Bratislava má problém s parkovaním. Záchytné miesta sa ráno plnia, veľký projekt za 15 miliónov mešká
obchodnyregister
2026.10.11.
V čase, kedy rastie počet áut na domácnosť a bratislavské kolóny sa prehlbujú, sa odďaľuje výstavba 15 miliónového záchytného parkovania. Existujúce P+R parkoviská sú často od ruky a tie blízko centra sú väčšinou obsadené. Kde v Bratislave nechať auto a ako mesto obstálo v porovnaní s Viedňou, Prahou či Budapešťou?
Video
Parkovanie v Tatrách
Poriadky v parkovaní vo Vysokých Tatrách avizoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. Oznámil, že jednu z plôch určených na tento účel, ktorú TANAP prenajímal súkromníkovi, zobral štát do vlastných rúk. Výsledok? Za tri mesiace zinkasoval niekoľkonásobne viac, ako dostával v rámci ročného nájmu. Postupne chce prevziať réžiu aj na ďalších pozemkoch patriacich národným parkom. Niektorým turistom sa to pozdáva, no za túto službu by uvítali nižšie ceny.
Záchytné parkoviská nie sú na Slovensku zásadný fenomén, hoci vo Viedni, Prahe či Budapešti sú značne rozšírené. Ich zmyslom je dostať auto na okraj mesta alebo k prestupnému uzlu a vodiča motivovať, aby poslednú časť trasy absolvoval MHD. Cieľom je nielen odľahčiť ranný a večerný nával ľudí v autách, ktorí musia do mesta dochádzať denne za prácou či školou.
Tým, že vozidlá nevojdú hlbšie do centra, zároveň odpadá nutnosť hľadať parkovanie. Práve okraje ulíc fungujúce ako parking či plochy verejného priestoru zaplnené stojacimi autami riešili aj ďalšie veľké metropoly. Zatiaľ čo Viedeň, Praha či Budapešť fungujú na spoplatnenom celodennom parkovaní, bratislavské záchytné parkoviská sú zatiaľ zadarmo.
Pre človeka, ktorý ráno prichádza autom z vonku do Bratislavy, chce auto nechať na P+R a pokračovať MHD, sú rozdiely v parkoviskách veľké. Niektoré malé P+R sa ráno rýchlo zapĺňajú, boj o miesta je bežný aj na plochách blízko centra – napríklad na Tyršovom nábreží či pod mostom Lafranconi. Sú dopravne vhodne umiestnené, no kapacitne nedostatočné.
Parkovací systém PAAS v rámci testovania tiež zisťovalo, ktoré parkoviská sa zvyknú zaplniť už ráno a ako dlho trvá cesta z nich do centra.
P+R Parkoviská, zaradenie od najbližšieho k centru
P+R Macharova – 94 miest
Toto je paradoxne jedno z najlepšie položených P+R: mesto uvádza iba 3 minúty do centra a MHD je do 250 m. Lenže 94 miest je veľmi málo a aktuálny test ukázal, že v pracovné rána môže byť prakticky plné – tester našiel dopoludnia iba jedno voľné miesto.
P+R Lanfranconi-Sever – 37 miest
Tu je problém ešte výraznejší. Poloha je výborná – MHD do 200 m a centrum približne za 5 minút. Ale 37 miest je pre dochádzajúcich nízka kapacita. Aktuálny test uvádza, že sa parkovisko zvykne zaplniť už ráno.
P+R Jasovská – 53 miest
Výhodné pre vodičov z juhu Petržalky a okolia. MHD je do 250 m a mesto uvádza približne 10 minút do centra. Nevýhodou je práve malá kapacita.
P+R Cintorín Vrakuňa – 283 miest
Má najväčšiu kapacitu zo súčasných bratislavských P+R, MHD je priamo pri parkovisku a mesto uvádza dojazd do centra približne 15 minút. V nedávnom teste zostávali aj cez deň voľné miesta.
P+R Tesco Petržalka – 30 miest
Rovnako veľmi malá oficiálna P+R kapacita. Výhodou je 18-minútový dojazd do centra a veľké parkovisko Tesca.
P+R Shopping Palace & Tesco – 73 miest
Vyhovuje vodičom prichádzajúcim od Senca, Trnavy a Pezinka. Električka je do 100 m a do centra je to približne 21 minút.
P+R Tesco Lamač – 33 miest
Hoci je jeho kapacita pomerne malá, v teste sa ukázalo, že kapacita môže byť počas dňa problém. MHD je síce hneď pri parkovisku, ale mesto uvádza približne 23 minút do centra. Navyše sa o parkovaciu plochu delí so zákazníkmi Tesca.
P+R Prístavný most – 107 miest
Kapacita je dosť veľká, no mesto uvádza 25 minút do centra a MHD je vzdialená do 300 m. Je teda použiteľné, ale nemá taký atraktívny pomer parkovania a rýchleho prestupu ako napríklad Lanfranconi.
