do praxe sa však nikdy nedostala a reálne schodnou môže byť podľa analytika zrejme až po vojne. Druhou možnosťou sú malé objemy ropy, ktoré by mohli tiecť opačným smerom z Česka. Obe alternatívy by podľa Potočára sčasti zmiernili odkázanosť na jedinú trasu a odbremenili Adriu. „Tá zatiaľ v praxi nebola overená ako jediný zdroj zásobovania Slovenska a Maďarska a kapacitne by sa v tejto roli dostala na hranice svojich možností,“ upozorňuje.

Na čerpacích staniciach by sa zmena prejaviť nemusela. Preprava ropy Adriou je podľa Potočára pre skupinu MOL, ktorá vlastní Slovnaft, oproti Družbe výrazne drahšia. „Z hľadiska koncových cien palív bude omnoho podstatnejšie, čo sa bude diať na komoditných trhoch. Výsledné ceny na čerpačkách závisia predovšetkým od veľkoobchodných cien benzínu a nafty,“ uzatvára Potočár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn z Ruska
plyn
LNG

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.