Pred začiatkom invázie na Ukrajinu ropa z Ruska pokrývala až 45 % jej spotreby v EÚ, v minulom roku to boli už iba tri percentá.
Počas desaťročí išlo pre Moskvu o príjmy z predaja ropy tečúcej cez Družbu v miliardách amerických dolárov (USD), z pohľadu Kyjeva zase o stámilióny USD z poplatkov za tranzit. Ukrajinci by však radi oželeli tieto peniaze, lebo Rusi pochopiteľne zarábajú násobne viac, čo im pomáha financovať inváziu, a, naopak, zisky z tranzitných poplatkov výrazne klesli.
Niekoľko týždňov ruská ropa cez Družbu v tomto roku netiekla, prestala prúdiť na konci januára, lebo Ukrajinci tvrdili, že Rusi pri ostreľovaní poškodili časť ropovodu. Slovenský premiér Robert Fico aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán tomu neverili. Potrubie znovu funguje po tom, čo Budapešť prestala blokovať poskytnutie obrovskej pôžičky Európskej únie Kyjevu, ide až o 90 miliárd eur. Podieľa sa na nej 24 členských štátov EÚ (bez Slovenska, Maďarska a Česka).
Pripomeňme, čo sa stalo podľa tvrdenia Ukrajiny: „Ruský dron narazil do jednej z najväčších ropných nádrží. Zlyhali čerpacie jednotky, kompresory a ďalšie prepravné zariadenia. Okrem toho hrozila ekologická katastrofa pre riziko vypuknutia požiaru,” napísal server RBK-Ukrajina. Naopak, Fico a minister obrany Robert Kaliňák hovorili o satelitných snímkach, ktoré podľa nich vôbec nepotvrdzovali informácie o závažnom poškodení Družby. A Orbán sa oháňal slovami, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho pred maďarskými parlamentnými voľbami vydiera zastavením prepravy ropy, aby dosiahol odblokovanie pôžičky od EÚ.
Doteraz platnú zmluvu o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie podpísali zástupcovia Moskvy a Kyjeva ešte v decembri 2019, čiže približne dva roky pred začiatkom invázie Putinovej armády. Bola to nová dohoda medzi ruskou spoločnosťou Transnefť a ukrajinskou firmou Ukrtransnefť. Zmluvné strany vtedy súhlasili s tým, že plnenie záväzkov týkajúcich sa tranzitu potrvá od 1. januára 2020 do 1. januára 2030, teda na desaťročné obdobie.
Dodajme, že v tej dobe Volodymyr Zelenskyj vykonával prvý rok funkciu prezidenta Ukrajiny (moci sa ujal v máji 2019). Už vtedy sa Zelenskyj a šéf Kremľa Vladimir Putin nenávideli, lebo od roku 2014 Rusi začali okupovať polostrov Krym a proruskí povstalci kontrolovať východné časti Ukrajiny, ale Moskva a Kyjev museli zabezpečiť dodávky a tranzit energetických surovín do EÚ.
Rusko-ukrajinská dohoda o tranzite vychádzala z toho, že hodnota jej plnenia je okolo 106,7 miliardy rubľov (podľa kurzu eura voči rubľu v deň podpisu zmluvy). „Predstavuje to 1,66 miliardy USD,” ozrejmila vtedy agentúra UNIAN. Znamenalo to, že Putin fakticky súhlasil s tým, aby Ukrajina vedená Zelenským inkasovala ročne v priemere viac ako 160 miliónov USD z poplatkov za tranzit. Pochopiteľne, veď Rusom išlo o obrovský biznis: „Rusko zarábalo na predaji ropy tečúcej cez ukrajinské potrubie okolo 6 miliárd USD ročne,” upozornila ešte dávnejšie agentúra Bloomberg.
Využívanie Družby sa obmedzilo po februári 2022, keď ruskí vojaci vtrhli na Ukrajinu. EÚ začala uplatňovať výnimku na dovoz ruskej ropy iba na Slovensko, do Maďarska a do Českej republiky. V tom čase tieto tri členské štáty únie nemali potrebný prístup k alternatívnym trasám. Odvtedy sa dokázali úplne odstrihnúť od dodávok z Ruska iba Česi. Ešte na začiatku roku 2025 ruská ropa pokrývala dve pätiny jej spotreby v Českej republike, no od apríla toho roku už od nej prestala byť akokoľvek závislá.
Keď sa pozrieme na údaje z roku 2024, najviac ruskej ropy pritieklo vo východnej Európe do Maďarska: viac ako 4,7 milióna tony. Za ním nasledovalo Slovensko (3,9 mil. t), tretie v poradí bolo Česko (2,7 mil. t).
EÚ sa rozhodla zakázať dovoz ruského zemného aj skvapalneného plynu od marca 2026 s cieľom úplne ukončiť import do konca roka 2027. Po stopke, ktorú dostal ruský plyn, sa plánuje aj úplné zastavenie dodávok ropy. Ráta sa s tým od začiatku budúceho roku. Maďarsko už proti tomuto opatreniu podalo žalobu na Súdny dvor EÚ, Fico avizoval, že Slovensko sa pridá. Aktuálne to vyzerá tak, že ropa z Ruska by mala tiecť už len do konca decembra 2026.
Lídri EÚ sa dohodli na postupnom ukončení závislosti EÚ od ruského plynu, ropy i uhlia na stretnutí v marci 2022 (krátko po začatí invázie na Ukrajinu). „Vojna Ruska proti Ukrajine a jeho systematické využívanie energie ako zbrane ukázali, že nadmerná závislosť EÚ od ruských fosílnych palív so sebou prináša bezpečnostné a hospodárske riziká,” ozrejmila na svojej webovej stránke Európska komisia.
V prípade uhlia sa už úplne podarilo odstrihnúť sa: kým v roku 2021 uhlie z Ruska pokrývalo až polovicu jeho spotreby v únii, v roku 2025 to už nebola ani jedna tona, respektíve vôbec nič. Rovnaký údaj pri plyne bol v roku 2021 zhruba 45 %, o štyri roky neskôr iba 13 %.
Čo sa týka ropy, v rovnakom období nastal pokles z 27 % na 3 %. Z toho vyplýva, že Ukrajina zarába na tranzitných poplatkoch už len veľmi málo peňazí – ročný príjem okolo 160 miliónov USD je nenávratnou minulosťou. Ak sa Slovensku a Maďarsku nepodarí získať predĺženie výnimky na dovoz ruskej ropy po roku 2027, potrubie južnej vetvy Družby navždy vyschne.