58. deň: Trump rieši nový návrh Iránu. Teherán ponúka plán na ukončenie konfliktu

Teherán navrhuje predĺžiť prímerie na dlhý čas alebo sa dohodnúť na trvalom ukončení vojny, uviedli zdroje.   Čítajte viac 57. deň: Ani pokus o atentát ma neodradí od pokračovania vojny proti Iránu, vyhlásil Trump

21:10 Islamská republika je stabilná a pevná, povedal iránsky minister zahraničných vecí v pondelok počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Petrohrade. V dôsledku vojny so Spojenými štátmi a Izraelom „svet teraz spoznal skutočnú silu Iránu“ a je jasné, „že Iránska islamská republika je stabilný, pevný a mocný systém“, citovala Abbása Arakčího ruská štátna televízia. Šéf iránskej diplomacie dodal, že Rusko vždy stálo pri Iráne a obe krajiny budú pokračovať vo svojom strategickom partnerstve.

Predseda iránskeho parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť Ebráhím Azízí medzitým v Teheráne oznámil, že podľa návrhu zákona o správe Hormuzského prielivu budú za túto strategickú vodnú cestu mali zodpovedať iránske ozbrojené sily. Uviedol, že armáda už prieliv kontroluje a usiluje sa zabrániť prechodu „nepriateľských plavidiel“. Návrh zákona predpokladá spoplatnenie plavby v prielive, pričom všetky finančné príjmy majú byť vyplácané v iránskych riáloch.

Spoplatnenie Hormuzského prielivu spochybnil generálny tajomník Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) Arsenio Dominguez. „Neexistuje žiadny právny základ na zavedenie akýchkoľvek daní, ciel alebo poplatkov v prielivoch pre medzinárodnú plavbu,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii v Londýne.

Uviedol, že je v kontakte so všetkými krajinami regiónu vrátane Iránu, a jednoznačne odmietol predstavu, že opätovné otvorenie prielivu by mohlo byť spojené s platením akýchkoľvek poplatkov.

17:45**** Irán pripravuje návrh zákona, ktorý by jeho ozbrojeným silám udelil kontrolu nad Hormuzským prielivom. Oznámil to dnes predseda výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Ebráhím Ázií. V televíznom rozhovore dodal, že by armáda úžinu kontrolovala okrem iného preto, aby zabránila prejazdu nepriateľských plavidiel. Návrh zákona podľa agentúry AFP tiež počíta s tým, že poplatky, ktoré bude Teherán inkasovať za prejazd morskou úžinou, budú hradené v iránskych rialoch.

Keď Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, podarilo sa Teheránu v odvete ochromiť plavbu strategickým Hormuzským prielivom kombináciou niekoľkých útokov na plavidlá a hrozbami ďalších úderov. Prielivom bolo pred konfliktom prevážaných 20 percent všetkej ropy obchodovanej na svetovom trhu a podobné množstvo skvapalneného zemného plynu.

Medzi Iránom a USA platí od 8. apríla prímerie, ktoré bolo pôvodne dvojtýždňové, kým ho pred týždňom americký prezident Donald Trump predĺžil dovtedy, kým Teherán predloží mierový návrh.

K hlavným sporným bodom patrí iránsky jadrový program, ktorý USA a Izrael označujú za hrozbu, kvôli ktorej vojnu proti Iránu začali, a znovuotvorenie strategického Hormuzského prielivu. Teherán v noci na dnes predložil Spojeným štátom nový návrh na otvorenie tejto morskej úžiny a ukončenie vojny s tým, že jadrové rozhovory by sa odložili až na neskoršiu fázu rokovaní.

16:05 Libanonský prezident Džúzíf Awn v pondelok vyhlásil, že cieľom priamych rokovaní s Izraelom je ukončenie konfliktu s libanonským militantným hnutím Hizballáh. Zároveň obvinil zo „zrady“ tých, ktorí Libanon zatiahli do vojny, pričom podľa AFP odkazoval práve na proiránske hnutie.

