Na rakovinu peniaze nie sú, na vojnu áno. Rusko chystá drastické škrty, pacienti doplácajú na liečbu

Kým Kremeľ plánuje ďalšie rekordné výdavky na armádu a pokračovanie vojny proti Ukrajine, na boj s rakovinou zostane v ruskom federálnom rozpočte len zlomok doterajších prostriedkov.  

Rusko pripravuje zásadné škrty vo financovaní boja proti rakovine. V návrhu federálneho rozpočtu na rok 2027 vyčlenila vláda na program „Boj proti onkologickým ochoreniam“ iba 3,87 miliardy rubľov, približne 40,5 milióna eur. Ešte v roku 2025 pritom na tento účel smerovalo 148,5 miliardy rubľov, teda približne 1,5 miliardy eur.

Ak parlament návrh schváli v predloženej podobe, objem financií vyčlenených na tento konkrétny program sa za dva roky zníži približne 38-násobne. Oproti upravenému rozpočtu na rok 2026, ktorý počíta so 44,9 miliardy rubľov, predstavuje pokles viac než 91 percent.

Na výrazné obmedzenie výdavkov upozornil ruský denník Kommersant, ktorý analyzoval návrh štátneho rozpočtu na roky 2027 až 2029.

Dramatické čísla prichádzajú v čase, keď Moskva plánuje ďalšie navyšovanie vojenských výdavkov. Na obranu chce v roku 2027 minúť 17,1 bilióna rubľov, čo predstavuje približne 35 percent všetkých výdavkov federálneho rozpočtu. Ide o mimoriadne vysoký podiel v postsovietskej histórii Ruska. Téme sa venuje aj televízia Euronews.

Od miliárd na liečbu k peniazom na prístroje

Federálny projekt boja proti onkologickým ochoreniam bol jedným z dôležitých nástrojov modernizácie ruského zdravotníctva. Financoval nákup diagnostických prístrojov, modernizáciu zdravotníckych zariadení, rozvoj onkologických pracovísk aj opatrenia zamerané na včasné odhaľovanie nádorových ochorení. Teraz má prejsť zásadnou zmenou.

Podľa Kommersantu bolo na rok 2026 pôvodne schválených 144,9 miliardy rubľov. Počas roka však vláda túto sumu výrazne zredukovala. Podľa rozpočtového výkazu k 1. septembru zostalo na program 44,9 miliardy rubľov. Návrh na rok 2027 počíta so sumou už len s 3,87 miliardy.

Väčšina týchto peňazí má smerovať na modernizáciu a vybavenie regionálnych zdravotníckych pracovísk využívajúcich rádiologické diagnostické a liečebné metódy.

Aj nasledujúce roky naznačujú, že návrat k predchádzajúcemu financovaniu sa zatiaľ neplánuje. V roku 2028 má program dostať 5,76 miliardy rubľov a v roku 2029 približne 12,78 miliardy. Obe sumy zostávajú hlboko pod úrovňou minulých rokov.

Osobitnú pozornosť vyvoláva aj skutočnosť, že v predchádzajúcom trojročnom rozpočte sa počítalo so samostatnou položkou vo výške 140 miliárd rubľov ročne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti onkologickým pacientom podľa klinických odporúčaní. V novom návrhu už takáto samostatná položka nefiguruje.

Ministerstvo tvrdí, že pacienti o peniaze neprídu

Ruské ministerstvo zdravotníctva odmieta interpretáciu, podľa ktorej by sa mal rozsah onkologickej starostlivosti znížiť úmerne škrtom v konkrétnom federálnom projekte. Ako rezort vysvetlil denníku Kommersant, podstatná časť liečby onkologických pacientov sa už financuje prostredníctvom systému povinného zdravotného poistenia, známeho pod skratkou OMS. Vláda preto podľa ministerstva mení predovšetkým spôsob rozdeľovania a vykazovania financií.

Otázkou zostáva, či bude presun financovania do zdravotného poistenia dostatočný a či dokáže zabezpečiť rovnakú dostupnosť liečby vo všetkých regiónoch. Rizikom je najmä rozdielna finančná situácia jednotlivých oblastí Ruska. Zatiaľ čo veľké mestá disponujú špecializovanými centrami a rozsiahlejšou zdravotníckou infraštruktúrou, pacienti v menších mestách a odľahlých regiónoch môžu byť viac závislí od regionálnych nemocníc a dostupnosti konkrétnych liekov.

