Paulína je lekárka v Nórsku: Po každej párty sa mládež beží dať vyšetriť

Mladá poľská lekárka odišla do Nórska s veľkými snami. Po rokoch prezrádza, ako jej práca vyzerá v praxi.  

Text je založený na osobných skúsenostiach MUDr. Paulíny Stępieńovej a obsahuje jej súkromné názory.

V rodnom Poľsku Paulína Stępieńová stihla absolvovať len dva mesiace špecializácie. V Nórsku preto začínala od nuly. Na stáž sa dostala až na tretí pokus. O 15 miest sa v tom čase uchádzalo viac ako 400 záujemcov.

Ako ste sa dostali do Nórska?

O Nórsko som sa začala viac zaujímať, keď som spoznala svojho snúbenca. Snívala som o odchode a na splnenie tohto sna som sa pripravovala niekoľko rokov. Najprv som sa musela naučiť jazyk. Keď som získala certifikát z nórčiny, začala som si hľadať prácu. Našla som ju za mesiac. Vtedy som bola na začiatku špecializácie z pediatrie, ale dlho som neváhala. Od februára 2022 bývam v Nórsku.

Myslíte si, že Poliaci môžu mať problémy s ovládaním nórčiny?

Ľudia, ktorí sa učili angličtinu a nemčinu, určite nie. Povedala by som, že nórčina je z hľadiska náročnosti niekde medzi nimi. Pre mňa bola angličtina ľahká, nórčina trochu ťažšia a nemčina najťažšia. Gramatika viac pripomína nemčinu, ale ak človek ovláda oba jazyky, učenie ide rýchlo.

Jedinou výzvou sú dialekty, tých je tu veľa. V miestach vzdialených len 50 km ľudia hovoria úplne inak. Niekedy sa ani Nóri medzi sebou nevedia dohovoriť. Vtedy prejdú na angličtinu.

Najviac sa líši výslovnosť, ale aj slovná zásoba býva iná. Stávalo sa, že mi pacient niečo povedal a ja som sa musela opýtať, čo to znamená. Vtedy sme prešli na tzv. knižný jazyk — bokmål, ktorý používa takmer 90 % Nórov. Bokmålu sa najviac podobá jazyk v Osle.

V akom dialekte komunikujete s pacientmi?

V Sandefjorde sa hovorilo podobne ako v Osle, ale v Kristiansande dominuje južný dialekt (sørlandsk), takže niektoré slová sú iné. Nórčinu som sa učila pred odchodom tri roky a čo sa týka medicínskeho jazyka, na mieste som si objednávala publikácie k téme, ktorá ma práve zaujímala, a vďaka nim som si rýchlo dopĺňala slovnú zásobu. Medicínsku nórčinu sa stále doučujem podľa potreby.

Odišli ste na začiatku špecializácie a v Nórsku opakujete stáž. Prečo?

Nórsko jednoducho neuznáva poľskú stáž. Ak však človek príde s titulom špecialistu, špecializáciu mu uznajú. Ja som v Poľsku stihla urobiť len dva mesiace špecializácie, takže som odišla s čistým štítom. Bola som na úrovni ľudí, ktorí práve skončili štúdium.

Musím zdôrazniť, že v Nórsku je veľmi ťažké dostať sa na stáž. Nábor je dvakrát ročne, naposledy sa na 1 100 miest hlásilo 3-tisíc záujemcov. V nemocnici, kde som rezidentkou, sa o 15 miest uchádzalo viac ako 400 ľudí. Sama som sa dostala až na tretí pokus, po roku pobytu, prvýkrát som sa hlásila ešte z Poľska.

Prečo je tam tak málo miest na stážovanie?

Nóri sami nevedia… Študenti a mladí lekári opakovane žiadajú ministerstvo zdravotníctva o zvýšenie limitu miest. Argumentujú, že v krajine chýbajú lekári a ich vzdelávanie blokujú stáže. Spolu s Nórmi študujúcimi v zahraničí je tu ročne viac ako 2-tisíc absolventov lekárskych fakúlt, ale miest na stáž je 1150. A tak je to od roku 2019.