„Mojím cieľom je dosiahnuť ukončenie vojnového stavu s Izraelom, podobne ako v prípade dohody o prímerí“ z roku 1949, uviedol Awn vo vyhlásení s tým, že nebude súhlasiť s dosiahnutím „ponižujúcej dohody“.

„Tí, ktorí nás v Libanone zatiahli do vojny, nás teraz obviňujú z toho, že sme sa rozhodli rokovať… To, čo robíme, nie je zrada. Naopak, zrady sa dopúšťajú tí, ktorí vedú svoju krajinu do vojny, aby dosiahli cudzie záujmy,“ vyhlásil.

Prezident sa tak vyjadril po tom, čo vodca Hizballáhu Naím Kásim odmietol plánované priame rokovania medzi Libanonom a Izraelom a označil ich za „vážny hriech,“ ktorý Bejrút destabilizuje.

Dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom oznámili Spojené štáty po stretnutí medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamadeh-Moawadovou, ktoré 14. apríla sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ide o prvú sériu priamych rozhovorov za uplynulé desaťročia.

Libanon a Izrael tento mesiac súhlasili s desaťdňovým prímerím, ktoré minulý týždeň vo štvrtok predĺžili o ďalšie tri týždne. Izrael a Hizballáh sa však z porušovania prímeria navzájom obviňujú.

Izraelská armáda medzičasom oznámila, že útočí na infraštruktúru Hizballáhu v údolí Bikáa na východe Libanonu a ďalšie oblasti na juhu krajiny.

15:50 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok prijal v Petrohrade iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího. Diskutovali spolu o vývoji vo vojne na Blízkom východe. Arákčí sa tiež Putinovi poďakoval za podporu Iránu a vyjadril záujem o posilňovanie vzťahov medzi ich krajinami. Strategické vzťahy budú pokračovať, potvrdil Putin.

Arákčí pricestoval do Ruska v pondelok ráno po návštevách Pakistanu, Ománu a opäť Pakistanu, ktorý je sprostredkovateľom rokovaní medzi USA a Iránom. V Islamabade podľa vlastných slov prediskutoval podmienky na obnovenie rozhovorov s Washingtonom.

Putin podľa ruských médií na úvod stretnutia s Arákčím povedal, že minulý týždeň dostal správu od iránskeho najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího, ktorý sa od začiatku vojny s USA a Izraelom neobjavil na verejnosti ani osobne nepredniesol žiadne vyhlásenia.

„Prosím, odovzdajte Najvyššiemu vodcovi našu vďaku za tento odkaz a naše najlepšie želania pre jeho zdravie a pohodu,“ povedal iránskemu ministrovi šéf Kremľa.

Ruský prezident ďalej podľa agentúry TASS vyhlásil, že Iránci odvážne a hrdinsky bojujú za svoju nezávislosť a suverenitu a že Moskva urobí všetko pre to, aby na Blízkom východe čo najskôr zavládol mier. Dúfa tiež, že Irán pod vedením nového vodcu „prekoná toto ťažké obdobie skúšok“.

Arákčí povedal, že Irán bude pokračovať v boji so Spojenými štátmi, ktorých doterajším útokom podľa neho dokázal odolať a bude schopný prežiť.

Americký prezident Donald Trump v sobotu zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera do pakistanskej metropoly a odvtedy viackrát povedal, že ak chce Teherán rokovať, môže Washingtonu zatelefonovať.

Irán dal podľa nedeľňajšej správy Axiosu USA nový návrh na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a ukončenie vojny, no zároveň odloženie rokovaní o jadrovom programe na neskôr. Arákčí v pondelok obvinil Spojené štáty zo zlyhania rozhovorov, ktoré sa už skôr v apríli konali v Pakistane.

14:25 Americký prezident Donald Turmp bude v pondelok rokovať o vojne s Iránom so svojimi poradcami pre bezpečnosť.

Novinár portálu Axios Barak Ravid uviedol, že Trump sa má stretnúť s najbližším tímom pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku, aby prediskutoval ďalšie kroky týkajúce sa vojny v Iráne.

