Do penzie až v 70 rokoch. Najšťastnejšia krajina na svete sa mení aj pre Putinovu vojnu

Udržia si Fíni cenné celosvetové prvenstvo aj o niekoľko rokov alebo ich začne šomrať čoraz viac? Obyvatelia krajiny tisícich jazier sa musia pripraviť na nepríjemné zmeny. Aké sú hlavné dôvody? Slabý hospodársky rast, vysoká nezamestnanosť, oveľa väčšie výdavky na obranu, rastúci dlh štátu.  

Človek nepotrebuje byť vzdelaním ekonóm, aby pochopil, že takto sa nedá ďalej fungovať. Vo Fínsku, ktoré sa deväťkrát po sebe stalo najšťastnejšou krajinou na svete, sa preto začalo hovoriť o dôležitých zmenách. Dodajme, že pri zostavovaní rebríčku štátov sa experti zameriavajú na také faktory, ako sú hlavne výška príjmu obyvateľov, sociálna podpora, zdravie, chýbajúca korupcia.

Pozrime sa teraz v prvom rade na finančnú realitu v krajine na severe Európy, kde žije porovnateľný počet ľudí ako na Slovensku. Verejný dlh nášho štátu dosahuje takmer 63 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je nepriaznivý údaj, ale vo Fínsku sa pohybuje už okolo 90 %. Pred niekoľkými rokmi Fíni gazdovali na úrovni Slovákov (zadlženie bolo okolo 65 % HDP).

Video

Toto dokáže fínske delostrelectvo. NATO sa o hranicu s Ruskom nemusí báť

Čo sa týka plánovaného deficitu v budúcom roku, obe krajiny sú na tom nedobre. Vláda Roberta Fica ráta v rozpočte so schodkom 4,94 % HDP, fínska vláda plánuje 4,2 % deficit HDP. Na Slovensku to vychádza na viac ako 7,4 miliardy eur, vo Fínsku až na 12,4 miliardy eur.

Fíni hospodária v mínuse od svetovej finančnej krízy v roku 2008. Rast ekonomiky sa spomalil, štát dáva veľa peňazí na zdravotníctvo v súvislosti s čoraz väčším počtom starých ľudí. Ani Fínsko sa nevyhlo nepríjemným hospodárskym následkom počas pandémie koronavírusu a do toho všetkého ešte zasiahla vojna: Putinova invázia.

Skoro všetko z Ruska

Po vpáde ruských vojsk a Ukrajinu sa Fínsko rýchlo odstrihlo od ruských dodávok ropy aj plynu. Znamenalo to preň stratu dlhodobých kontraktov s Moskvou a namiesto nich nákup energetických surovín za aktuálne trhové ceny. Z fínskych štatistík vyplýva, že v roku 2022 motoristi začali platiť za benzín o štvrtinu viac a nafta im zdražela až o 40 percent. Dodajme, že predtým ropa z Ruska pokrývala bezmála 80 % fínskej spotreby a v prípade zemného plynu to bolo až okolo 90 %.

Fínsko vstúpilo do NATO na jar 2023, keď oficiálne ukončilo svoju dlhoročnú neutralitu. Vzdalo sa jej v obave z pokračujúcej ruskej agresie. V roku 2021 (čiže pred ruskou inváziou, ktorá sa začala vo februári 2022), Fíni vynaložili na obranu 1,3 % HDP. Odvtedy ich náklady išli strmhlav nahor. V minulom roku zaznamenali dvojnásobný rast v porovnaní s rokom 2021: až 2,6 % HDP.

Len stíhačky za osem miliárd

Mimochodom až polovica výdavkov na obranu je po novom určená na nákup bojovej techniky. Jednoznačne najväčšiu zákazku pre fínsku armádu získali Američania. Fíni sa s nimi dohodli, že od nich kúpia až 64 stíhačiek F-35A. Cena? Približne 8,4 miliardy eur. Aj Slovensko modernizovalo svoje vzdušné sily nákupom v USA. V roku 2018 si objednalo 14 strojov F-16 Block a nedávno vláda odsúhlasila obstaranie ešte ďalších štyroch stíhačiek. Celková cena v prípade Slovenska je zhruba dve miliardy eur. (Typ F-16 patrí do štvrtej generácie stíhačiek, naopak, F-35 už do piatej – tieto stroje sú vybavené takou technológiou, aby boli neviditeľné pre radary).