Každý rok teda čaká čoraz viac ľudí. Limit bol zavedený, keď sa stáž stala prvým stupňom špecializácie. Od roku 2019 pribudlo len 200 miest ročne, na začiatku ich bolo 900. Preto každý Nór, ktorý si vyberie medicínu, musí už od prvého ročníka starostlivo plánovať, kde bude pracovať cez prázdniny, a často počas štúdia vôbec nemá voľno. Pracuje, aby si naplnil životopis, čo mu umožní rýchlejšie získať miesto.

Takže je zázrak, že ste sa tam tak rýchlo dostali.

Všetci, ktorí sa dostali na stáž do mojej nemocnice, tam už predtým pracovali. Ja som pracovala na psychiatrii a mala som referencie od lekárky, ktorá tu pracuje, takže komisia poznala jej meno.

Keď som predtým mala referencie od ľudí nesúvisiacich s touto nemocnicou, ani ma nepozvali na pohovor. Tu majú kontakty obrovský význam. Treba vedieť, koho požiadať o referencie a najlepšie, aby to bola osoba známa komisii.

A samotná stáž?

Trvá jeden a pol roka. Najprv rok v nemocnici rozdelený na dve alebo tri etapy. Ak ide o dve etapy, zahŕňajú vnútorné choroby a chirurgiu s ortopédiou (po šesť mesiacov). Ak sú etapy tri, pribudne psychiatria a každá etapa trvá štyri mesiace.

Na každú časť stáže máme prideleného iného mentora, s ktorým sa stretávame raz mesačne na hodinu. To je čas určený na zaučenie. Ja čoskoro končím vnútorné choroby.

Aké sú vaše dojmy?

Stážisti dostávajú veľkú podporu, atmosféra medzi lekármi je veľmi priateľská, so špecialistami aj s vedúcim oddelenia si tykáme. Máme nočné služby, pracujeme cez víkendy, ale stále nad nami dohliada lekár na vyššom stupni špecializácie.

Okrem toho je špecialista na telefóne alebo priamo na mieste. Keď prijímam pacientov na urgentnom príjme, nemusím sama rozhodovať o liečbe, môžem všetko konzultovať. Každý deň mám prideleného špecialistu, ktorý sa o mňa stará.

Niekedy mi sám zavolá, či nemám otázky, a vždy počujem, že neexistujú hlúpe otázky, lebo som na stáži, aby som sa učila, a on je tu, aby mi pomohol. To je fajn, ale počula som, že ľudia, ktorí sa dostali do menších zariadení, zostávajú na službe sami a musia sa rozhodovať samostatne.

Od septembra idem na chirurgiu s ortopédiou a tam to, žiaľ, nebude také ľahké. Čaká ma veľa stresu a môj prvý deň v práci bude nočná služba. Začínam o 19:00, ale od 23:00 v noci do 8:00 ráno tam budem sama a musím prijať všetkých pacientov, ktorí sú poslaní na urgent alebo k ortopédovi či chirurgovi. A to sú dospelí aj deti.

Tu nie je oddelená detská ortopédia a chirurgia. Určite ku mne prídu zlomeniny a počas štúdia som nikdy sama nič nenastavovala. Včera som bola na zaučovacej službe, lebo máme nárok na dve takéto, a keď kolegyňa zavolala ortopédovi s prosbou o pomoc pri nastavovaní zlomenej ruky, počula, že to má urobiť sama…

A čo ak stážista urobí chybu?

Pošleme pacienta na röntgen a potom, medzi pondelkom a piatkom, ortopédi na ranných stretnutiach pozerajú snímku, čítajú našu poznámku, ktorá dokumentuje, čo sme urobili, či sme nastavili zlomeninu alebo len dali sadru, a kontrolujú, či sme zlomeninu správne rozpoznali. Často ju musíme rozpoznať sami, lebo rádiológ nie vždy má čas popisovať snímky počas nočnej zmeny. Ak zistia, že sme urobili chybu, zavolajú pacientovi a pozvú ho do nemocnice. Podobne, ak zistia, že zlomeninu treba operovať.

