Trump chce chrániť ruské rafinérie, aj keď Putin odmieta jeho návrhy na prímerie

Energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré v nedeľu oznámil americký prezident Donald Trump, nemalo dlhé trvanie. Nielenže ho vyhlásil jednostranne bez dohody medzi oboma stranami, ale Moskva ho už krátko nato porušila, keď opäť útočila na ukrajinskú energetickú sieť. Biely dom potom tvrdil, že prímerie sa vzťahuje iba na rafinérie, čo by bolo výhodné len pre Rusko. Kyjevu vraj pohrozil, že ak neprestane s útokmi na tieto prevádzky, zastaví dodávky zbraní a poskytovanie spravodajských informácií.  

“S okamžitou účinnosťou platí energetické prímerie vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. Obe strany súhlasili. Neporušujte ho!” napísal Trump v nedeľu popoludní na svojej platforme Truth Social bez toho, aby uviedol podrobnosti.

Energetické prímerie často spomínal už predtým, keď Kyjev obviňoval, že útokmi na ruské rafinérie spôsobuje nedostatok ropy vo svete a zvyšuje cenu pohonných hmôt, hoci skutočným dôvodom tohto vývoja je americká vojna proti Iránu a nestabilná situácia na Blízkom východe.

Ukrajina navyše o údajnej dohode nič nevedela a jej prezident Volodymyr Zelenskyj neskrýval prekvapenie. Ako v nedeľu prezradil spravodajskému portálu Axios, bola to preňho “novina”.

Vzápätí však dodal, že ak Rusi s energetickým prímerím súhlasili, Ukrajina ho bude rešpektovať. “Ak to prezident Trump vyrokoval s Putinom, povedzte nám, prosím, kedy sa to prímerie začne. Sme pripravení a prijmeme ho,” uviedol Zelenskyj.

Ruské útoky pokračujú

Už o pár hodín neskôr Rusi “dohodu” porušili, keď dronmi Šáhid zaútočili na elektráreň v Kyjeve, následkom čoho vo viacerých okresoch mesta nastal výpadok prúdu.

Napadli aj energetické zariadenia v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. “A to všetko sa stalo po tom, čo prezident USA vyhlásil energetické prímerie,” poznamenal Zelenskyj.

Moskva okrem toho pokračovala i v útokoch proti civilnému obyvateľstvu. Pri údere bezpilotnými lietadlami a kĺzavými bombami v Charkove sa podľa miestnych úradov zranilo šesť ľudí, z toho jedno dieťa.

Zelenskyj neskôr na sociálnej sieti X zopakoval, že Ukrajina podporuje energetické prímerie, no musí s ním súhlasiť aj Kremeľ.

“Ak ho Rusko neakceptuje, budeme reagovať,” odkázal vo videospráve z Varšavského bezpečnostného fóra.

“Ak Rusko chce, aby sme zastavili naše diaľkové útoky na jeho ropné rafinérie a vývoz ropy, musí zastaviť svoje útoky na náš energetický systém a kritickú infraštruktúru a prestať zabíjať našich ľudí,” zdôraznil.

Podobnú dohodu, ktorá mala ukončiť vzájomné rusko-ukrajinské útoky na energetické zariadenia, ohlásil Trump už v septembri, no ani vtedy k ničomu neviedla.

Moskva už dlhodobo zámerne útočí na ukrajinské elektrárne, rozvodne, plynárne a ďalšiu infraštruktúru, aby narušila dodávky tepla i energií a tým zvyšovala tlak na Ukrajinu – najmä pred blížiacou sa zimou, z ktorej majú bežní ľudia obavy.

Kyjev zase výrazne zintenzívnil útoky na ruské rafinérie, sklady a ďalšie zariadenia ropného priemyslu, a to aj hlboko za frontovou líniou, aby obmedzil ruské príjmy z predaja ropných produktov a zásobovanie ruskej armády palivami.

Prímerie len pre rafinérie?

Keď sa ukázalo, že Moskva nie je ochotná dodržiavať “schválený” pokoj zbraní, Washington sa začal vyhovárať, že Trump to nemyslel tak, ako si to všetci vykladali.

