Za vysoké riziko šesťciferná odmena. Námorníkov v Hormuze už prirovnávajú k „žoldnierom námornej dopravy“

Pred vojnou zarábal kapitán veľkého ropného tankera približne 15-tisíc dolárov mesačne. Teraz môžu niektorí za prácu v Perzskom zálive dostať sumu zodpovedajúcu 100-tisíc dolárom za mesiac. A ani to nie je všetko. Ďalších 50-tisíc dolárov môže dostať za každý prejazd Hormuzským prielivom.  

Nie je to odmena za rýchlosť ani za zvláštnu technickú zručnosť. Sú to „danger money“ – teda peniaze za nebezpečenstvo, ktoré pritom hrozí.

Lodné spoločnosti nimi presviedčajú posádky, aby pokračovali v plavbách cez jednu z najnebezpečnejších obchodných trás sveta napriek raketovým a dronovým útokom na civilné lode. Financial Times o tom informoval s odvolaním sa na ľudí z prostredia majiteľov tankerov a posádok.

Šesťnásobná výplata bez záruky návratu

Výrazne viac nezarábajú iba kapitáni. Bežní námorníci, ktorých mesačná mzda môže začínať približne na 1 500 dolároch, dostávajú pri prejazde Hormuzom najmenej štyri- až šesťnásobok svojho obvyklého platu. Už počas pobytu v Ománskom zálive či južnej časti Červeného mora môže byť ich mzda dvojnásobná.

Na prvý pohľad môže ísť o mimoriadne lukratívnu ponuku, najmä pre námorníkov z krajín ako India, Filipíny či Indonézia. Riziko však nie je hypotetické.

Medzinárodná námorná organizácia evidovala k 8. októbru 97 potvrdených bezpečnostných incidentov v Hormuzskom prielive a širšom regióne. O život prišlo najmenej 24 námorníkov. Len 5. októbra utrpelo pri poškodení lode On Peace zranenia dvanásť členov posádky.

Generálny tajomník IMO Arsenio Dominguez už v júni varoval, že v oblasti neexistuje spoľahlivá záruka bezpečného prejazdu a žiadny obchodný dôvod podľa neho nemôže ospravedlniť vystavovanie námorníkov takému riziku.

Nie každý môže jednoducho povedať nie

Ani obraz námorníka, ktorý si slobodne vyberie medzi veľkou výplatou a bezpečím domova, nie je úplný. Generálny tajomník indického odborového zväzu Forward Seamen’s Union Manoj Yadav uviedol, že niektorí členovia posádok čelia tlaku, aby nebezpečné plavby prijali.

V niektorých prípadoch im podľa neho zamestnávatelia naznačili, že ak plavbu odmietnu, môžu byť nahradení a z ich mzdy sa odpočítajú náklady na návrat domov.

Práve to mení celú tému. Pre kapitána so šesťcifernou mesačnou odmenou môže ísť o mimoriadne dobre zaplatené riziko. Pre námorníka zo štátu s výrazne nižšími príjmami môže byť rozhodovanie oveľa menej slobodné.

Financial Times citoval človeka z odvetvia, podľa ktorého sa na námorníkov ochotných absolvovať tieto plavby začína pozerať takmer ako na „žoldnierov“ námornej dopravy.

Jeden tanker, dva milióny barelov a približne 35 ľudí

Dôvod, prečo sú majitelia lodí ochotní platiť takéto sumy, je jednoduchý: jeden úspešný prejazd má obrovskú hodnotu. Veľký tanker typu VLCC môže odviezť približne dva milióny barelov ropy a posádku môže tvoriť do 35 ľudí. V súčasnosti časť týchto lodí funguje ako akési raketoplány – prevážajú ropu z Perzského zálivu cez Hormuz k tankerom čakajúcim pri Fudžajre v Ománskom zálive.

Takých lodí ochotných absolvovať nebezpečnú trasu však nie je veľa. Výsledok vidno na cenách. Denná sadzba za niektoré tankerové prepravy cez oblasť vystúpila začiatkom týždňa približne na 1,3 milióna dolárov, pričom po ďalších útokoch sa sadzby veľkých tankerov dostali podľa Financial Times až k rekordným 1,6 milióna dolárov denne.

Prečo sa Hormuzu svet jednoducho nevyhne

Hormuzský prieliv je úzky pás mora medzi Iránom a Ománom, no cez jeho vody pred vojnou prechádzalo približne 20 percent svetovej spotreby ropy a ropných produktov.

Rovnako dôležitý je pre plyn: cez Hormuz prechádzala viac než pätina svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom, predovšetkým z Kataru. Alternatívne ropovody dokážu nahradiť iba časť tejto kapacity.

Preto sa napriek útokom stále oplatí skúšať dostať lode cez prieliv. A preto sa cena rizika presúva na všetkých: námorníkov, majiteľov lodí, poisťovne a nakoniec aj zákazníkov.

Cena ropy Brent sa v piatok obchodovala za približne 103 dolárov za barel. Reuters zároveň upozorňuje, že jedným z dôvodov vysokých cien už nie je iba samotný nedostatok ropy, ale logistika – drahá doprava, poistenie a komplikované prekladanie ropy medzi tankermi.

Pre európskych spotrebiteľov vrátane Slovenska je preto Hormuz dôležitý aj vtedy, keď konkrétny barel ropy v ich palive cez prieliv neprešiel. Cena ropy, nafty a dopravy vzniká na prepojenom globálnom trhu.

A súčasná kríza ukazuje nezvyčajne priamo, čo všetko sa v tej cene skrýva. Aj suma, za ktorú je človek ochotný nastúpiť na tanker a dúfať, že sa z ďalšej plavby vráti živý a zdravý.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Hormuzský prieliv
plavba
námorníci
peniaze
Perzský záliv
Irán

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.