Akú špecializáciu ste si vysnívala?

Všeobecné lekárstvo. Páči sa mi práca spojená so spoznávaním človeka a vedením ho počas mnohých rokov. Nemocnica je miesto, kde je väčšina pacientov len chvíľu, a rodinný lekár si s klientmi vytvára vzťah. Často lieči aj ich deti, má tú kontinuitu, má svoju skupinu.

Povedzte niečo o nórskych všeobecných ambulanciách.

Tu je rodinný lekár naozaj všeobecným lekárom. Keď vojdete do jeho ambulancie, hneď si všimnete gynekologické kreslo, lebo pacientky so všetkými základnými gynekologickými problémami prijíma práve rodinný lekár. On sa stará aj o antikoncepciu, zavádza vnútromaternicové telieska, hormonálne implantáty pod kožu, lieči pohlavne prenosné choroby a základné urologické stavy u mužov.

Spolu s pôrodnou asistentkou vedie aj tehotenstvo. Až keď jeden z nich zistí, že niečo nie je v poriadku, posielajú ženu ku gynekológovi. Špecialista gynekológ robí len jedno ultrazvukové vyšetrenie počas tehotenstva, ostatné vyšetrenia robí výlučne rodinný lekár a pôrodná asistentka.

Veľa rozhodnutí je v jeho kompetencii, napríklad na liečbu chorôb diagnostikovaných v nemocnici pacienta posielajú k svojmu rodinnému lekárovi. V Poľsku, ak lekár prvého kontaktu zistí napríklad cukrovku, pošle pacienta k špecialistovi. Tu ho pošle k špecialistovi až pri komplikáciách.

Špecialista všeobecného lekárstva, ale aj každý lekár pracujúci mimo nemocnice, môže zavolať do nemocnice, aby konzultoval svojho pacienta. Ak však nórsky rodinný lekár chce poslať pacienta na urgent, kultúra (nie povinnosť) mu káže zavolať službukonajúcemu lekárovi na urgente a informovať ho, koho a prečo posiela.

A ako je to s dostupnosťou špecialistov v Nórsku, treba čakať?

Závisí to od toho, čo rodinný lekár napíše v odporúčaní. Tu sa opisuje prípad a pridáva sa, v akom čase by mal byť pacient prijatý. V nemocnici určená osoba číta všetky odporúčania a podľa naliehavosti určuje dátum návštevy.

Pacient je o termíne informovaný listom. Ak má byť návšteva o deň alebo dva, volajú mu. Pacient s odporúčaním si sám termín u špecialistu nedohaduje, rodinný lekár posiela odporúčanie na konkrétne miesto alebo ku konkrétnemu lekárovi.

Aj do súkromnej ambulancie treba poslať odporúčanie. Ak je v mieste, kam bolo odporúčanie poslané, dlhý rad čakajúcich, pacient dostane správu, že môže byť presunutý.

Je súkromný sektor zdravotnej starostlivosti taký rozvinutý ako v Poľsku?

Počula som, že Nóri nie sú veľmi nadšení z návrhov návštev v súkromných ambulanciách. Sú zvyknutí, že keď platia poistné, mali by byť liečení cez ekvivalent poľského NFZ.

Koľko minút strávi priemerne chorý v ambulancii rodinného lekára?

Asi 20, ale stážistom sa často dáva 30 minút na pacienta. Keď som pracovala v ambulancii reprodukčného zdravia pre mládež, pýtali sa ma, koľko času potrebujem na jedného pacienta.

Povedala som, že na pacientky s príznakmi, ktoré treba vyšetriť — 30 minút, a ak prídu s výsledkami bakteriologických testov a treba im len predpísať recept, tak do 15 minút.