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu pre server Axios objasnil, že prezident pod energetickým prímerím rozumel iba dohodu, že oba štáty prestanú útočiť na svoje ropné rafinérie. “A očakáva, že ju Zelenskyj bude dodržiavať,” doplnil.

Až keď sa zastavia útoky na rafinérie, môže byť vraj ďalším krokom dohoda, ktorá by sa týkala elektrární a rozvodných sietí. Ako však Axios upozornil, z takého “prímeria” by ťažila jedine Moskva a pre Kyjev nemá nijaký význam.

Na ukrajinskom území sa totiž nachádza iba jedna ropná rafinéria, na ktorú Rusi už viackrát útočili, a ani poriadne nefunguje. Naopak, Rusko má asi 30 veľkých rafinérií a zhruba 50 malých. Ak sa ich Ukrajincom podarí poškodiť, má to bezprostredný dosah na dostupnosť pohonných látok.

Šéf Bieleho domu pritom Ukrajinu podrazil už v piatok, keď sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom telefonicky dohodol, že USA urobia výnimku z prijatých sankcií a dovolia Rusku, aby na americký a svetový trh dodalo milióny ton nafty (300-tisíc okamžite).

Keď Kyjev rozhodnutie odsúdil, rozhorčený Trump sa posťažoval, že Zelenskyj mal už veľa príležitostí na skončenie vojny, ale vždy sa rozhodol v nej pokračovať. “Je načase, aby Ukrajina mala nového prezidenta,” zastrájal sa v sobotu pred novinármi.

Prevzal tak rétoriku Kremľa, ktorý spochybňuje legitimitu Zelenského, lebo jeho päťročné funkčné obdobie vypršalo už v máji 2024. Podľa ukrajinskej ústavy však nie je možné vyhlásiť voľby počas vojnového stavu, resp. stanného práva.

Podobnú situáciu zažila cez druhú svetovú vojnu aj Veľká Británia, kde sa parlamentné voľby konali až v júli 1945, teda takmer po desiatich rokoch.

Veľkým problémom by bola už príprava hlasovania a zostavenie zoznamov voličov, keďže zhruba z 33 miliónov ich dnes 5 až 7,5 milióna žije v cudzine a u vyše 1,4 milióna ďalších nie je známe miesto pobytu (mnohí sa museli presídliť v rámci krajiny).

Ťažko tiež zaistiť bezpečnosť voličov, keď sú stále vystavení ruským útokom. Ukrajinský prezident preto pre televíziu ABC News pripomenul, že voľby možno zorganizovať, no len pod podmienkou, že Putin pristúpi na úplné 60-dňové prímerie.

Namiesto 60 dní jeden

Moskva akýkoľvek pokoj zbraní odmieta. “Kyjev v skutočnosti nechce usporiadať voľby. To je celkom zjavné. A 60-dňové prímerie nepotrebujú na voľby, ale na to, aby pozbierali sily, zahojili si rany a pokračovali vo vojne,” schladil v pondelok vyhliadky na mierové riešenie konfliktu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovali ruské médiá.

Ukrajine namiesto požadovaných 60 dní “veľkoryso” ponúkol jednodňové prímerie – presne na deň, keď by sa tam konali voľby. Putin by údajne vojsku nariadil, aby vtedy neútočilo.

O tom, že Rusko “nedopraje Ukrajine oddych na bojisku”, hovoril v pondelok i ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

“Nemyslím si, že si (Zelenskyj) zaslúži prestávku. Nemyslím si, že sa opäť budeme riadiť uisťovaním a sľubmi,” odpovedal novinárom na otázku, či Moskva súhlasí s energetickým prímerím, ktoré vyhlásil Trump.

Vyjadrenia najbližších Putinových spolupracovníkov tak opäť potvrdili, že je to práve Moskva, ktorá nemá záujem o skončenie vojny na Ukrajine, aj keď z toho americký prezident veľmi rád obviňuje Zelenského.

Podľa britského denníka Financial Times Trumpova vláda Ukrajine dokonca pohrozila, že jej USA prestanú dodávať zbrane a poskytovať spravodajské informácie, ak bude pokračovať v útokoch na ruské rafinérie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Ukrajina
USA
vojna na Ukrajine
americká politika
Donald Trump
Volodymyr Zelenskyj
Vladimir Putin
prímerie
energetické prímerie
ropná rafinéria

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.