Rusom sa otvoril nečakaný front. Tentoraz ďaleko od Európy, v rozpálených púšťach Afriky

Ukrajina sa zaprisahala bojovať proti Rusku „akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami aj v rozpálených pieskoch púští“ Sahelu, kde Kyjev poskytuje čoraz lepšie zdokumentovanú podporu tuarežským separatistom bojujúcim proti malijskej armáde a jej ruským spojencom, upozornila agentúra AFP na ukrajinské aktivity v západnej Afrike.  

Mali, Niger a Burkina Faso sú pod vládou vojenských júnt, ktoré sa odvrátili od Francúzska a priklonili sa k Rusku – a zároveň prerušili diplomatické styky s Ukrajinou. Tieto tri junty, ktoré dostávajú vojenskú a logistickú podporu od ruského Afrického zboru, obviňujú Kyjev z dodávok zbraní Frontu za oslobodenie Azavádu (FLA). Ide o ozbrojenú separatistickú skupinu tvorenú prevažne Tuaregmi, ktorá je spojencom sahelskej odnože teroristickej siete Al-Káida, známej ako Skupina podporujúca islam a moslimov (JNIM).

„Ukrajina poskytuje v Afrike a Saheli jasnú a otvorenú podporu teroristickým skupinám a ďalším zločineckým zoskupeniam s cieľom podkopať územnú celistvosť našich krajín,“ vyhlásil v septembri na pôde OSN malijský minister zahraničných vecí Abdoulaye Diop.

Nigerský premiér Ali Lamine Zeine, ktorý je spojencom Mali, deň predtým označil za vinníkov Francúzsko a Ukrajinu. Tvrdil, že Paríž a Kyjev riadia „zástupné sily“ pri severovýchodných hraniciach Nigeru, ktorých cieľom je útočiť na pozície armády a ropné zariadenia.

Tieto obvinenia nadväzujú na príspevky, ktoré na sociálnej sieti zverejnil bývalý šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, ktorý sa v januári stal šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Budanov vo svojich príspevkoch naznačoval prítomnosť ukrajinských agentov v Saheli.

„Od Ruska po Afriku (…) Hlavné riaditeľstvo rozviedky chráni ukrajinské záujmy po celom svete všetkými prostriedkami, v rozpálenej púšti aj na ľadovej Antarktíde,“ napísal Budanov 7. septembra (na sviatok rozviedky – pozn. ČTK). Príspevok sprevádzalo niekoľko fotografií vrátane snímky zachytávajúcej štyroch belochov so zamaskovanými tvárami, ktorí pózujú v púšti vedľa ozbrojencov v turbanoch.

O päť dní neskôr americká televízna stanica CNN zverejnila výpovede agentov ukrajinskej vojenskej rozviedky, ktoré potvrdzovali prítomnosť ukrajinských operátorov dronov v oblasti Sahelu po boku hnutia FLA. Títo operátori „sa priamo nezúčastňujú na bojoch, ale poskytujú podporu, výcvik a operačnú pomoc“, tvrdili agenti.

„Sme v kontakte s Ukrajincami, ale všetky boje v posledných mesiacoch (…) viedli hnutie FLA a skupina JNIM,“ povedal agentúre AFP zdroj z radov separatistov. Poprel akúkoľvek „logistickú či materiálnu podporu zvonka“ alebo „zdieľanie spravodajských informácií“ s ukrajinskými službami.

Ten istý zdroj však uviedol, že „traja alebo štyria Ukrajinci prišli v roku 2023 vycvičiť časť našich bojovníkov na severe Mali“ a „v tom istom roku absolvovali niektorí naši členovia na Ukrajine zrýchlený výcvik v ovládaní dronov“.

Ozbrojené skupiny čoraz častejšie využívajú lacné drony na prieskum a útoky. Ide o taktiku priamo inšpirovanú vojnou na Ukrajine.

Výcvik na severe Mali sa v spomínanom roku 2023 uskutočňoval „neďaleko mauritánskych hraníc“, uviedol druhý zdroj z FLA. Dodal, že fotografie zverejnené Budanovom pochádzajú buď z tohto obdobia, alebo boli zhotovené v inej krajine.

„Je to ukrajinská propaganda, nič viac,“ tvrdil o Budanovovom príspevku prvý zdroj zo separatistického hnutia.

Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov v júli 2024 naznačil, že Kyjev poskytol povstalcom informácie, ktoré im umožnili úspešne zaútočiť – po boku džihádistov – pri obci Tinzaouaten na severovýchode Mali, kde zahynuli desiatky ruských žoldnierov a malijských vojakov.

„Ukrajinci sú na severe Mali skutočne prítomní. Pohybujú sa tam a spolupracujú s povstalcami z radov Tuaregov,“ uviedol nemenovaný diplomat pôsobiaci v regióne. Tvrdil, že hranica s Mauritániou slúži ako hlavný kontaktný bod medzi Ukrajincami a separatistami a že drony používané hnutím FLA pochádzajú od Ukrajincov. Potvrdzuje to aj štúdia vplyvného amerického analytického centra Carnegie Endowment for International Peace.

„Nie je náhoda, že Kyjev v roku 2024 otvoril veľvyslanectvo v Nuakšotte (hlavnom meste Mauritánie), keďže Mauritánia slúži ako zázemie pre vodcov FLA. Táto blízkosť však predstavuje značne nepríjemnú záležitosť pre mauritánske úrady, ktoré už v minulosti zažili napätie vo vzťahoch s Bamakom a Moskvou. Práve preto FLA tieto správy oficiálne sústavne popiera,“ vysvetlil diplomat.

Kyjev na žiadosť agentúry AFP o vyjadrenie zatiaľ nereagoval.

Okrem Sahelu bola prítomnosť ukrajinských operatívcov zaznamenaná aj v Sudáne.

Kyjev sa v posledných rokoch snaží rozšíriť svoj vplyv v Afrike, ktorý bol v porovnaní s vplyvom Ruska slabý, a to aj otváraním nových veľvyslanectiev. V marci kancelária ukrajinského prezidenta vôbec po prvýkrát vypracovala stratégiu rozšírenia pôsobenia Ukrajiny na tomto kontinente a začiatkom augusta Volodymyr Zelenskyj vyzval ukrajinských veľvyslancov, aby venovali „osobitnú pozornosť“ určitým africkým regiónom vrátane Sahelu.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Rusko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.