Ak bolo treba niekoho prijať navyše, sekretárky mi vždy volali a pýtali sa na súhlas. Nikdy mi nikoho nepridali bez toho, aby sa uistili, že ho prijmem.

Pohodlnejšie pre lekára, pohodlnejšie pre pacienta.

Tak je to v celej Škandinávii. Pacientom sa určuje konkrétny čas návštevy. Lekár má na nich viac času a oveľa zriedkavejšie sa vyskytujú meškania. Posledná hodina prijímania je určená na akútne prípady a na túto hodinu sekretárky zapisujú pacientov, koľko sa ich zmestí.

Ako zaujímavosť poviem, že v nórskych ambulanciách pred lekárskymi ordináciami nie sú stoličky. Je čakáreň, z ktorej sa vchádza do časti, kde sú ordinácie. Lekár vyjde z čakárne a pozýva pacientov, takže nie sú hádky o miesto pred jeho ordináciou.

Existuje aj prestávka od 11:30 do 12:00 alebo od 12:00 do 12:30 a vtedy sú aj telefóny v ambulancii vypnuté. Všetci majú prestávku, v tom čase tam nenájdete ani sekretárku.

Vymenujte najdôležitejšie plusy a mínusy základnej zdravotnej starostlivosti v Nórsku.

V Nórsku chýbajú rodinní lekári. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že nie každý má svojho všeobecného lekára. Preto môže byť čakacia doba na návštevu aj mesiac, ak nejde o urgentný prípad.

Na druhej strane je fajn, že lekár má na pacienta viac času, má aj oveľa širší záber ako v Poľsku. Existuje zoznam vyšetrení, na ktoré ho môže poslať. To, že má veľa povinností, považujem zároveň za plus aj mínus. Plus, lebo po pár rokoch získa všestranné vedomosti. Mínusom je čas, ktorý musí venovať učeniu sa všetkého.

Čo sa týka pacienta, myslím si, že by mal z času na čas absolvovať návštevu u špecialistu, Nóri sa neliečia u špecialistov tak intenzívne ako Poliaci.

Pridám ešte jednu zaujímavosť: keď pacient nehovorí žiadnym jazykom, ktorý lekár ovláda, objedná sa tlmočník a ten musí zachovať mlčanlivosť.

Aké bolo vaše najväčšie pracovné dobrodružstvo v Nórsku?

Práca v ambulancii reprodukčného zdravia. V Poľsku takáto inštitúcia nemá svoj ekvivalent, v Nórsku sú podobné ambulancie v mnohých mestách. Ja som prijímala osoby od 13 do 23 rokov, chlapcov aj dievčatá.

Ambulancia sa starala o antikoncepciu, diagnostiku a liečbu pohlavne prenosných chorôb a liečbu základných gynekologických stavov. Pred začiatkom práce som absolvovala školenie o antikoncepcii. Prekvapilo ma, že antikoncepčné tabletky a podkožné implantáty môžu v Nórsku predpisovať a zavádzať aj sestry.

Po školení ma ešte poslali na deň do Osla do zariadenia, ktoré tvorí smernice pre celý štát. Na mieste ma lekárka oboznámila s charakterom práce a pôrodná asistentka mi vysvetlila, ako zavádzať vnútromaternicové telieska.

Je o tento typ poradenstva veľký záujem?

Áno, veľmi veľký. Každý deň sme mali dlhý zoznam pacientov. V Nórsku mládež po každej párty, na ktorej mala sex s novým partnerom, ide na vyšetrenie. Veľa ľudí sa chodí testovať po každom styku.

Mala som pacientov, ktorí plánovali vstúpiť do prvého vážneho vzťahu. Pamätám si pár, ktorý chcel urobiť všetky testy pred začiatkom sexuálneho života.

