Parlamentná matematika nepustí: Koalícia dokáže dovládnuť aj s najtesnejšou väčšinou, tvrdí publicista Juraj Hrabko

Vládnuť so 76 poslancami sa dá, no pre koalíciu to znamená neustále taktizovanie a presúvanie zákonov. Najväčšou skúškou bude schvaľovanie štátneho rozpočtu.  

Koalícia môže dovládnuť do riadnych parlamentných volieb aj s tesnou väčšinou 76 hlasov, len to bude od predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) vyžadovať viac práce pri organizácii hlasovaní. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

• Vládna koalícia môže dovládnuť so 76 hlasmi, ak zvládne organizáciu hlasovaní.
• Tesná väčšina povedie k častejšiemu odkladaniu alebo sťahovaniu navrhnutých zákonov.
• Predčasné voľby sú nepravdepodobné, keďže na ne treba najmenej 90 poslancov.

Predčasné voľby podľa Hrabka nemá kto vyvolať

Koalícia podľa neho drží v rukách aj rozhodovanie o tom, kedy sa o ktorom bode programu parlamentnej schôdze bude hlasovať, a môže sa vyhnúť riziku, že práve v čase hlasovania o dôležitom zákone jej bude nejaký poslanec chýbať, napríklad pre chorobu. „To drží v rukách predseda parlamentu, ktorý v takom prípade zodpovedá za to, aby sa rokovalo vtedy, keď má k dispozícii 76 poslancov,“ povedal Hrabko. „Pokiaľ je k dispozícii 76 poslancov, máte väčšinu. Parlamentná matematika nepustí,“ dodal.

Na parlamentnej práci sa však podľa neho tesná väčšina podpíše a dá sa očakávať, že sa bude väčšie množstvo zákonov odsúvať na neskôr alebo budú z rokovania stiahnuté.

Scenár predčasných volieb považuje Hrabko za málo pravdepodobný. „Kto by tie predčasné voľby vyvolal? Lebo to nie je otázka súhlasu 76, ale najmenej 90 poslancov,“ pripomenul.

Hrabko: Od moci sa dobrovoľne neodchádza

Dodal, že ako politický argument môžu predčasné voľby používať opozičné, ale aj koaličné strany, napríklad, ak chce premiér vytvoriť tlak na svojich koaličných partnerov. Ale reálna politická vôľa na ich iniciovanie bude podľa Hrabka chýbať. „Od moci sa dobrovoľne neodchádza a to jednoducho platí,“ konštatoval.

Tesná koaličná väčšina však podľa Hrabka vytvára riziko pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. „Aj to mohol byť jeden z dôvodov, prečo prišlo k rýchlej novele, ktorá sa týka rozpočtového provizória,“ upozornil.

Hoci opozícia podala na Ústavný súd (ÚS) SR návrh o výklad ústavy vo veci predkladania rozpočtu v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, podľa Hrabka sa tento výklad bude týkať v budúcnosti predložených zákonov o štátnom rozpočte, a nie toho, ktorý už je v Národnej rade SR. Dodal, že navrhovatelia žiadajú, aby sa výklad ÚS týkal aj už predloženého návrhu rozpočtu, takýto postup ÚS by však bol podľa neho vysoko neštandardný. „Nemyslím si, že ústavný súd takýto návrh v tomto bode petitu prijme,“ skonštatoval Hrabko.