Akákoľvek vláda príde, toto si už nebude môcť dovoliť, varuje bývalý hlavný ekonóm rezortu financií

Prečo si väčšie štáty môžu dovoliť vyšší dlh ako my? Ekonóm Tatrabanky Juraj Valachy pripravoval tri štátne rozpočty ako hlavný ekonóm rezortu financií. Podľa neho deficit nie je zlý, pokiaľ sa peniaze požičiavajú na investície, ktoré ich vrátia. Smerácke vlády si však požičali na spotrebu, ich konsolidácie nepriniesli výsledky a vyčerpali tak akúkoľvek rezervu pre prípad krízy. Sú sľuby opozície na znižovanie daní nereálne?  

Rozhovor si môžete pozrieť ako video relácie NA ROVINU, alebo prečítať nižšie ako editovaný prepis.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo rozpočet na budúci rok neprináša reálnu konsolidáciu a neznižuje deficit;
• prečo z ekonomického hľadiska neobstojí premiérovo porovnávanie nášho dlhu s Talianskom či Francúzskom;
• z akého dôvodu už štát nemôže ďalej ľubovoľne zvyšovať spotrebnú daň z nafty;
• či peniaze, ktoré si štát požičiava, idú na produktívne investície, alebo sa iba prejedia;
• aký veľký vplyv na štátnu kasu a konsolidáciu majú rastúce úrokové platby štátneho dlhu;
• prečo by bolo okamžité znižovanie daní po voľbách pre novú vládu obrovským hazardom.

Koľko rozpočtov ste zostavovali?

Bol som pri troch prípravách štátneho rozpočtu. Je to vždy komplikovaný proces, do ktorého je zapojené veľké množstvo ľudí. Najdôležitejšie rozhodnutia o hlavných črtách rozpočtu robí vždy vládna koalícia alebo poslanci parlamentu. Vždy to bol náročný proces hľadania konsenzu.

To je zrejme komplikované aj tento rok. Keď sa pozeráte na rozpočet ministra financií Ladislava Kamenického na budúci rok, ako vám pripadá? Je to profesionálna robota poznačená politickými rozhodnutiami, alebo je to odborne sfušované?

Rozpočtový proces má svoje pravidlá dané zákonom, ktoré sú pomerne striktné. Technická časť je urobená v poriadku. Používajú sa na to komplexné informačné systémy, nerobí sa to v exceli, ako by si niekto mohol predstavovať.

Vrchné rozhodnutia však robí koalícia, vláda a poslanci. V tomto smere vidieť, že koalícia má krehkú väčšinu. Nechceli sa preto púšťať do krokov, ktoré by túto väčšinu narušili, a snažili sa zostaviť rozpočet tak, aby získali dostatočnú podporu v parlamente na jeho schválenie.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení po rokovaní pomenovala, že rozpočet považuje za predvolebný. Vidíte to podobne? Pôvodný deficit bol plánovaný na 6,3 miliardy eur, no odrazu je to 7,4 miliardy. Vyzerá to, akoby si na poslednú chvíľu vytvorili priestor na rozdávanie vyše miliardy eur, ktorú nemáme a musíme si ju požičať.

Označenie predvolebný alebo politický rozpočet, ako hovoril minister Ladislav Kamenický, znamená, že sa v tomto roku nekonsoliduje. To, čo sa dialo ostatné tri roky, sa tento rok diať nebude – nebudú sa zvyšovať dane, odvody ani zavádzať nové poplatky.

Bolestivé opatrenia sa presúvajú do ďalších rokov a zároveň sa rozširujú nové výdavky trvalého charakteru, ako je napríklad valorizácia miezd, ktorú nemožno vziať späť. Z histórie našej krajiny aj okolitých štátov vieme, že sa to pred voľbami deje bežne.

3 fotky v galérii

Juraj Valachy v relácii Na rovinu s Petrom Hanákom

Zdroj: Marek Orihel

Štandardná politická ekonómia odporúča prvých dva až tri roky konsolidovať, prijať nepríjemné opatrenia s politickými nákladmi, ktoré však prinášajú zlepšenie rozpočtu a ekonomiky. V poslednom roku volebného obdobia sa už takéto kroky nerobia, aby mala vláda väčšiu šancu vo voľbách. Problémom však zostáva, že za prvé tri roky sa síce opatrenia robili, ale nepriniesli žiaden reálny výsledok. To, že rozpočet na budúci rok neznižuje deficit, by bolo v súlade s medzinárodnou praxou, keby mu predtým predchádzali účinné kroky.

Prečo je to tak? Načo sme robili konsolidáciu a zaplatili viac na daniach a odvodoch, keď deficit zostáva rovnaký a výdavky vlády sa stále zvyšujú?

To je otázka za milión. Na jednej strane naozaj došlo k zavedeniu konsolidačných opatrení, ktoré firmám aj občanom zvýšili daňové zaťaženie, odvody, poplatky či daň z pridanej hodnoty. Na príjmovej strane to reálne prinieslo peniaze do rozpočtu.

Na druhej strane však prišli nové výdavky, ktoré presadila samotná vláda. K tomu sa pridal rast úrokových sadzieb a úrokových nákladov, horší vývoj ekonomiky, ktorý sa dá čiastočne pripísať globálnemu vývoju, či energetická kríza. Na konci dňa sa všetko to, čo sa vyzbieralo navyše, v podstate aj minulo.

Minula to vláda produktívne na niečo užitočné, čo sa nám v budúcnosti vráti, alebo sa peniaze prejedli, prípadne sa skladáme na predvolebnú kampaň koaličných strán?

Väčšina týchto opatrení mala svoj účel, neboli to rozkradnuté peniaze. V čase diskusie existoval pre dané výdavky dobrý dôvod. Problém však bol v tom, že sa nikdy nenašli dostatočné opatrenia na ich krytie.