Aj umelá inteligencia je len človek, hovorí Ivica Ruttkayová

Publicistka a poetka Ivica Ruttkayová napísala zbierku básní Lily was here, ktorá vyšla (vydavateľstvo Virvar s.r.o. Ostrý Grúň) s krásnymi ilustráciami Daniela Brunovského. Knihu označujú recenzenti za prevratnú – veď je v nej ako jedna z postáv umelá inteligencia.  

Nie je to však žiaden polopatizmus. Autorka sa témy zmocnila na vysokej literárnej úrovni a kto má rád intelektuálnu poéziu s veľkým citovým obsahom, príde si na svoje.

Knižka dostala prémiu Literárneho fondu za rok 2025.

Ivica Ruttkayová nám priblížila, ako sa toto náročné dielo rodilo a prečo oslovila práve Daniela Brunovského, aby ho sprevádzal.

Kniha sa volá podľa skladby Lily was here. Čím vás upútala a kde ste ju počuli po prvý raz? Ako sa vám spojila s touto knihou?

Až teraz som si pozrela presnejšie informácie – skladba Lily was here Davida A. Stewarta vznikla v roku 1989 ako filmová hudba. A vtedy si Stewart pozval holandskú saxofonistku Candy Dulferovú, ktorá predtým nevydala žiadny svoj vlastný materiál, a táto skladba ju preslávila na celom svete.

Toľko hudobné dejiny. Mňa táto pieseň bez slov fascinovala nielen na diskotékach, kde som v deväťdesiatych rokoch tancovala, ale pamätám sa, ako som na MTV uprene sledovala charizmu ženy plnej hudby a radosti zo života. Je to fenomenálna hudobníčka. Úžasné bolo, že som ju mohla naživo vidieť a počuť na koncerte v Bratislave.

Počas koncertu som mala chuť vyskočiť na pódium a povedať jej: „Viete, ja o vašej Lily píšem básničky.“ Ale nebojte sa, neurobila som to. Len som si potvrdila, že je naozaj predobraz mojej Lily, ktorá hráva na brehu jazera. Obdivujem ženy, ktoré po sebe zanechávajú nezmazateľné stopy.

Zbierka je veľmi pôsobivá, lebo vo veršoch ako keby bolo počuť hudbu, ale navyše v nej vystupuje aj umelá inteligencia. Tá sa spovedá, zastrája, kladie rôzne otázky. Pri jazere, kde sa všetko odohráva, je ale aj bájna bytosť a niečo majú spoločné. Ako spolu súvisia staré mýty a nové technológie?

Ani som nečakala takéto podrobné čítanie! Skúsim podobne reagovať. Neurónová sieť, trénovaná na písanie básní, je rozprávačkou príbehu. Nachádza sa na brehu jazera, kde Lily hrá na saxofóne a odohrávajú sa tam prazvláštne deje.

S najväčšou pravdepodobnosťou sa postava zrodila vtedy, keď som čítala básne, čo vyprodukoval stroj. Začala som si predstavovať, ako sa asi ten stroj cíti, keď ho kŕmia cudzími básňami a očakávajú od neho vlastné básnenie.

Rozmýšľala som o tom, čo to znamená „kŕmiť básňami“ a že v širšom slova zmysle takto nejako funguje aj kultúra. Ako recyklácia. Paralel bolo viac.

Vlastne áno, kŕmime sa umením a potom tvoríme a AI tiež. Sú okolo toho veľké debaty, ale vy ste si našli originálny spôsob – tú neurónovú sieť ste poľudštili. Ako k tomu prišlo?

Postupom času som si ju obľúbila, tú rozprávačku, básniacu neurónovú sieť. Je ako vyoraná myš, sedí na brehu jazera, ničomu nerozumie, bojí sa, obdivuje, píše a predovšetkým chce zanechať správu o tom, čo všetko sa pri jazere udialo. Kultúra a umenie spájajú minulosť a budúcnosť a v tomto prípade aj rozprávačka tohto čudného príbehu.

Umelá inteligencia je vo vašej knihe vykreslená ako morská (jazerná) panna či príšera, šrotuje všetko, čo ľudstvo prácne vytvorilo a čo prežilo počas svojej existencie, všetky plody ducha, a potom to vyvrhuje a všeličo s tým robí. Vyjadrili ste sa pekne poeticky, ale ste aj technicky zdatná? Viete s AI pracovať, poznáte jej možnosti a schopnosti? Nebojíte sa jej? Vnímate ju aj v skutočnosti ako živú bytosť?