Každý šiesty až siedmy balíček liekov si pacienti kupujú sami

Pochybnosti o fungovaní zdravotníckeho systému posilňujú údaje ruskej pacientskej organizácie Hnutie proti rakovine (Dviženije protiv raka). Podľa analýzy, o ktorej informoval denník Vedomosti, si ruskí onkologickí pacienti v sledovanom období rokov 2019 až 2025 kupovali z vlastných peňazí približne každé šieste až siedme balenie protinádorových liekov.

Ich výdavky navyše rastú. V roku 2024 zaplatili pacienti za onkologické lieky približne 8,8 miliardy rubľov. O rok neskôr to bolo už 11,4 miliardy rubľov. Ide o medziročný nárast približne o 30 percent. Zvýšil sa aj počet balení zakúpených priamo pacientmi. Kým v roku 2024 išlo približne o päť miliónov balení, vlani ich bolo už 5,8 milióna.

Najvýraznejším zistením analýzy však je, že približne 94 percent balení liekov, ktoré si pacienti v roku 2025 kupovali sami, patrilo do ruského zoznamu životne dôležitých a nevyhnutných liečiv.

Takéto prípravky by pritom mali byť oprávneným pacientom poskytované bezplatne v rámci štátom garantovanej zdravotnej starostlivosti.

Nejde o luxusnejšie lieky, ale o ich dostupnosť

Autori analýzy upozorňujú, že rast súkromných výdavkov nemožno jednoducho vysvetľovať tým, že pacienti uprednostňujú drahšie originálne liečivá pred lacnejšími alternatívami. Významnú časť nákupov totiž tvoria generické lieky, teda prípravky s rovnakou účinnou látkou ako pôvodné liečivá. Zistenia podľa organizácie poukazujú skôr na problémy s dostupnosťou liekov, financovaním a ich zabezpečovaním cez verejný systém.

Pre onkologického pacienta pritom môže byť dôležitá nielen samotná cena lieku, ale aj to, či sa k nemu dostane včas. Pravidelnosť podávania liečby je pri mnohých nádorových ochoreniach zásadná a prípadné prerušenie liečebného režimu musí posúdiť ošetrujúci lekár.

Nie všetky dostupné údaje však naznačujú ústup štátneho financovania. V roku 2025 bolo prostredníctvom systému povinného zdravotného poistenia obstaraných približne 32,8 milióna balení onkologických liekov v hodnote 336 miliárd rubľov.

Vojenské výdavky rastú, zdravotníctvo má šetriť

Zásahy do onkologického programu sú súčasťou širších zmien ruského rozpočtu, ktorý sa po viac ako štyroch rokoch rozsiahlej invázie na Ukrajinu čoraz výraznejšie prispôsobuje vojnovým potrebám.

Agentúra Reuters koncom septembra informovala, že Moskva plánuje v roku 2027 zvýšiť vojenské výdavky na 17,1 bilióna rubľov. V porovnaní s pôvodným plánom na tento rok ide o podstatné navýšenie a na obranu má smerovať približne tretina celého federálneho rozpočtu.

Vojna sa pritom neodráža len vo výdavkoch na zbrane, muníciu, vojenskú techniku či personál. Čoraz výraznejšie ovplyvňuje aj ostatné priority štátu.

Podľa dokumentov, ktoré analyzovala agentúra Reuters, majú výdavky na sociálnu politiku v roku 2027 klesnúť o sedem percent, na školstvo o šesť percent a na zdravotníctvo o 6,8 percenta v porovnaní s pôvodnými rozpočtovými plánmi. Obmedzenia sa dotýkajú aj hospodárskych programov vrátane podpory infraštruktúry a poľnohospodárstva.

Ruská vláda zároveň čelí rastúcemu tlaku na verejné financie. Dlhodobé náklady vojny si vyžadujú vyššie pôžičky, využívanie rezerv a zvyšovanie daní. Rastú aj náklady na obsluhu štátneho dlhu, ktoré majú podľa Reuters v roku 2027 predstavovať 9,4 percenta celkových federálnych výdavkov a do roku 2029 stúpnuť na 10,6 percenta.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.