Falklandy, symbol britskej hrdosti, sa opäť vracajú do centra geopolitiky. Donald Trump ich využíva ako nástroj tlaku na spojenca, ktorý odmietol hrať podľa jeho pravidiel.
Falklandy nikdy neboli len ostrovy. Od roku 1982 sú symbolom britskej hrdosti, vojenskej sily a politického rizika. Keď ich vtedy obsadila argentínska junta, britská premiérka Margaret Thatcherová reagovala vojenskou silou a rozhodnutím, ktoré dodnes patrí medzi jej najkontroverznejšie kroky.
Toto malé sústrovie len s 3600 obyvateľmi, v južnom Atlantiku sa vtedy zapísalo do britskej kolektívnej pamäti ako pálčivá, citlivá téma a takou zostávajú dodnes.
Aj keď sa v kolonialistickom jazyku Britov nazývajú Falklandy, pôvodný názov, ktorý používajú predstavitelia Argentíny, sú Malvíny, čo je odkaz na geografickú blízkosť k španielskojazyčnej Argentíne. Jazyk má v tomto prípade veľmi dôležitú rolu, a dokazuje že tento starý spor medzi Argentínou a Veľkou Britániou je stále nezahojený.
Práve túto citlivosť dnes využíva Donald Trump ako nástroj tlaku. Či ako trest za nespoluprácu Británie vo vojne v Iráne, najmä pri pomoci s otvorením Hormuzského prielivu, ktorý sa stal blokádou Iránu. Trump už dlhšie kritizuje spojencov v NATO a ich postoj ku konfliktu vníma ako zradu.
Ešte nedávno sa vyhrážal odchodom USA z NATO. Pred týždňom však unikol email z Pentagonu, ktorý tieto hrozby posúva ďalej. Dokument obsahuje návrhy na potrestanie spojencov USA. Paradoxne práve spojencov. Podľa jeho obsahu Washington zvažoval kroky voči Španielsku, ktoré ostro kritizuje vojnu v Iráne, vrátane pozastavenia jeho členstva v NATO. V prípade Británie sa zasa objavila ešte citlivejšia možnosť: znovu otvoriť otázku, či by Falklandy nemali patriť Argentíne, ktorá si ich nárokuje už celé stáročia.
Falklandy sa tak stávajú akýmsi novým Grónskom. Ďalším ostrovom patriacim spojencovi USA, ktorý sa ocitá v geopolitickej hre a ostrovom, s ktorým je možné obchodovať. V tomto prípade v prospech Argentíny a jej populistického premiéra, spojenca Donalda Trumpa, Javiera Mileiho.
Americký prezident Donald Trump ukazuje prstom v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone, D.C., USA, 23. apríla 2026.
Zdroj: Reuters/Kylie Cooper
Ostrovy, ktoré nikdy neprestali byť sporom
Falklandy nie sú len vzdialené ostrovy na konci sveta. Ich príbeh je starší než samotná vojna z roku 1982 a siaha až do 18. storočia, keď sa o ne začali zaujímať európske mocnosti. Práve v tomto období ich obsadili Briti a postupne si na nich vybudovali trvalú prítomnosť. Argentína však tento moment dodnes vníma ako začiatok nespravodlivosti.
Britské nároky považuje za čistý kolonializmus a tvrdí, že ostrovy jej historicky patria. Háčik je v však v tom, že Británii sa podarilo juntu poraziť hlavne vďa USA. Tento fakt využíva práve Trump, ktorý by potenciálne mohol prestať, podporovať Falklandy ako britské územie a tak pomôcť Argentíne.
Ešte v roku 2002 sa pre BBC vyjadril vtedajší asistent ministra obrany USA, ktorý povedal, že „Briti by podľa všetkého vojnu prehrali bez podpory USA“. Tým vysvetlil, aká zásadná bola americká pomoc.
Spor sa v skutočnosti nikdy úplne nevyriešil. Falklandy sú dnes pod správou Spojeného kráľovstva, no zároveň patria na zoznam území OSN, ktoré nemajú plnú samosprávu. V praxi to znamená, že nejde o nezávislý štát a ich obranu aj zahraničnú politiku riadi Londýn. Obyvatelia ostrovov si síce spravujú každodenný život sami, ale konečné slovo má stále Británia.
