
Ešte pred niekoľkými dňami boli symbolom politickej krízy v Pakistane konvoje stúpencov väzneného expremiéra Imrana Chána a lodné kontajnery, ktorými úrady prehradzovali cesty do hlavného mesta. Teraz sa konflikt posunul na podstatne vyššiu úroveň.
Pakistanský prezident Asif Ali Zardari schválil zavedenie guvernérskej správy v celej provincii Chajbar Paštúnchvá a núdzového stavu v jej 12 okresoch.
Zvolená regionálna vláda vedená Chánovou stranou Pakistan Tehreek-e-Insaf (PTI) bola suspendovaná a jej právomoci prebral federálne vymenovaný guvernér Faisal Karim Kundi spolu s jedenásťčlennou poradnou radou.
Pakistan zaútočil na ciele v Afganistane
Video z 15. 3. 2026
Zdroj:
Pakistanský minister informácií Attáulláh Tarár
Pakistan pritom patrí medzi deväť štátov sveta, ktoré disponujú jadrovými zbraňami. SIPRI odhaduje jeho arzenál približne na 170 jadrových hlavíc.
Samotná súčasná politická kríza neznamená, že by jadrový arzenál bol ohrozený: tento fakt však podčiarkuje širší bezpečnostný význam stability krajiny.
Armáda dostala povolenie zasiahnuť
Federálna vláda zároveň povolila nasadenie pakistanskej armády na pomoc civilným orgánom v Chajbar Paštúnchvá.
V hlavnom meste provincie – Péšávare – pribudli policajti, obrnené vozidlá a ďalšie bezpečnostné zložky. Cesty k vládnym budovám uzavreli lodné kontajnery, ktoré úrady používajú ako provizórne bariéry.
Časti mesta zostali prakticky ochromené. Zastavili prevádzku rýchlej autobusovej dopravy, zatvorili školy, univerzity a niektoré obchodné štvrte. Objavili sa tiež rozsiahle výpadky mobilných aj internetových služieb.
Kontajnery sa pritom stali zvláštnym symbolom pakistanskej politickej krízy už pred niekoľkými týždňami.
Úrady ich pred plánovaným pochodom Chánových stúpencov zaberali od dopravcov a používali na blokovanie ciest do Islamabadu. Podľa Reuters bolo len v septembri takto použitých viac než 2 000 nákladných vozidiel, pričom niektoré zostali odstavené aj s nákladom.
Dopravcovia následne odmietali jazdiť smerom na sever a kontajnery sa hromadili až v prístave v Karáči, vzdialenom približne 1 400 kilometrov.

Foto:
Anjum Naveed
Lodné kontajnere, ktoré úrady umiestnili s cieľom uzavrieť oblasť pred plánovaným protestným pochodom stúpencov uväzneného expremiéra Imrana Chána, požadujúcich jeho prepustenie. Islamabad, 28. septembra 2026.
Z protestného pochodu k odstavení vlády
Spor sa točí okolo Imrana Chána, bývalého premiéra a niekdajšej kriketovej hviezdy, ktorý je vo väzení od roku 2023. Jeho strana PTI začala 4. októbra protestný pochod z Chajbar Paštúnchvá smerom na Islamabad.
Demonštranti požadovali predovšetkým Chánovo prepustenie a lepší prístup jeho rodiny a lekárov k väznenému expremiérovi. Na začiatku pochodu sa zišlo vyše 5-tisíc ľudí a ďalší sa k nemu pripájali v jednotlivých okresoch.
Federálna vláda však spor interpretuje inak. Premiér Šahbáz Šaríf a jeho ministri tvrdia, že provinčná vláda PTI zanedbala boj proti islamistickým militantom a namiesto bezpečnostnej situácie sa sústredila na politickú kampaň za prepustenie Chána.
Práve zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu uviedol Islamabad ako hlavný dôvod mimoriadneho zásahu. Chajbar Paštúnchvá susedí s Afganistanom a patrí medzi oblasti najviac zasiahnuté útokmi pakistanského Talibanu.
PTI to odmieta. Odstavenie vlastnej vlády označila za „maskovaný prevrat“ a tvrdí, že argument boja proti terorizmu vláda používa na odstránenie poslednej provincie, ktorú Chánova strana ovládala.
Zadržali aj lídra protestného pochodu
V pondelok prišiel ďalší zvrat. Pakistanské úrady oznámili zadržanie Soheila Afridiho, ktorý ešte pred niekoľkými dňami ako predseda provinčnej vlády osobne viedol protestný pochod, ako aj ďalších členov jeho kabinetu. Podľa vlády išlo o preventívne opatrenie. PTI ich zadržanie odsúdila.
Samotný pochod sa po zavedení núdzových opatrení prakticky rozpadol. V oblasti Swabi, kde sa mali zhromaždiť ďalší podporovatelia, zostali cesty pod silným policajným dohľadom a pripravili sa ďalšie kontajnerové bariéry. Výraznejšia mobilizácia sa však napokon nekonala.
Pakistan tak za približne týždeň prešiel od protestných konvojov a cestných blokád k situácii, keď federálna moc odstránila zvolenú vládu provincie, armáda dostala povolenie pomáhať civilným orgánom a predstavitelia opozície skončili vo väzbe.
A spor sa už netýka iba otázky, či Imran Khan zostane vo väzení.
Stáva sa z neho konflikt o to, kto bude spravovať jednu z najproblematickejších a bezpečnostne najcitlivejších oblastí krajiny s jadrovými zbraňami.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Pakistan
núdzový stav
región
vláda
guvernér
armáda
Imran Chán
protest
politická kríza
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

