Jednoduchý test dokáže predpovedať, aké vysoké je tvoje riziko úmrtia. Čo sa za tým skrýva? A ako test prebieha?
Test sedenia a vstávania je síce gymnastickou výzvou, ale dobre sa ním dá merať sila, flexibilita, rovnováha a koordinácia – faktory, ktoré sa v starobe často podceňujú. Štúdie ukazujú, že výsledok tohto testu môže odhadnúť riziko úmrtia.
Kto dokáže bez opory elegantne sadnúť a postaviť sa, má často lepšie funkčné zdravie a nižšie riziko pádu. Problémy pri teste poukazujú na stratu svalovej sily alebo rovnováhy. Odborníci neodporúčajú test ľuďom s telesným postihnutím, tehotným ženám alebo starším osobám.
Takto prebieha test
Cieľom je bez pomoci elegantne si sadnúť na zem a potom opäť vstať. Celkovo môžete získať desať bodov. Za každý prípad, keď sa podopriete časťou tela, napríklad kolenom alebo rukou, sa odpočíta jeden bod. Ak stratíte rovnováhu alebo ste viditeľne nestabilný, stratíte pol bodu.
Takto si môžete test urobiť doma:
- Postavte sa naboso na protišmykovú podložku, napríklad na tenkú karimatku. Oblečte si oblečenie, ktoré vám umožní voľný pohyb.
- Pokúste sa bez náhlenia zo stoja sadnúť si na zem – čo najviac bez pomoci.
- Pokúste sa zo sedu opäť postaviť – čo najviac bez pomoci.
- Pokiaľ sa neopierate o boky chodidiel, môžete pri cvičení aj prekrížiť nohy.
- Plný počet desiatich bodov získate len vtedy, ak cvičenie zvládnete úplne bez opory a bez problémov s rovnováhou.
Toto ukazuje štúdia
Na štúdii brazílskeho športového lekára Claudia Gil Soares de Araújo z roku 2025 sa zúčastnilo 4282 osôb (2892 mužov a 1390 žien) vo veku od 46 do 75 rokov. Testované osoby boli sledované počas dvanástich rokov.
Výsledky ukázali: čím vyšší počet bodov, tým nižšia úmrtnosť. Úmrtnosť účastníkov s desiatimi bodmi bola v priemere 3,7 percenta. Len traja účastníci s hodnotou Sitting-Rising-Test 10 zomreli v prvých štyroch rokoch prirodzenou smrťou. U účastníkov s ôsmimi bodmi sa toto číslo strojnásobilo na jedenásť percent. Takmer 50 percent účastníkov, ktorí nedokázali vstať bez pomoci, zomrelo do desiatich rokov.
Počas sledovania zomrelo 665 účastníkov prirodzenou smrťou, prevažne na kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu a ochorenia dýchacích ciest.
Výsledky vedcov naznačujú, že test by mohol predpovedať, ako dlho bude niekto žiť. Účastníci však pochádzali prevažne z vyšších sociálno-ekonomických vrstiev, preto výsledky nemusia byť prenosné na celú populáciu. Tiež neboli zohľadnené vplyvy liekov ani fyzická aktivita.
Čo sa skrýva za súvislosťou medzi testom a dlhovekosťou?
Jedným z testovaných faktorov je rovnováha, najmä v oblasti dolnej časti chrbta a brušných svalov. „To je rozhodujúce na zníženie rizika pádu, čo je s pribúdajúcim vekom veľmi dôležité,“ povedal Nicholas Mortensen, odborný asistent kinesiológie na Michigan State University pre „Health“.
Podľa britských Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sú pády najčastejšou príčinou smrteľných aj ne-smrteľných zranení u dospelých nad 65 rokov.
Čo robiť, ak ste dosiahli nízke skóre?
Nízky výsledok v SRT sa dá zlepšiť cvičením a tréningom. Rozhodujúce je, či je nízke skóre spôsobené nedostatkom sily, flexibility, svalovej sily, rovnováhy alebo kombináciou týchto faktorov. Toto by mal posúdiť fyzioterapeut alebo tréner.
Skóre klesá aj s pribúdajúcim vekom, hoci podľa Araúja by ľudia pod 40 rokov mali dosiahnuť perfektných 10. Kto má s SRT problémy, môže uprednostniť pohyb; aj pravidelné chodenie po schodoch môže pomôcť zlepšiť silu nôh a koordináciu celého tela.
„Štúdie ukázali, že sadanie a vstávanie zo stoličky môže byť mimoriadne užitočné, pretože učí jednotlivca, ako si sadnúť a vstať, a trénuje podobné svaly ako SRT, ale v menšom a možno bezpečnejšom rozsahu pohybu,“ povedal Mortensen. Je zrejmé, že začlenenie vytrvalostných aj nevytrvalostných cvičení do každodenného života je pre dlhodobé zdravie nevyhnutné.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.