O plánovanom stretnutí s členmi tímu národnej bezpečnosti informovala aj stanica ABC News s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov hovoriacich pod podmienkou zachovania anonymity. Jeden z nich tvrdí, že stretnutie sa uskutoční v čase, keď je administratíva Trumpa čoraz presvedčenejšia o účinnosti prebiehajúcej námornej blokády iránskych prístavov a zároveň skeptickejšia, že rokovania so súčasnými iránskymi vyjednávačmi môžu priniesť želané výsledky.

Dodal, že nové podmienky pre dohodu o trvalom vyriešení konfliktu medzi USA a Iránom, ktoré cez víkend navrhol Teherán, stále výrazne zaostávajú za červenými líniami americkej vlády.

Irán dal podľa nedeľňajšej správy Axiosu Spojeným štátom nový návrh na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a ukončenie vojny, no zároveň odloženie rokovaní o jadrovom programe na neskôr.

Iránsky minister zahraničných Abbás Arákčí v pondelok obvinil Spojené štáty za zlyhanie rozhovorov o ukončení vojny, ktoré sa tento mesiac konali v Pakistane.

Vyjadril sa tak po tom, čo Trump v sobotu oznámil, že zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera do Pakistanu. V príspevku na svojej platforme Truth Social napísal, že v rámci vedenia Iránu panujú „obrovské vnútorné spory a zmätok“. „Nikto nevie, kto tam vládne, ani oni sami,“ tvrdil a dodal, že ak chcú Iránci rokovať, stačí, aby zatelefonovali.

14:15 Spojené štáty od začiatku svojej námornej blokády iránskych prístavov donútili 38 plavidiel zmeniť smer plavby, uviedlo na sieti X oblastné veliteľstvo amerických síl CENTCOM. Oficiálnym cieľom blokády, ktorú USA začali 13. apríla, je obmedziť príjmy iránskeho režimu z predaja ropy a prinútiť ho k návratu k rokovaciemu stolu.

Čítajte viac Americká blokáda má dieru: Irán prešmykol milióny barelov ropy, USA však hlásia tvrdý zásah

13:10 Vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim v pondelok odmietol plánované priame rokovania medzi Libanonom a Izraelom. Označil ich za „vážny hriech“, ktorý Bejrút destabilizuje.

„Kategoricky odmietame priame rokovania s Izraelom a tí, čo sú pri moci, by si mali uvedomiť, že ich konanie nebude prospešné pre Libanon, ani pre nich samotných,“ uviedol Kásim vo vyhlásení. Úrady zároveň vyzval, aby „ustúpili od svojho vážneho hriechu, ktorý vrhá Libanon do špirály nestability“.

„Tieto priame rokovania a ich výsledky pre nás ako keby neexistovali a ani v najmenšom sa nás netýkajú,“ dodal Kásim.

Dohodu o začatí priamych rokovaní medzi Libanonom a Izraelom oznámili Spojené štáty po stretnutí medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a libanonskou veľvyslankyňou Nadou Hamádovou Muawwádovou, ktoré 14. apríla sprostredkoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ide o prvú sériu priamych rozhovorov za uplynulé desaťročia.

Hizballáh bude podľa Kásimových slov „pokračovať v našom obrannom odpore za Libanon a jeho ľudí“. „Bez ohľadu na to, ako veľmi sa nám nepriateľ vyhráža, neustúpime, nepodvolíme sa a nenecháme sa poraziť,“ uzavrel vodca militantov.

Libanon bol vtiahnutý do vojny na Blízkom východe 2. marca, keď Hizballáh začal raketami odstreľovať Izrael, aby pomstil zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího pri americko-izraelských leteckých úderoch na Irán.

Prímerie medzi Izraelom a Libanonom platí od 16. apríla a na základe pôvodnej dohody malo vypršať v nedeľu. Prezident USA Donald Trump však vo štvrtok 23. apríla oznámil, že bude predĺžené do polovice mája.

Hoci sa počet útokov medzi Izraelom a Hizballáhom počas prímeria výrazne znížil, obe strany v nich pokračujú a vzájomne sa obviňujú z porušovania prímeria.

