Jolana Fogašová: Takto nás ešte diváci nevideli. Bude zo mňa športovkyňa na alpskej chate

Sopranistka Jolana Fogašová si pochvaľuje, že operní speváci vytvorili s niekoľkými činohercami v operete Čardášová princezná dobrý tím.  

Vraj ste sa na rolu temperamentnej šansoniérky Silvie Varescu nesmierne tešili. Prečo?

Veľmi som sa tešila, že po rokoch máme v SND operetný titul a práve takýto skvost. Čardášová princezná podľa mňa patrí medzi najkrajšie operety, aké kedy boli na Zemi napísané a som naozaj šťastná, že práve SND sa rozhodlo ju inscenovať. Opereta sa pred rokmi z Bratislavy vytratila, odišla z Novej scény, pritom tu bolo publikum na operetu a ľudia na ňu radi spomínajú a žiadajú si ju.

Vy ste chodievali ako diváčka na operety?

Chodievala, ešte ako študentka konzervatória a bolo to pre mňa veľmi zaujímavé. Vnímam hudobné umenie ako syntézu spevu, tanca aj prózy. Nakoniec som sa rozhodla pre operu, kde dominuje spev, ale veľmi sa mi páčia diela, kde sú komplexní umelci. Preto som sa na titul Čardášová princezná tešila.

Na tlačovke ste povedali, že režisér Ján Ďurovčík aj dirigent Konstatin Ilievsky prekonali vaše očakávania. V čom?

Ako veľmi citlivo dokázali súznieť. Pretože my sme predsa len operní speváci, pre mnohých z nás bola celá operetná inscenácia premiérou a museli sme sa postupne dostať do hovorených dialógov. My naozaj nie sme herci, ani javisková reč pre nás nie je automatická. Museli sme sa naučiť správne posadiť hlas, aby nám pri hovorení dialógov bolo rozumieť, aby to fungovalo aj na diaľku. V próze sa stávame hercami, to pre nás bola veľká výzva. Aj dirigent aj režisér v rámci kontextu k nám pristupovali veľmi citlivo, čo sa ukázalo ako úžasný psychologický proces, lebo nakoniec sme sa všetci vedeli veľmi dobre stotožniť aj s tancom a prózou. Postavy teraz vnímame komplexne, nie tak, že tu spievam, tu tancujem a tu hovorím, ale je to celok.

Ako sa to konkrétne prejavovalo?

Hneď na začiatku sme mali vytlačený zvlášť klavírny výťah a zvlášť knižky s prózou 1., 2. a 3. dejstva. Na prvých skúškach sme so sebou mali aj klavírny výťah aj dialógy a Janko hneď vravel: poďme na hudobné čísla. Boli na nás s dirigentom dohovorení. Totiž hneď po prvom veľkom hudobnom čísle nasleduje próza a oni, to preskočíme, to dnes nebudeme skúšať, ideme na ďalšie hudobné číslo a ďalšie, až sme takto prvé tri či štyri dni robili len hudobné čísla, v čom sme doma, takže stres, očakávania a nervozita z nás opadli. Zistili sme: však to vieme, hudobné čísla nám idú. Až potom postupne začali pridávať dialógy, išli na nás dobre (smeje sa).

V úlohe Silvie sa alternujete s Evou Katrákovou Bodorovou, je každá z vás iná Čardášová princezná?

Myslím, že veľmi. Samozrejme, rámcovo robíme to isté, ale každá sme dosť iná, takže divák si môže vybrať, ktorá princezná je jeho vysnívaná – ale to platí o všetkých postavách. Vždy je dobré, keď každá alternácia prinesie niečo svoje – samozrejme, v rámci kontextu, je to o to pestrejšie.

Naznačíte, aké máte kostýmy?

V prvom dejstve ako Silvia Varescu mám dve nádherné róby – prvá je cyklámenovo-ružová a druhá je čierno-zlatá, sú krásne, dlhé elegantné róby. Druhé dejstvo sa odohráva v celkom inom prostredí, na luxusnej chate, chalete u vojvodu v Alpách.

Máte azda lyžiarsku kombinézu?

Takmer. Našťastie v inscenácii nelyžujeme.

A v reále ste lyžiarka?

Chodíme lyžovať, ale lyžovanie nie je pre mňa ideálne. Keď sa totiž nadýcham studeného vzduchu, vyradí ma to zo “spevavej prevádzky”, tento luxus si nemôžem často dovoliť, lebo v zime sú stále nejaké predstavenia alebo koncerty. Skôr chodíme na prechádzky alebo na bežky. Pre divákov bude podľa mňa zaujímavé vidieť nás operných spevákov v niečom športovom. Vždy nás na javisku vidia v kostýmoch a v civile prakticky nie. Je pre nich nepredstaviteľné, že si niekedy oblečieme športové tričko či tenisky.

Máte na sebe niekedy aj tepláky?

Alebo tepláky (smeje sa), to bude pre publikum asi zaujímavý posun.

V inscenácii s vami účinkujú aj činoherci, kto konkrétne?

Ivan Vojtek, potom Sväťo Malachovský, môj spolužiak z konzervatória, študovali sme v rovnakom ročníku spev, aj sme spolu začínali v SND, ale on sa veľmi rýchlo obrátil na herectvo, to ho lákalo už na strednej škole. Po rokoch sme sa stretli. Ďalší činoherci hrajú vojvodov, Leopoldom Mariom, vojvodom Lippert-Weylersheimom je Juraj Ďurdiak a Ján Greššo. Pre nás je nesmierne vzrušujúce, že si činohercov môžeme užiť, berieme ako česť, že hráme spolu, to sa nám nestáva každý deň. Hneď sme sa zosúladili, debatovali sme o postavách, boli to príjemné rozhovory. Vytvorili sme dobrý tím.

Témy:
Jolana Fogašová
SND
opereta
Čardášová princezná

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.