Putin môže skončiť v rukách vlastných ľudí. Bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov hovorí, čo by mohlo viesť k jeho pádu

Putin môže doplatiť na vlastných ľudí. Bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov Vladimír Dzuro vysvetľuje, prečo je jeho zatknutie v Haagu utópiou a kto by ho mohol postaviť pred súd.  

„Väčšia šanca je, že Putin vypadne z okna, než že skončí pred medzinárodným súdom,“ hovorí bývalý vyšetrovateľ vojnových zločinov Vladimír Dzuro. Podľa neho by ruského prezidenta mohla dostihnúť spravodlivosť skôr vo vlastnej krajine než v Haagu.

Dzuro patrí medzi najskúsenejších českých vyšetrovateľov vojnových zločinov. V 90. rokoch pracoval pre Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, kde vyšetroval aj masaker na Ovčare. Neskôr viedol newyorskú kanceláriu Úradu pre vnútorný dohľad OSN, kde pôsobil až do roku 2023.

Nedávno vydal aj knihu Vyšetřovatel – Zločiny privilegovaných, v ktorej odhaľuje zákulisie medzinárodných inštitúcií, zneužívanie moci a prípady korupcie, ktoré počas svojej kariéry vyšetroval.

V rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o tom, prečo OSN nedokáže zabrániť vojnám, aký je rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými vojnovými zločinmi či prečo umelá inteligencia komplikuje ich vyšetrovanie.

Okrem iného sa v rozhovore dozviete:

• Prečo podľa Dzura nie je reálne, aby Vladimira Putina zatkli a postavili pred súd v Haagu.
• V čom vidí zásadný rozdiel medzi ruskými a ukrajinskými vojnovými zločinmi.
• Prečo OSN nedokáže zastaviť vojny a kto podľa neho nesie zodpovednosť za jej zlyhania.
• Ako umelá inteligencia mení vyšetrovanie vojnových zločinov a prečo môže byť nebezpečná pre spravodlivosť.

7 fotiek v galérii

Vladimír Dzuro

Zdroj: Vladimír Dzuro

Argentínsky prezident Javier Milei opakovane kritizoval OSN za presadzovanie takzvanej woke agendy. Podobne sa vyjadruje aj Donald Trump, ktorý dokonca rozhodol o odchode USA z viacerých organizácií systému OSN. Čo si myslíte o takejto kritike? A neobávate sa, že by niektoré krajiny mohli z OSN úplne vystúpiť?

Považujem ju za veľmi nešťastnú. Aj u nás v Česku máme političku, ktorá pred časom hovorila, že by sme mali vystúpiť z OSN.

Pozrite sa, ani Izrael, ktorý by na to možno mohol mať dôvod, neplánuje z OSN vystúpiť. Ak totiž zostanete mimo tejto organizácie, stratíte akúkoľvek možnosť ovplyvňovať to, čo sa v nej deje.

Problémom je však aj samotné fungovanie OSN. Päť stálych členov Rady bezpečnosti má dodnes oveľa väčšiu moc než ostatné štáty. Nie je to dôvod na kritiku?

OSN vznikla po druhej svetovej vojne na základe jej výsledkov. Máte päť víťazných mocností – Sovietsky zväz, dnes Rusko, Spojené štáty, Francúzsko, Veľkú Britániu a Čínu. Tieto krajiny majú rozhodujúce slovo v Rade bezpečnosti.

Samozrejme, štáty, ktoré nie sú v takejto pozícii, OSN kritizujú. Aj ony by chceli mať podobné postavenie, ale nemajú takú moc. Týchto päť krajín má väčšie právomoci než ostatných viac ako 180 členských štátov.

Hovorí sa o reforme OSN. Vo vnútri organizácie prebiehajú zmeny, ktoré majú zefektívniť a zlepšiť jej fungovanie. Na politickej úrovni je však veľmi ťažké dosiahnuť zásadnú zmenu, pretože päť stálych členov Rady bezpečnosti si nechce nechať oslabiť svoju moc.

Napríklad Nemecko a Japonsko patria medzi najväčších prispievateľov do rozpočtu OSN. Keďže však prehrali druhú svetovú vojnu, nemajú rovnakú moc ako päť stálych členov Rady bezpečnosti.

Už tu vzniká zásadný konflikt. Svet sa od druhej svetovej vojny výrazne zmenil. Niektoré štáty získali ekonomickú a politickú moc, ale v OSN nemajú rovnaké postavenie ako spomínaná pätica.

Ak sa však OSN nedokáže reformovať a zároveň nedokáže zabrániť vojnám, aký má dnes pre bežných ľudí význam?