Vráťme sa k fínskym verejným financiám. Ich neradostný stav sa nachádza pod drobnohľadom Európskej komisie. „Brusel začal konanie s Helsinkami pre nadmerný deficit rozpočtu a požaduje, aby ho štát do konca roku 2028 znížil pod 3 % HDP,” upozornila stanica Deutsche Welle.

Vo fínskej vláde vedia, že treba škrtať, ale kde? O to viac je to pre ňu nepríjemná úloha, že parlamentné voľby sa uskutočnia už v apríli 2027. Najprv sa však pozrime na to, kam premiér Petteri Orpo plánuje pridať peniaze. Je to rozpočtová kapitola obrany. Tá dostane o 0,1 % HDP viac ako v tomto roku, čiže to bude 2,7 % HDP. (Na Slovensku sa počíta s 2,2 % HDP v budúcom roku pre ozbrojené sily.)

Členské štáty NATO sa zaviazali, že do roku 2035 budú dávať na obranu najmenej 3,5 % svojho HDP. Fíni by sa chceli ocitnúť na úrovni troch percent v roku 2029 a o rok neskôr by to malo byť 3,2 %. Tento nárast jasne naznačuje, že hranicu 3,5 % plánujú dosiahnuť v súlade so záväzkami členov Severoatlantickej aliancie.

A teraz už prejdime k škrtom. Minister financií Juha Majanen musí pochopiteľne urobiť dlhodobé reformy. „Navrhol zvýšiť minimálny vek odchodu do dôchodku na 70 rokov a zrušiť príspevok na domácu starostlivosť v rámci programu zameraného na posilnenie verejných financií o 8 až 11 miliárd eur počas nasledujúceho volebného obdobia,” informoval server Helsinki Times. V súčasnosti platí pre Fínov narodených v rokoch 1962 až 1964, že do dôchodku môžu odísť, keď dosiahnu 65 rokov.

Ako by to malo vyzerať a čo si od toho Majanen sľubuje? „Bolo by to postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku o šesť mesiacov pre každý ročník. Priniesť by to malo 50-tisíc až 120-tisíc pracovníkov,” ozrejmila Yle, čo je webová stránka verejnoprávneho telerozhlasu.

Štát by teda ušetril nielen na vyplácaní penzií. Vláda verí, že v kombinácii s inými opatreniami by vznikli nové pracovné miesta. Mimochodom, miera nezamestnanosti vo Fínsku pôsobí už hrozivo: bez práce je viac ako desať percent Fínov, čo je jednoznačne najhorší údaj v krajine od začiatku 21. storočia. (Na Slovensku bolo v auguste 2026 nezamestnaných 5,2 % ľudí.)

Keď hovoríme o vytváraní pracovných miest, namieste je otázka, čo chce vláda urobiť v tomto smere. Jednak to majú byť prísnejšie podmienky poberania podpory v nezamestnanosti, jednak stimuly v podnikateľskom sektore. Čo konkrétne? Určite sem patrí výrazná zmena, s ktorou sa počíta od 1. januára 2027. Má ňou byť zníženie sadzby dane z príjmu právnických osôb zo súčasných 20 % na 18 %. Na Slovensku sa uplatňuje progresívne zdanenie, čo znamená, že existujú tri kategórie. Pri najvyššej, keď príjem dosahuje 5 miliónov eur, je daň až 24 %.

Ešte si priblížme plán zrušiť príspevok na domácu starostlivosť. Určený je na malé deti. Vo Fínsku to funguje tak, že ak dieťa do troch rokov nechodí do predškolského zariadenia, rodičia naň poberajú od štátu takmer 380 eur mesačne za to, že sa oň starajú doma. Rodiny s nízkymi príjmami ešte môžu získať finančný bonus k tejto sume. Zrušenie príspevku na domácu starostlivosť o dieťa by vláda kompenzovala predĺžením rodičovskej dovolenky asi o šesť mesiacov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Fínsko
Rusko
vojna na Ukrajine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.