Kým nám vinice úplne nezmiznú: Nad Hlohovcom kráčali desiatky vínnych pútnikov
obchodnyregister
2026.10.12.
Slovensko je krajinou svetových vín. Nedovoľme, aby nám vinice mizli z chotárov! Pripomenuli si to aj vinohradníci, vinári, vínni aj nevinní, abstinenti aj ,,koštovkári“ na 15. ročníku Jesenného putovania po vinohradoch starej hlohovecko-šintavskej oblasti.
Chodili, popíjali, obdivovali i „rozumovali“. Lebo veď vo víne je pravda.
Všetko sa to začalo v sobotu 10. októbra. Už od rána sa davy schádzali k historickému altánku sv. Urbana z roku 1924 v lokalite pod Šiancom nad hlohovským zámkom. Pod replikou barokovej sochy sv. Urbana, patróna vinohradníkov, vinárov a debnárov, sa hneď všetci posilnili na putovanie po vinohradníckych chodníkoch. Mimochodom, toto miesto slúži ako vyhľadávaný cieľ prechádzok a centrum vinohradníckych tradícií. Vy azda nepoznáte hlohovecký vinohradnícky región?
Storočia do minulosti
bol Hlohovec vínny kraj.
Dobré sa tu víno pilo
a v kvalite bolo „naj“!
Prvá zastávka so sebou priniesla trochu nostalgie a veru aj smútok. Ručne vysadené vinohrady v ťažkom teréne vinára Richarda Sojáka: „Nelamentujem, ale neviem, dokedy to tu takto vydržím robiť,“ posťažoval si skúsený starý vinohradník. „Cena hrozna hore nepôjde, skôr iba nadol, teraz skončil aj Hubert (spoločnosť Hubert J. E. v Seredi uzatvára svoj výrobný závod – pozn. aut.), visí nad nami aj Damoklov meč zlatého žltnutia viniča. S vinohradníctvom a vinárstvom to na Slovensku nie je ľahké. Ja osobne v tomto pokračovateľa nemám, ale tí, čo vydržia, tí hádam získajú. Po našom hrozne a vínach, verím, ešte bude veľký dopyt!“
Foto:Dávid Popovič
Putovanie s vínom a za vínom.
„Slovensko má okolo 550-600 výrobcov vína, na Morave ich je 17-tisíc, Rakúšania ich majú 50-tisíc. Všetko sú to malé rodinné firmy. Hlohovec potrebuje minimálne 50 vinohradníkov, aby sme sa vedeli vrátiť k prívlastku vinárske mesto. Žiaľ, v celej hlohovecko-šintavskej oblasti sme iba desiati,“ dodal Pavol Tutura, šéf Cechu vinárov Hlohovecka. ,,Slovák sa naučil chodiť na víno na Moravu, do Rakúska, odtiaľ si nosia víno a slovenský trh klesá. Avšak, čo sa týka kvality, Slovensko, Rakúsko, Česko, ale aj časť Nemecka patrí medzi svetovú elitu. Pime naše vína, sú svetové!“
Hlohovecký vinohradnícky región má 16 vinohradníckych obcí, väčšinu takých, kde ležia produkčné vinohrady a z ich hrozna tečie vínko do sveta a len v niektorých sa v malom množstve rodí vínko. Často len pre regionálnu spotrebu. Geografická poloha a zloženie pôd juhozápadných svahov Považského Inovca pritom vytvárajú výborné predpoklady pre produkciu kvalitných, často neobjavených vín.
Ďalšia zastávka desiatok „vínnych pútnikov“ bola v lokalite Tokajka, kde vinohradník Ján Hubina vysadil slovenské odrody ako Váh, Hron, Rudava, Torysa či Hetera. Hovorí sa im slovenské novošľachtence. „Nie sme výrobcami vína, pestujeme hrozno a predávame ho renomovaným vinárom, čo z neho vedia urobiť pekné víno. Dvorným odberateľom je aj Pavol Tutura. V Tuturovej vieche Jašter, ktorá bola otvorená ešte v roku 1972 a nachádza sa aj na dobových pohľadniciach zo 70. rokov, môžete vypiť či kúpiť všetky odrody nášho hrozna.“
Foto:Dávid Popovič
Jedna z najväčších hrozieb pre vinohradníctvo je tzv. zlaté žltnutie viniča.
Nasledujúca zastávka bola smerovníku Námestie Hajlochy. „Vinársky hajloch je tradičný vinohradnícky domček s pivnicou, ktorý slúži na lisovanie hrozna, dozrievanie a skladovanie vína. Niektoré sú už u nás zabudnuté, niektoré sú prestavané,“ vysvetľuje šéf Cechu vinárov Hlohovecka Tutura. „Sú to hlinené stavby so slamenou strechou a s malou predsieňou, ktorá slúžila ako prešovňa a malá pivnica nebola dlhšia ako 4-6 metrov. V tomto mieste pri námestí sa nachádza zrekonštruovaný hajloch, ktorý obnovil pán Bučko a je tu trám z roku 1832.“ Dnes je o hajlochy záujem najmä medzi chalupármi a chatármi.
V tých hlohovských kopcoch
túlili sa hajlochy,
riešili sa pri víne
aj susedské vrtochy.
Foto:Dávid Popovič
15. ročník Jesenného putovania po vinohradoch starej hlohovecko-šintavskej oblasti. Urbánok-Bojničky-Šianec.
V starej vinárskej dedine Bojničky sa pútnici posilnili gulášom z daniela, pretože ich čakal výstup cez terasovité vinohrady na Damašky. Názov tohto kopca súvisí s terasovitým usporiadaním vinohradov na tomto svahu, ktoré pri pohľade z diaľky pripomínajú štruktúru vzácnej, bohato tkanej a vlnitej látky – damašku.
Vinárska púť sa skončila na vyhliadkovom kopci Šianec, ktorý ponúkol panoramatický výhľad na mesto, Hlohovský zámok, rieku Váh, Trnavskú rovinu, Malé Karpaty i atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.
Foto:Dávid Popovič
Vínne mušky prestali piť? To nemôže byť pravda!
Odtiaľ sa účastníci potúžení vínom aj desať kilometrov dlhou prechádzkou v krásnej prírode rozišli domov.
„Robíme množstvo aktivít, aby sme o sebe dali vedieť,“ vysvetľuje Pavol Tutura. „Po chotári osadzujeme náučné tabule, aby si ľudia mohli prečítať o lokalite a jej histórii. Snažíme sa o rozvoj cyklistiky, prepájame staré vinárske obce tak, aby ľudia prešli na bicykloch videli prírodu, ale prešli aj okolo pamiatok, kostolov, ale aj okolo šenku. Do konca roka otvoríme od Hlohovca ďalších 60 km cyklotrás. Aj tu, u nás pri Hlohovci, je krásny kút Slovenska. Kto chce poznať slovenské víno, musí poznať aj prírodu. Biele symbolizuje jar, všetko, čo kvitne navôkol. Ružové chutí ako to, čo dozrieva, prvé čerešne, jahôdky, maliny. Červené, to je jeseň a jej zrelé plody. A v zime sa vráťme v mysli do týchto ročných období, napime sa vína a prekoštujme to všetko.“
No aj v dnešné časy
schopní sú tu ľudia,
čo vinárstvo zo sna budia.
Ponúkajú kvalitu
v zlatom moku ukrytú.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
víno
vinič
hrozno
vinohrady
vinohradník
Hlohovec
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.