Izrael a Libanon nemajú oficiálne diplomatické vzťahy a od vzniku štátu Izrael sú formálne v stave trvalého konfliktu. Po vojne v roku 1948 vznikla medzi de facto hranica, ale bez mierovej dohody.

13:00 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa správ izraelských médií zvolal bezpečnostné rokovanie v súvislosti s porušovaním prímeria zo strany libanonského militantného hnutia Hizballáh. Spravodajský portál The Times of Israel (TOI) uviedol, že práve toto stretnutie je dôvodom, prečo súd v pondelok zrušil plánované vypovedanie Netanjahua v jeho korupčnom prípade.

Bezpečnostné rokovanie sa koná po údajných opakovaných útokoch Hizballáhu na izraelské jednotky a Izrael počas prímeria medzi židovským štátom a Libanonom.

TOI tvrdí, že izraelská armáda podnikla od začiatku prímeria opakovane útoky na Hizballáh, pričom ako dôvody uviedla porušovanie podmienok dohody o pozastavení bojov práve zo strany libanonského hnutia. Rovnako aj militanti odôvodnili svoje útoky voči Izraelu porušovaním prímeria.

V pondelok ráno sa v Západnej Galilei rozozvučali varovné sirény po tom, čo bol z Libanonu vypálený predpokladaný dron militantného hnutia. Izraelské obranné sily neskôr tvrdili, že podozrivý dron zrejme havaroval.

Netanjahu v sobotu nariadil armáde, aby tvrdo zasiahla proti Hizballáhu po tom, čo izraelské ozbrojené sily uviedli, že hnutie viackrát porušilo dohodnuté prímerie. Konanie militantnej skupiny podľa jeho slov ohrozuje prímerie, ktorého predĺženie o tri týždne minulý štvrtok oznámil americký prezident Donald Trump.

„Konáme dôrazne v súlade s dohodami, ktoré boli uzavreté so Spojenými štátmi a mimochodom aj s Libanonom,“ povedal v nedeľu izraelský premiér. „To znamená slobodu konania nielen pri reakcii na útoky, čo je samozrejmé, ale aj pri predchádzaní bezprostredným hrozbám a dokonca aj vznikajúcim hrozbám,“ vyhlásil.

Izrael v nedeľu pokračoval v útokoch v Libanone, pri ktorých podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva zahynulo 14 ľudí a ďalších 37 utrpelo zranenia.

10:59 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí obvinil Spojené štáty za zlyhanie rozhovorov o ukončení vojny, ktoré sa tento mesiac konali v Pakistane. Na návšteve v Petrohrade zároveň označil Hormuzský prieliv za „dôležitú globálnu tému“, píše AFP.

„Prístupy USA spôsobili, že predchádzajúce kolo rokovaní, napriek pokroku, nedokázalo dosiahnuť svoje ciele kvôli nadmerným požiadavkám,“ povedal Arákčí.

Šéf iránskej diplomacie v pondelok pricestoval do Petrohradu, kde sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladmirom Putinom. Arákčí tvrdí, že chce obnoviť osobné konzultácie s „ruskými priateľmi“ Iránu po prestávke kvôli narušeniu cestovania spôsobeného vojnou.

Pakistan ako sprostredkovateľ hostil 11. apríla rokovania medzi zástupcami Spojených štátov a Iránu o ukončení vojny na Blízkom východe. Tieto rokovania sa po 21 hodinách skončili bez dosiahnutia dohody.

Dosiaľ sa nekonalo ďalšie kolo rokovaní a americký prezident Donald Trump v sobotu oznámil, že zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera do Pakistanu. V príspevku na svojej platforme Truth Social napísal, že v rámci vedenia Iránu panujú „obrovské vnútorné spory a zmätok“. „Nikto nevie, kto tam vládne, ani oni sami,“ tvrdil a dodal, že ak chcú Iránci rokovať, stačí, aby zatelefonovali.

