Bohatí si kúpia náhradníka, chudobných unesú. Systém odvodov sa zmenil na „moderné otroctvo“

Zin Win Paing čakal po práci na autobus domov, keď ho v Rangúne odviedla skupina mužov. Jeho rodina tvrdí, že ho následne predali za 15 miliónov mjanmarských kyatov, približne 3 800 dolárov, ako nového vojenského odvedenca. Dostal nové doklady, absolvoval vojenský výcvik a skončil na fronte. Domov sa už nevrátil.  

V máji 2026 zahynul v bojoch proti Arakanskej armáde v Jakchainskom štáte. Jeho prípad je jedným z viac než 30, ktoré pri niekoľkomesačnom vyšetrovaní zdokumentovala služba Radio Free Asia.

Výpovede rodín, miestnych úradníkov a bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek opisujú systém, v ktorom sa z povinného náboru stal lukratívny obchod s ľuďmi.

Jedného kúpia za tisíc, predajú za štyri

Mechanizmus je pritom podľa odhalení jednoduchý. Každá obec, mestská štvrť či okres dostáva kvótu ľudí, ktorých má dodať do armády. Ak dobrovoľní alebo riadne povolaní muži nenastúpia, miestni predstavitelia musia chýbajúce čísla doplniť iným spôsobom.

A práve tu vstupujú do hry sprostredkovatelia. Jeden z miestnych administrátorov opísal RFA, že ľudí zadržaných skupinami napojenými na armádu možno získať približne za štyri až päť miliónov kyatov, teda v prepočte 1700 až 2100 eur. Sprostredkovateľ ich následne môže ďalej „predať“ za približne 15 miliónov.

Pri zdravom mužovi schopnom vojenskej služby môže cena podľa zistení vystúpiť až na 30 miliónov kyatov, teda približne 7 500 dolárov.

Systém má ešte jeden paradox: bohatší človek si môže zaplatiť náhradníka. Bremeno vojenskej služby sa tak môže presúvať na ľudí z chudobnejších rodín, ktorí nemajú peniaze na úplatky ani možnosť odísť do zahraničia.

Zvárača uniesli cestou domov

Podobný príbeh opisuje rodina muža označovaného pseudonymom Aung Ko Ko. Pracoval ako zvárač v priemyselnej zóne v Rangúne. Keď sa 3. mája vracal domov, zadržali ho. Rodina tvrdí, že bol následne predaný za 12 miliónov kyatov do vojenskej služby pre inú oblasť krajiny.

Ďalšieho mladíka zlákali na falošnú pracovnú ponuku. Sľúbili mu prácu pri nakladaní stavebného materiálu za 40-tisíc kyatov denne.

Namiesto pracoviska ale skončil vo vojenskom náborovom systéme. Rodine sa ozval až po 18 dňoch z výcvikového tábora a povedal jej, že ho „predali“. V iných oblastiach sú ľudia podľa miestnych správ odvádzaní priamo z ulíc, kontrolných stanovíšť alebo zo svojich domov.

Organizácia Human Rights Foundation of Monland zaznamenala v juhovýchodnom Mjanmarsku prípady, keď vojaci chodili po nociach od domu k domu a odvádzali mladých mužov. Iní boli zastavení na cestách či mostoch.

Rodina môže svojho syna „vykúpiť“

Pre rodiny tým vznikol ďalší trh. Ak chcú zabrániť tomu, aby uneseného človeka poslali na vojenský výcvik, niekedy musia zaplatiť výkupné. RFA zdokumentovala rodinu, ktorá za prepustenie syna zaplatila 20 miliónov kyatov, približne 5-tisíc dolárov.

Iné rodiny podľa ľudskoprávnych organizácií predávajú autá, pozemky či kauciujú domy. Ani zaplatenie pritom nemusí zaručiť návrat človeka domov.

„Je srdcervúce, že si v našej vlastnej krajine musíme kupovať späť vlastné životy,“ povedal RFA príbuzný jedného z unesených.

Mladí muži prestávajú vychádzať

Dôsledkom nie je iba viac vojakov na fronte. Mení sa bežný život v mestách. Ľudia vo veku vhodnom na odvod sa podľa miestnych správ vyhýbajú nočným cestám, hlavným ťahom aj kontrolným stanoviskám. Niektorí zostávajú doma, iní sa skrývajú alebo sa snažia odísť z krajiny.

V Hpa-An miestni obyvatelia tvrdili, že počas leta bezpečnostné zložky zadržiavali približne 20 mužov za noc. V Dawei zas rodiny opisovali nočné razie v domoch pod zámienkou kontrol registrácie obyvateľov.

Analýza organizácie Myanmar Witness poskytuje aj širší dátový signál. Preskúmala 477 oznamov o nezvestných osobách zverejnených na Facebooku medzi rokmi 2021 a 2025. V januári 2021 zaznamenala štyri takéto prípady. V januári 2025 ich bolo už 82.

Väčšinu nezvestných tvorili muži a chlapci a niektorých neskôr identifikovali vo vojenských výcvikových centrách alebo vo väzbe. Samotná analýza nedokazuje, že za všetky nezvestnosti môže armáda, ale ukazuje výrazný nárast po zavedení odvodov.

Povinnú službu spustili po veľkých stratách

Mjanmarská armáda aktivovala zákon o povinnej vojenskej službe vo februári 2024, tri roky po prevrate, ktorým zvrhla civilnú vládu.

Na mužov sa vo všeobecnosti vzťahuje vo veku 18 až 35 rokov. Opatrenie prišlo v období, keď armáda utrpela výrazné straty v bojoch s etnickými ozbrojenými skupinami a prodemokratickým odporom.

Reuters koncom roka 2025 uvádzal približne 80-tisíc nových odvedencov. Myanmar Institute for Peace and Security neskôr odhadoval, že od spustenia systému ich mohlo pribudnúť už viac než 130-tisíc. Presný počet ľudí, ktorí boli odvedení násilím alebo prostredníctvom obchodníkov, však nie je možné spoľahlivo určiť.

Do systému vstupujú aj falošné doklady

Najnovší posun prišiel koncom septembra. Minister pre imigráciu a obyvateľstvo U Myint Kyaing podľa regionálnych médií priznal, že štátni zamestnanci pomáhali falšovať zoznamy domácností a preukazy totožnosti, aby mohli úrady vykázať náhradných odvedencov do svojich kvót.

Podľa správy mali byť ľudia z iných miest administratívne pripisovaní k domácnostiam, s ktorými nemali nič spoločné. V niektorých prípadoch mali byť dokonca upravované údaje neplnoletých tak, aby mohli byť evidovaní ako dospelí. Minister vyzval úrady, aby s praxou prestali.

RFA požiadala orgán zodpovedný za vojenské odvody aj kanceláriu vedenia krajiny o reakciu na obvinenia z obchodovania s ľuďmi. Odpoveď nedostala.

OSN už skôr dokumentovala únosy, zadržiavanie bez informovania rodín a nútené odvody. Upozornila, že ak by nútené zmiznutia tvorili súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku proti civilistom, mohli by predstavovať zločin proti ľudskosti.

A tak sa v častiach Mjanmarska zmenilo niečo úplne základné. Pre mladého muža už cesta z práce domov nemusí znamenať iba cestu domov. Môže sa skončiť aj tým, že niekto určí jeho cenu, predá ho do odvodov, vystaví mu nové doklady a pošle bojovať na front.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Mjanmarsko
armáda
vojna
front
odvody
muži

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.