Pozrime sa na to z pohľadu obyčajného človeka. Keď sa na organizáciu pozeráme iba z perspektívy nášho malého sveta, môže sa zdať, že nemá žiadny význam.

Spomeňte si však na konflikt v Sýrii. Do Európy prišlo približne milión Sýrčanov. V európskych spoločnostiach to vyvolalo obrovské napätie, ktoré pretrváva dodnes. Sú to moslimovia, vyzerajú trochu inak, nemajú úplne bielu pleť a klasická európska spoločnosť má s nimi problém.

Teraz si predstavte, že OSN prestane fungovať. V Afrike prebiehajú konflikty na viacerých miestach. Niekde pôsobia mierové jednotky OSN, takzvané modré prilby, ktoré udržiavajú súčasný stav a oddeľujú bojujúce strany.

7 fotiek v galérii

Vladimír Dzruo

Zdroj: Vladimír Dzuro

Ak tieto jednotky stiahneme, konflikty sa opäť rozhoria. Čo podľa vás urobia ľudia, ktorí tam žijú?

Dnes už majú rovnaké telefóny ako my. Sledujú sociálne siete a vidia, ako dobre sa nám žije na Západe. Ak vo svojich krajinách nebudú môcť bezpečne žiť a zabezpečiť si obživu, kam sa vydajú? Na severozápad, teda smerom k Európe.

A zrazu to bude náš problém.

Ak do Európy prišiel milión Sýrčanov, v porovnaní so stovkami miliónov ľudí žijúcich v Afrike to nie je nič. Zabrániť takej obrovskej migračnej vlne by bolo veľmi ťažké. Musíte rešpektovať ľudské práva a zaobchádzať s ľuďmi humánne. Nemôžete ich zatvárať do koncentračných táborov.

Preto hovorím, že výzvy na zrušenie OSN sú nesmierne krátkozraké. Ich autori si neuvedomujú, že OSN nie je iba organizáciou, ktorá momentálne nedokáže zasiahnuť na Ukrajine.

Na Ukrajine je OSN bezmocná, o tom niet pochýb. Rusko má právo veta a akúkoľvek rezolúciu namierenú proti nemu môže zablokovať.

To však neznamená, že OSN nedokáže pracovať v iných častiach sveta, kde zohráva veľmi dôležitú úlohu.

Často sa však pri OSN hovorí najmä o mierových misiách. Akú úlohu zohrávajú jej ďalšie organizácie?

OSN nie sú iba mierové operácie. Máte UNICEF, UNESCO, UNDP a ďalšie agentúry, ktoré pomáhajú obnovovať život v krajinách po konfliktoch. Vytvárajú podmienky na to, aby tam ľudia mohli dlhodobo žiť.

Väčšina ľudí totiž nechce odísť zo svojho domova, pokiaľ má bezpečie, prácu, možnosť uživiť sa a posielať deti do školy.

To je obrovská úloha OSN, ktorá sa často prehliada. Pretože nám nezapadá do predstavy, ktorú si o organizácii vytvárame. Vidíme iba to, že na Ukrajine nedokáže konať.

Spomenuli ste Ukrajinu, ale vojnové konflikty a vojnové zločiny sa odohrávajú aj v ďalších častiach sveta, napríklad v Sudáne, Gaze či Jemene. Aj tam môže OSN pôsobiť ako organizácia, ktorá zlyháva. Akú úlohu dnes vlastne zohráva pri riešení vojnových zločinov?

Pre vašich čitateľov je dôležité pochopiť jednu vec. OSN robí to, čo jej politické elity zadajú.

Generálny tajomník OSN sa nemôže ráno zobudiť a rozhodnúť, že niekam pošle mierové jednotky alebo vytvorí tribunál na vyšetrovanie vojnových zločinov.

Generálny tajomník predstavuje výkonnú zložku organizácie. Pracuje na základe zadania, ktoré dostáva od Rady bezpečnosti a Valného zhromaždenia OSN.

Rovnako to platí aj pre rozpočet. OSN nemá vlastné peniaze ani vlastných vojakov. Všetko, čo môže generálny tajomník vytvoriť alebo zabezpečiť, závisí od politických rozhodnutí svetových lídrov.

Keď teda niekto hovorí, že OSN zlyháva, ja ju bránim. Viem totiž, ako funguje.

Tým nechcem povedať, že OSN je dokonalá. Nie je. Má svoje chyby a robí chyby, tak ako každá organizácia. Tvoria ju ľudia, ktorí nie sú dokonalí. Ani my ako ľudia nie sme dokonalí, a preto nemôžeme vytvoriť dokonalú organizáciu.