Predtým, než Trump oznámil zrušenie cesty vyslancov do Pakistanu, odišiel z Islamabadu Arákčí, ktorý tam rokoval s tamojšími predstaviteľmi a podľa správ iránskych médií sa plánuje do Pakistanu vrátiť na ďalšie rokovania.

9:26 Napätie na Blízkom východe sa stupňuje, Izrael pokračuje v útokoch na juh Libanonu napriek prímeriu s hnutím Hizballáh a obe strany sa navzájom obviňujú z jeho porušovania.

Izraelská armáda uviedla, že jeden jej vojak zahynul „počas bojov“ na juhu Libanonu. Zároveň podnikla nové letecké útoky po výzve na evakuáciu viacerých lokalít. Podľa libanonských štátnych médií zasiahli izraelské lietadlá napríklad oblasť Kfar Tibnit, pričom hlásia aj obete.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil Hizballáh, že ohrozuje prímerie. „Musí byť jasné, že porušovanie zo strany Hizballáhu v praxi rozkladá prímerie,“ vyhlásil a prisľúbil, že Izrael bude proti tomuto extrémistickému hnutiu postupovať „rázne“. Hizballáh naopak tvrdí, že jeho útoky sú „legitímnou odpoveďou na pretrvávajúce porušovanie prímeria zo strany nepriateľa“.

8:35 Kancelária iránskeho prezidenta v nedeľu uviedla, že Masúd Pezeškiján je rozhodne proti obmedzovaniu prístupu verejnosti k internetu. Tvrdí však, že prístup bude obnovený po vojne. Podľa agentúry DPA sa kancelária vyjadrila po masívnej kritike pretože blokovania internetu v Iráne trvá už takmer dva mesiace, informuje TASR.

Prezidentská kancelária na sociálnej sieti X uviedla, že projekt „Internet Pro“, teda obmedzenia internetu v islamskej republike, nie je trvalý. Ide iba o dočasné opatrenie Najvyššej rady národnej bezpečnosti v súčasnej vojnovej situácii. Regulárny prístup na internet Teherán obnoví po ukončení konfliktu.

Od začiatku vojny 28. februára je v Iráne takmer úplne zablokovaný prístup k internetu – funguje len tzv. národný internet, ktorý umožňuje navštíviť štátom schválené internetové stránky.

Milióny Iráncov preto nemajú kontakt s príbuznými v zahraničí. Výrazné sú aj ekonomické dôsledky, pretože blokovanie internetu postihuje približne milión online obchodníkov.

Vládny projekt „Internet Pro“ poskytuje prístup na internet takmer bez obmedzení iba určitým profesným skupinám, štátnym inštitúciám a vybraných jedincom. Podľa kritikov ide o „dvojúrovňový internet“, čo diskriminuje bežných občanov v porovnaní s politicky a ekonomicky privilegovanými skupinami.

Islamská republika oficiálne odôvodňuje blokovanie internetu bezpečnostnými dôvodmi. Podľa pozorovateľov však islamský režim pravdepodobne odpojil internet, aby sa na sociálnych sieťach nešírili správy, fotografie a videá o skutočnom rozsahu vojnových škôd a skutočnej nálade v krajine

8:15 Ceny ropy v pondelok vzrástli o takmer 2 %, pričom cena ropy Brent prekročila 107 USD za barel (159 litrov). Rokovania medzi Iránom a USA sa totiž zastavili a preprava tovarov cez kľúčový Hormuzský prieliv je naďalej blokovaná. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júni dosiahla do 7.27 h SELČ 107,25 USD (91,57 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,92 USD (1,82 %). Krátko predtým sa dostala na 107,49 USD/barel, čo bola najvyššia hodnota od 7. apríla.

Cena americkej ľahkej ropy WTI, rovnako s júnovým kontraktom, dosiahla 95,90 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavuje rast o 1,50 USD, alebo 1,59 %.

Šance na obnovenie mierového úsilia sa počas víkendu znížili po tom, ako americký prezident Donald Trump zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera do Islamabadu, napriek tomu, že minister zahraničných vecí Iránu Abbás Arákčí do hlavného mesta Pakistanu pricestoval.