Práve tu sa príbehy oboch krajín rozchádzajú. Pre Britov ide o legitímne územie, ktorého obyvatelia sa opakovane hlásia k britskej identite. Pre Argentínu je to otvorená rana, symbol minulosti, v ktorej veľmoci rozhodovali bez ohľadu na ostatných. Každá ďalšia generácia politikov v Buenos Aires tento spor oživuje, pretože ide o otázku národnej hrdosti.
Ticho na Downing Street
Zatiaľ čo britské médiá v posledných dňoch berú email z Pentagonu vážne a diskutujú o ňom od serióznych médií po bulvárny Sun, britská elita mlčí. Podľa zdrojov z BBC sa však vláda v tichosti stretla a riešila tieto vážne motívy Donalda Trumpa.
Podľa všetkého ide skôr o stratégiu nezhoršovať situáciu ešte viac, najmä keď vzťah medzi britským premiérom Keirom Starmerom a Trumpom je už od začiatku vojny v Iráne naštrbený. Aj keď politici mlčia, v Británii sa ozývajú iné hlasy. Najmä vojnoví veteráni, ktorí Trumpa označili za šikanátora.
Britská vláda vie, že začať otvorene kritizovať Trumpa môže situáciu vyhrotiť a rozvíriť ešte väčšie vášne v britskej spoločnosti, ktorá Falklandy vníma ako patriotický symbol Veľkej Británie.
Vláda však podľa všetkého pripravuje aj britského kráľa Karola, ktorý má tento týždeň navštíviť USA a stretnúť sa s Trumpom. A podľa všetkého otvoria aj túto tému.
Argentínsky premiér si uctieva obete vojny na Malvínach
Zdroj: reuters
Kráľ môže obmäkčiť Trumpa
Návšteva kráľa Karola III. prichádza v najcitlivejšom možnom momente. V posledných hodinách dokonca zvažoval jej zrušenie, najmä po nedeľnej streľbe v Hoteli Hilton, ktorá bola cielená na Trumpa a jeho vládu. Trump ho však ubezpečil, že návšteva bude „completely safe“ a pod maximálnou ochranou.
Cieľ návštevy je jasný. Obmäkčiť Trumpa a upokojiť vzťahy, ktoré sa od začiatku vojny v Iráne postupne zhoršujú. Karol má pritom vystúpiť s prejavom v Kongrese, ktorý bude sledovať celý svet. Práve tam sa však skrýva riziko. Akákoľvek, aj nepriamá kritika Trumpa môže byť vnímaná ako útok.
Stačí pár viet a diplomatická návšteva sa môže zmeniť na otvorený konflikt. A ten by ešte viac zhoršil už aj tak napätú situáciu okolo Falklandov.
Americký prezident Donald Trump s britským kráľom Karolom pri odchode Trumpa z Windsorského hradu vo Windsore v Británii 18. septembra 2025. REUTERS/Kevin Lamarque
Zdroj: reuters
Malvíny nie sú minulosť. Sú plán
Do hry o Falklandy vstupuje Argentína opäť naplno. Jej prezident, populistický pravicový radikál Javier Milei a zároveň spojenec Donalda Trumpa, posúva spor z historickej roviny späť do politiky dneška. „Malvíny boli, sú a vždy budú argentínske,“ vyhlásil.
Nejde len o symbolické vyhlásenia. Milei otvorene hovorí, že Argentína robí „všetko ľudsky možné“, aby ostrovy získala späť. Suverenita je podľa neho nevyjednateľná. Tentoraz však nejde o izolovaný výrok pre domácich voličov. Prichádza v momente, keď sa otriasa aj postoj Spojených štátov.
A práve to mení pravidlá hry. Ak by Washington skutočne začal spochybňovať svoju dlhoročnú podporu Londýnu, Argentína by prvýkrát po desaťročiach nehrala úplne z nevýhodnej pozície. To, čo bolo roky uzavretou témou, sa zrazu vracia späť na stôl.
Pre Buenos Aires to nie je len územný spor. Je to otázka identity a dlhodobý politický kapitál. Britské nároky vníma ako koloniálne dedičstvo, ktoré nikdy nebolo legitímne uzavreté. A Milei tento sentiment využíva naplno.