Nóri neznášajú používanie kondómov. Môžu brať tabletky, testovať sa, dokonca užívať antibiotiká, ale kondómy neznášajú, takže chlamýdií a mykoplaziem je tam neuveriteľne veľa. Bola som prekvapená, koľko ich je, a to aj u veľmi mladých ľudí.

Kto im odporúča využívať takéto poradne?

Škola. V školách sú sestry, ktoré môžu predpísať antikoncepciu alebo dať zadarmo kondómy. Informujú žiakov, v akých hodinách sa môžu s nami spojiť a dať sa vyšetriť. Mládež prichádza bez rodičov.

V Poľsku, pred dovŕšením 18 rokov, treba ísť k lekárovi s rodičom, v Nórsku je pacient od 13 rokov samostatný.

Mladí ľudia si prichádzajú po sexuálnu výchovu, lebo sa cítia veľmi komfortne, keď rodičia nepočujú, na čo sa pýtajú. Veľa ľudí pred prvým stykom príde zistiť, ako to bude prebiehať a čo môžu očakávať.

Od lekára alebo sestry dostanú spoľahlivé informácie a radšej prídu k nám, než by sa rozprávali s rodičom alebo rovesníkmi.

Majú dôveru k lekárom?

Dôvera k lekárom je tu oveľa väčšia ako v Poľsku, pacienti nespochybňujú ich rozhodnutia. Nikdy som sa nestretla s pacientmi, ktorí by sa sami diagnostikovali na základe informácií z internetu. Nemala som ani náročných pacientov.

V Poľsku sa tradovalo, že v Nórsku sa veľa pije. Ako je to v skutočnosti?

To ešte neviem, lebo som nepracovala ako rodinný lekár. Podľa mňa však alkohol nie je problém, ale drogy. Tu užíva drogy viac ľudí, najmä mladých. Preto sú v celej krajine veľmi žiadaní psychiatri. Aj mňa viackrát presviedčali, aby som si vybrala špecializáciu z psychiatrie.

Aká je ekonomická situácia lekárov?

Väčšina lekárov v Nórsku pracuje na jeden úväzok a ani neradi berú nadčasy. Príjmy stačia na všetko bez problémov a máme čas pre seba a rodinu. Stres samozrejme je, ako v tomto povolaní, ale mám pocit, že je nižší.

Niekedy mladí lekári, ktorí si chcú rýchlejšie kúpiť dom a auto, vezmú druhú prácu alebo viac služieb, ale nie je to bežné. Služby v nemocnici sú zahrnuté v úväzku a navyše služby medzi 17:00 a 7:00 a cez víkendy sú lepšie platené.

Ak pracujem v noci, mám potom viac voľných dní a nadčasy si môžem vybrať dvoma spôsobmi: vo forme výplaty — vtedy je hodinová sadzba vyššia — alebo vo forme voľných dní.

Ja mám radšej voľné dni, ale tu záleží na pláne mojej stáže. Ten je stanovený zhora a napríklad predpokladá deväť dní práce a potom šesť dní voľna.

Stretli ste v Nórsku lekárov z Poľska?

V mojej nemocnici som z Poľska len ja a ešte jedna lekárka. Keď som pracovala na psychiatrii, spoznala som poľskú lekárku, ktorá odišla z krajiny pred 20 rokmi.

V mojom okolí nie je veľa Poliakov, ale keď som predtým bývala v Sandefjorde a počúvala mená tamojších lekárov, mala som pocit, že štvrtina je z Poľska. Všetko závisí od mesta.

Do môjho mesta prišlo najviac lekárov z Nemecka, Dánska a Švédska. Všímam si, že medzi mladými poľskými lekármi rastie záujem o odchod do Nórska. Odpovedám na veľa otázok o špecifikách práce tu a už dostávam prvé spätné väzby.

S prosbou o účasť na stretnutiach ma kontaktujú aj zástupcovia lekárskych univerzít. Niekoľko som už absolvovala a vidím, že účasť je veľká. Čoskoro ma čakajú ďalšie v Gdansku.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.