USA, ktoré Irán napadli 28. februára, stále blokujú iránske prístavy. Teherán tak naďalej blokuje Hormuzský prieliv a otvoriť ho plánuje až po tom, ako Američania blokádu jeho prístavov ukončia.

7:41 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí pricestoval do Petrohradu, kde sa očakáva jeho stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámilo to jeho ministerstvo, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Ruská tlačová agentúra TASS predtým s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova potvrdila, že Putin sa plánuje stretnúť so šéfom iránskej diplomacie.

Arákčí po prílete uviedol, že schôdzka s ruským prezidentom bude dobrou príležitosťou na rozhovory o vývoji vo vojne na Blízkom východe. Minister predtým opakovane navštívil Pakistan, ktorý je sprostredkovateľom medzi USA a Iránom, a podľa vlastných slov tam prediskutoval podmienky na obnovenie rokovaní s Washingtonom, informovala agentúra Reuters.

Arákčí cestoval do Islamabadu v piatok a po nedeľňajšej návšteve Ománu sa tam vrátil, aby následne odcestoval do Ruska. Americký prezident Donald Trump v sobotu zrušil plánovanú cestu svojich vyslancov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera do pakistanskej metropoly a odvtedy opakovane povedal, že ak chce Teherán rokovať, môže Spojeným štátom zatelefonovať.

Snahy oživiť rozhovory však pokračujú. Iránska tlačová agentúra Fárs informovala, že Teherán zaslal cez sprostredkovateľov Američanom „písomné správy“ o svojich požiadavkách, hoci údajne neško o súčasť oficiálnych rokovaní.

6:08 Irán dal Spojeným štátom nový návrh na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a ukončenie vojny, no zároveň odloženie rokovaní o jadrovom programe na neskôr. Informoval o tom v nedeľu spravodajský server Axios s odvolaním sa na amerického predstaviteľa a dva zdroje oboznámené so záležitosťou, píše TASR.

Návrh podľa správy dostali USA cez pakistanských sprostredkovateľov a zameriava sa na to, aby sa najskôr vyriešila kríza okolo strategického Hormuzského prielivu a americkej blokády iránskych prístavov.

Teherán navrhuje predĺžiť prímerie na dlhý čas alebo sa dohodnúť na trvalom ukončení vojny, uviedli zdroje. Jadrové rokovania by sa začali až v neskoršej fáze po tom, ako bude znovu otvorený prieliv a zrušená blokáda. Biely dom návrh dostal, no nie je jasné, či je pripravený preskúmať ho, doplnil Axios. Washington sa k správe zatiaľ nevyjadril.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že Irán môže zatelefonovať Spojeným štátom, ak chce rokovať o ukončení vojny. Zdôraznil, že islamská republika nemôže mať nikdy jadrové zbrane, informovala agentúra Reuters.

Nádeje na oživenie mierových rozhovorov v sobotu klesli, keď Trump oznámil zrušenie cesty svojich vyslancov do Islamabadu. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí dorazil do Pakistanu v piatok a po následnej návšteve Ománu sa tam v nedeľu vrátil, no medzičasom odcestoval do Ruska, kde sa stretne s prezidentom Vladimirom Putinom.

Čítajte viac Záblesk „starého normálu“. Tel Aviv vymenil sirény za tanec na pláži, kým prímerie drží

„Ak chcú hovoriť, môžu k nám prísť alebo nám môžu zavolať. Viete, máme telefón. Máme dobré, bezpečné linky,“ povedal Trump v nedeľu v televízii Fox News. „Vedia, čo musí byť v dohode. Je to veľmi jednoduché: nemôžu mať jadrovú zbraň, inak nie je dôvod stretnúť sa,“ povedal šéf Bieleho domu.

Irán dlho žiada, aby Washington uznal jeho právo na obohacovanie uránu. Teherán tvrdí, že ho potrebuje výlučne na mierové účely, no západné veľmoci tvrdia, že tento proces je zameraný na vývoj nukleárnych zbraní.