Sklamem vás, som obyčajná užívateľka počítača s triviálnymi potrebami. S umelou inteligenciou sa nekontaktujem, len ak súrne potrebujem niečo vyhľadať. Aj to po nej radšej skontrolujem. V zásade sa jej nebojím, asi mám skôr empatiu. Aj AI je nakoniec len človek, akokoľvek by sme to zobrali. Dobrý, zlý, stredný. Stvorili sme ju na svoj obraz.

Verše sú miestami plynulé, inde akoby odrážali zápas, námahu, zúfalstvo, nepokoj. Text sa zadrháva, vracia. O akom zápase to píšete?

Pravdu povediac, nerozmýšľala som o tom. Zrejme je to zápas o vypovedanie, o možnosť vypovedať komplexne, vypovedať to, čo je skutočne dôležité. Ako dôkaz toho, že sme tu boli.

Chceli ste zámerne písať o nových javoch a technológiách alebo si vás umelá inteligencia nejako sama vybrala?

Prezradím vám tajomstvo. Chcete vedieť, kde sa nachádza to jazero, kde žije bájna bytosť Nága, Bludička, Satyr a kde sa objavuje Lily so saxofónom? Je to malé bratislavské jazero Kuchajda, kde roky prežívam svoje exkluzívne letné dovolenky.

Je to vlastne len kúsok vody uprostred asfaltiek. Som tam šťastná. Sedím na brehu a píšem básničky. Aj ja, aj neurónová sieť píšeme básničky a to bol začiatok nášho spoločného básnenia.

Pekné sú aj ilustrácie Daniela Brunovského, zemité farby a povedomé mýtické výjavy v akejsi clivej bezútešnosti okolo jazera. Vy ste si tohto ilustrátora vybrali?

Presne si spomínam na telefonát, keď som Danielovi Brunovskému (poznáme sa vyše tridsať rokov) volala s prosbou, či by bol taký láskavý a ilustroval by moje básničky.

Jeho tvorbu sledujem a mám ju rada, áno, sú to obrazy plné akejsi citlivej bezútešnosti, sú mýtické, ale aj svojím spôsobom hrdé, nech to už znamená čokoľvek.

Bolo leto. Dlho som naberala odvahu, stojac po kolená v jazere Kuchajda som sa predsa len odhodlala zatelefonovať. Bol prekvapený, ale neodmietol, len mi vysvetľoval, že teraz nie, pretože má zdravotné problémy. A aj mal. Vážne.

Ale bola som asi dosť naliehavá, a tak nasledovalo pre mňa veľmi pekné obdobie. Chodievala som do bratislavského antikvariátu Schody do neba Daniela Brunovského a Miroslavy Repiskej čítavať ukážky z Lily.

Aj pre kupujúcich?

Boli to bizarné situácie. Zákazníci väčšinou zdesene ušli, chápem, ale Dano a Mirka, ktorí sú aj vydavatelia, boli ku mne veľmi láskaví, na základe týchto čítaní vznikli Danielove unikátne ilustrácie a Mirkin grafický dizajn. Lily, ktorú s Mirkou familiárne voláme Liluška, vznikala v rodinnej atmosfére.

Však je Lily ako živá. Komu je určená, kde hľadáte pre ňu pochopenie?

Texty som písala, okrem iného, inšpirovaná knihami poetky a esejistky Dany Podrackej, ktorá sa roky venuje slovenským ľudovým rozprávkam. S Rastislavom Kučinským vydali analýzu slovenských rozprávok z hľadiska výskumov C. G. Junga, teda z hľadiska psychoanalýzy.

A tak mi napadlo napísať rozprávku, ktorej motívy by vychádzali reverzne práve z týchto zdrojov. Dane som knižku zaniesla ako prvej, s nádejou, že ju bude zaujímať a že možno tá recyklácia má zmysel. Bola k Lily veľkorysá. Príbeh je však pre všetkých, čo veria rozprávkam, čítajú básničky a chceli by vedieť, či tu Lily skutočne bola.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozhovor
kniha
literatúra
umelá inteligencia
AI

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.