P+R Komisárky – 163 miest
Dáva zmysel najmä pre prichádzajúcich zo smeru od Pezinka, Svätého Jura a Rače. Je priamo pri električke, ale cesta do centra trvá približne 28 minút, takže časovo nie je tak atraktívne ako Petržalka či Lanfranconi.
Bezplatné parkovisko za 15 miliónov
V pláne sú však ďalšie dva projekty záchytných parkovísk. Ide o výstavbu parkovacieho domu pri ZOO Bratislava a pri Zlatých Pieskoch. Hospodárske noviny informovali, že magistrát pri nich zvažuje možnosť spoplatnenia, vedenie mesto však v reakcii pre Pravdu tieto informácie vyvrátil. Radnica však úplne nevylúčila, že v budúcnosti by P+R parkoviská zostali bezplatné.
„Parkovanie na P+R parkoviskách v Bratislave je bezplatné, na tomto sa aktuálne nič nemení. A čo sa týka pripravovaných projektov, konkrétne parkovacieho domu P+R ZOO a P+R Zlaté piesky, tu sme aj Hospodárske noviny informovali, že vzhľadom na štádium oboch projektov nie je v súčasnosti ešte uzatvorená otázka prevádzky týchto parkovísk,” zdôraznil hovorca magistrátu Peter Bubla.
Foto:Mesto Bratislava / PAAS
P+R mapka parkovania
Projekt pri ZOO však zostáva otázny. Na projektovú dokumentáciu uzavrel magistrát v apríli zmluvu za takmer 190-tisíc eur. Ďalšia zmluva na projekt stavby má hodnotu viac ako 233-tisíc eur. Pôvodný plán však počítal s výstavbou od októbra 2026 do mája 2027. Harmonogram však už v auguste padol – v tom čase dva mesiace pred pôvodným termínom výstavby, sa zasekol v povoľovaní a mesto iba podalo žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere. V súčasnosti je projekt stále v povoľovaní.
Ide o plánovaný päťpodlažný parkovací dom s kapacitou asi 418 miest. Vznikne na už existujúcej ploche parkoviska, ktoré pri zoologickej záhrade už funguje. Dnes má približne 85 miest. Nová stavba však má slúžiť nielen vodičom, ktorí do Bratislavy dochádzajú a budú pokračovať s MHD, ale aj návštevníkom ZOO. Odhad počítal s nákladmi asi 7,7 milióna eur, konečný rozpočet stavby zatiaľ nie je potvrdený – rovnako ako termín dokončenia. No mesto už uvádzalo reálny odhad na 15 miliónov eur.
Magistrát počíta aj s 80 stojanmi pre bicykle, prípravou na nabíjanie elektromobilov a možnosťou využitia parkovacieho domu pri cyklovýjazdoch či počas obdobia Sviatku všetkých svätých, kedy je problém s parkovaním pri Slávičom údolí.
Počet miest sa síce strojnásobí, no stále to nie je kapacita, ktorá by dokázala zvládnuť všetkých návštevníkov aj nápor P+R vodičov. Návštevnosť samotnej ZOO je 320-tisíc návštevníkov ročne. Zatiaľ nie je zrejmé, koľko miest zaberú jej návštevníci.
Foto:Bratislava – Hlavné mesto SR
Na obrázku projekt plánovaného záchytného parkoviska pri ZOO.
Parkovací dom má byť napojený na zastávky na Starých gruntoch a má pomôcť zachytiť časť áut smerujúcich do mesta. V tesnej blízkosti je zastávka s linkami 31, 31, 37 a 39. V rámci polohy stojí na trase do centra pri frekventovanej Patrónke. Otázkou je tak jeho zmysel – v bode, kde sa nachádza, sú už dnes ranné kolóny. Vodiči by sa však pri P+R parkoviskách mali zápcham vyhnúť. Umiestniť by sa preto mali ešte pred vyťaženým ťahom, kde zachytia prichádzajúcich motoristov.
Väčší zmysel dáva lokalita druhého plánovaného parkoviska na Zlatých Pieskoch. Parkovací dom P+R Zlaté piesky má stáť medzi Seneckou cestou a areálom Zlatých pieskov. Výhodou je blízkosť diaľnice aj električky. V staršom projektovom opise sa uvažuje so sedemposchodovou budovou, magistrát sa však bližšie k projektu nehýbe. V záverečnom účte mesta za rok 2024 sa projekt Zlaté piesky spomínal medzi stavbami, pri ktorých bolo potrebné majetkovoprávne vysporiadanie. Mesto stabu uvádza medzi plánovanými investíciami naďalej aj v tomto roku. Harmonogram však známy nie je.
