
Posledné dáta Eurostatu ukazujú, že tretina Európanov nemá rezervy na nečakané výdavky. Slováci a Česi však z porovnania vychádzajú prekvapivo dobre. Oba štáty dokonca dokázali predbehnúť viaceré bohaté krajiny. Čo stojí za našou odolnosťou voči finančným krízam?
Tripartita: Sociálni partneri kritizujú vládu za rozpočet
Zdroj:
ta3
Pokazená práčka, vysoký nedoplatok za elektrinu či nečakaná kontrolka na palubnej doske vášho auta. Takéto situácie vedia nielen znepríjemniť celý deň, ale aj poriadne zatriasť rodinným rozpočtom.
Podľa posledných údajov Eurostatu čelia v takýchto krízových situáciách existenčným otázkam milióny Európanov. Vlani to bola neriešiteľná situácia pre takmer tretinu obyvateľov celej Európskej únie.
„V roku 2025 neboli schopní čeliť neočakávaným finančným výdavkom traja z 10 ľudí, ide teda o 29,2 percenta z nich. Tento podiel bol oproti roku 2024 o 0,8 percentuálneho bodu nižší,“ zaznelo v poslednom štatistickom zisťovaní európskeho štatistického úradu.
Úplne najlepšie v tomto porovnaní dopadlo Holandsko, kde by finančné patálie nevedelo riešiť len 15 percent obyvateľstva. Veľmi dobré čísla hlásia aj Malta a Česko, kde sa podiel tesne nedostal cez 19 percent.
Naopak, najhoršie dopadlo Grécko, kde výsledok zisťovania prekročil hranicu 50 percent. Vysoko nad 40 percentami sa zase ocitli Lotyši, Litovci a Bulhari. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Eurostat tieto údaje nezískava tak, že by zisťoval, koľko peňazí majú ľudia na účtoch alebo koľko im zostáva po zaplatení účtov.
Ide o ukazovateľ z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach, takzvaného EU-SILC, ktoré sa zameriava na to, či si domácnosti dokážu dovoliť pokryť nečakané výdavky. V jednotlivých krajinách ho zabezpečujú národné štatistické úrady podľa spoločnej metodiky.
Optimistickí Slováci
Slovensko dopadlo v tomto porovnaní veľmi dobre. V prípade pokazeného auta alebo nutnosti kúpiť novú chladničku by sa nad vážnosťou situácie muselo zamýšľať len 26 percent z nás.
Z regiónu nás okrem Čechov predbehlo aj Poľsko, horšie dopadli len Maďari. Na druhej strane nás môže potešiť fakt, že sme dopadli lepšie ako Nemci či Francúzi, teda bohaté národy zo Západu.
„Keďže hovoríme o peniazoch na Slovensku, podvedome sme pripravení na posledné miesta v tabuľkách. Preto môže fakt, že sa držíme tesne pod priemerom Európskej únie na úrovni dvadsiatich šiestich percent, znieť ako príjemné prekvapenie. Zázraky sa však v ekonómii nedejú. Háčik sa skrýva v tom, čo presne meriame,“ uviedol investičný analytik spoločnosti Simplea Richard Kováč.
„Tento prieskum sa totiž nepýta, či máte na účte vytvorený bezpečný finančný vankúš na pol roka pre prípad straty práce. Zisťuje niečo oveľa základnejšie: či domácnosť dokáže zvládnuť jeden neplánovaný výdavok vo výške národnej hranice chudoby,“ vysvetlil.
Dôvodov tohto pozitívneho čísla je pritom niekoľko. Viac ako 90 percent Slovákov, čo je po Rumunsku druhý najvyšší podiel v celej Únii, býva vo vlastnom. Nemusia sa teda obávať skokového nárastu nájmu.
„Takáto domácnosť nemusí každý mesiac vyčleňovať významnú časť príjmu na nájomné. V mnohých západoeurópskych krajinách je nájomné bývanie rozšírenejšie a náklady naň môžu predstavovať významnú časť rodinného rozpočtu,“ poznamenal riaditeľ pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria Maroš Ovčarik s tým, že vlastné bývanie môže slovenským domácnostiam poskytovať určitý finančný vankúš.
Značnú dávku istoty majú dokonca aj ľudia s hypotékou. V rámci fixácie, ktorá môže byť na tri, päť či 10 rokov, vám totiž banka nemôže zvýšiť úrokovú sadzbu, a tak ani výšku mesačnej splátky. Ľudia sa tak vedia zariadiť a šetriť na iných výdavkoch.
V tejto súvislosti sú preto trochu paradoxné čísla objemu spotrebiteľských úverov, ktorých časť smeruje práve na nečakaná výdavky. Kým v auguste 2026 rozdali naše banky tieto pôžičky za asi 230 miliónov eur, vlani to bolo len 210 miliónov. Medziročne sa tak objem nafúkol o približne 10 percent.
Spoliehame sa na rodinu a štát
Okrem toho je tu pomerne štedrý sociálny systém. Stabilizovať ťažšiu životnú situáciu vedia vysoké dôchodky či iné relatívne objemné dávky. V neposlednom rade aj energopomoc, ktorá je tu s nami v poslednom období.
„Bez sociálnych transferov by bola situácia časti obyvateľstva skutočne výrazne horšia. Problémom však je, že táto pomoc zásadným spôsobom zhoršuje zdravie verejných financií a je tak dlhodobo neudržateľná,“ pripomenul Ovčarik.
No a potom je tu aj jedno slovenské špecifikum. Našinci sa vďaka silným rodinným väzbám vedia spoľahnúť na rodičov, súrodencov či priateľov.
„Náš sociálny model stojí na silnej neformálnej sieti, ktorú volám rodinná banka. Pomáhajú si rodičia s deťmi a naopak, takže ľudia si otázku v prieskume často vykladajú tak, či by daný výdavok zvládla celá širšia rodina dohromady. K tomu pridajme historickú opatrnosť a nízku zadlženosť v porovnaní so Západom,“ podotkol Kováč.
Odborníci poukázali aj na metodiku. „Netreba na ňu zabúdať. Dáta z prieskumu EU-SILC totiž stoja na subjektívnych odpovediach respondentov, nie na reálnych auditoch účtov. Keďže hranica chudoby je v každom štáte nastavená inak, Slovák v prieskume neodpovedá na rovnaké ekonomické podmienky ako Dán,“ naznačil expert.
V neposlednom rade tu zohráva rolu aj kultúra či obyčajná hanba. Kým niekto prizná finančné problémy bez problémov, iný ich môže tajiť. „Tieto čísla preto slúžia skôr ako orientačný teplomer než ako presná laboratórna váha. Sledovať trend v čase má pre nás omnoho väčšiu výpovednú hodnotu než porovnávať sa s celou Európou v jedinom roku,“ skonštatoval.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
eurostat
Slovensko
vysoké dôchodky
energiopomoc
hypotéka
finančné výdavky
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