„Samotné parkovisko však nestačí. Rozhodujúce je, aby bol prestup na verejnú dopravu rýchly, jednoduchý a pohodlný. Cestujúci by nemal prekonávať stovky metrov ani zložito zisťovať, akým spojom má pokračovať. V tomto smere je veľkou výhodou Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji, ktorý prepája regionálne vlaky, prímestské autobusy a mestskú hromadnú dopravu. Na celú cestu stačí jeden cestovný lístok a cestovné poriadky sú koordinované tak, aby na seba jednotlivé spoje čo najlepšie nadväzovali,” pripomenul odborník na dopravu Michal Feik.
Foto:Mesto Bratislava / PAAS
P+R mapka parkovania v okolí Bratislavy
Praha na parkoviskách nezarába
Parkoviská susedných metropol však zdarma nie sú. Systém záchytných parkovísk budujú ako podporu k už aj tak silnej verejnej doprave. Vo Viedni zaplatí vodič za záchytné parkovisko 4,60 eur na deň, no poplatky na niektorých parkoviskách smerom bližšie k centru sú vyššie. Týždenný lístok stojí 23,10 eur. Pri niektorých parkoviskách sú zvýhodnené aj dlhodobé tarify pre ľudí s platným časovým lístkom na MHD. Napríklad mesačné parkovanie za 70,80 eur namiesto 86,20 eur, čo dáva zmysel najmä v snahe podporiť využívanie verejnej dopravy.
Zároveň k tomu Viedeň striktne obmedzila parkovanie v centre na najviac dve hodiny, čím motoristov donútila viac využívať P+R a obmedzila dlhodobé parkovanie na uliciach v meste. Bratislava má viaceré P+R od ruky a bez podobného systému ako majú susedia, by spoplatnenie mohlo šoférov demotivovať v ich používaní.
Rakúske hlavné mesto má 16 P+R areálov s približne 10-tisíc miestami. Sú rozložené pri dôležitých prestupných bodoch na metro a ďalšiu vysokokapacitnú MHD, najmä mimo centra. Viedeň však ponúka vodičom možnosť nechať auto aj blízko mesta, nielen na okraji a pokračovať verejnou dopravou. Metro samotné je zásadná výhoda, pretože funguje bez ohľadu na počasie či premávku, čo je pre cestujúceho značne vyšší komfort.
Pražský systém má viacero veľkých P+R parkovísk, často priamo pri metre. Medzi najväčšie patria napríklad Černý Most s 886 miestami, Letňany so 679 miestami a Chodov s 692 miestami. Parkovanie stojí podľa lokality 50 alebo 100 Kč za prvých 24 hodín. Praha pritom ukázala, že na poplatkoch nezarába, 50 Kč za deň je približne cena, ktorá vodiča motivuje prestúpiť na MHD.
Rozdiel vidno aj na cenách ročných električeniek. V Prahe stojí ročný lístok na MHD 3 650 korún, teda približne 150 eur, zatiaľ čo v Bratislave 263 eur. Pražská verejná doprava je výrazne dotovaná mestom – v roku 2024 tržby z cestovného pokryli len 17,5 percenta jej prevádzkových nákladov. Aj Bratislava však financuje MHD z mestského rozpočtu, preto samotný rozdiel v cenách lístkov nemožno vysvetliť iba tým, ako je MHD dotovaná.
Budapešť to má s cenami podobne ako Praha. Radnica uvádza približne 3 800 P+R miest, pričom väčšina väčších parkovísk je pri konečných alebo významných prestupných bodoch metra, HÉV či železnice. Napríklad pri stanici metra Kelenföld je spolu približne 1 500 miest. Niektoré parkoviská sú bezplatné, väčšie strážené P+R majú denný poplatok naviazaný na cenu cestovného lístka. Aktuálne je to 500 forintov (približne 1,25 eur) za parkovanie cez deň od 6.00 do 22.00, bez ohľadu na dĺžku státia v tomto čase.
Bratislava tak v porovnaní metropol ťahá za slabší koniec. Vodič totiž pri rozhodovaní, či nechá auto na záchytnom parkovisku počíta všetky náklady aj čas strávený v autobuse. Ak by za parkovanie 21 minút od centra zaplatil podobne ako vo Viedni do päť eur a ešte musel bez zvýhodnenej tarify kupovať lístok na MHD, P+R by sa mohol vyhnúť.
„Pokiaľ ide o spoplatňovanie záchytných parkovísk, v európskych mestách existujú rôzne modely. Osobne však považujem za dôležité, aby sme vodičov motivovali k prestupu na verejnú dopravu, nie im vytvárali ďalšie finančné prekážky. Ak chceme dostať autá z preťažených ciest, parkovanie na záchytných parkoviskách musí zostať čo najdostupnejšie,” pripomenul Feik.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
P+R
Bratislava
MHD
parkoviská
parkovací systém
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.