Praskne AI bublina a spustí globálnu krízu? Menový fond varuje pred katastrofickým scenárom

Medzinárodný menový fond (MMF) vydal vážne varovanie: kombinácia špekulatívneho dlhu v AI sektore, rastúcich úrokov štátnych dlhov a masívnych kybernetických útokov môže spustiť domino efekt, ktorý bude len ťažké zastaviť.  

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.

Menový fond varuje pred troma rizikami, ktoré môžu spustiť globálnu krízu: Akciové trhy síce na prvý pohľad lámu rekordy a okolo umelej inteligencie (AI) vládne obrovský ošiaľ, no v zákulisí sa hromadia problémy. Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite varuje, že súčasný optimizmus stojí na hlinených nohách.

Globálnej ekonomike podľa odborníkov hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli spustiť novú finančnú krízu.

Prvou z nich je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou, ktorá by podľa MMF mohla spustiť rozsiahle oddlžovanie naprieč triedami aktív. Firmy totiž investujú do umelej inteligencie obrovské sumy, pričom si na to vo veľkom požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier (medzi ktorých patria aj firmy z tzv. Veľkej sedmičky ako Microsoft, Apple, NVIDIA, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla).

Spoločnosti sú pritom presvedčené o tom, že AI prinesie obrovské zisky. Ak sa však ukáže, že návratnosť týchto investícií bude pomalšia alebo nižšia, než sa čakalo, investori svoje peniaze stiahnu. Takýto vývoj by následne oslabil hodnotu nahromadeného dlhu v rámci týchto transakcií.

Finančný analytik XTB Ondrej Greguš masívne investície do umelej inteligencie zatiaľ vníma skôr ako prirodzenú súčasť technologického rozvoja, avšak uznáva, že so sebou prinášajú čoraz výraznejšie finančné riziká.

„Ako upozorňuje MMF, podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Hoci tieto spoločnosti disponujú silnými súvahami a vysokou ziskovosťou, ich voľné peňažné toky sa pod tlakom investícií znižujú, čo zvyšuje potrebu dlhového financovania,“ upozorňuje Greguš.

Najväčším rizikom však podľa neho nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií. Pokiaľ by sa očakávané ekonomické prínosy umelej inteligencie nenaplnili, mohlo by dôjsť k výraznému prehodnoteniu akciových valuácií.

9 fotiek v galérii

Medzinárodný menový fond

V porovnaní s takzvanou dot-com bublinou z roku 2000 je však podľa neho zásadný rozdiel v tom, že dnešný technologický boom stojí najmä na vysoko ziskových spoločnostiach s etablovanými podnikateľskými modelmi.

„To však neznamená, že trh je voči korekcii imúnny. Riziká navyše zvyšuje koncentrácia investícií a vzájomná finančná prepojenosť AI spoločností. MMF v tejto súvislosti identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci takzvaných kruhových finančných vzťahov,“ dodáva analytik.

Ďalším rizikom je podľa MMF nárast výnosov štátnych dlhopisov, k čomu dochádza v dôsledku obnovených inflačných tlakov spôsobených vyššími cenami energií, obavami o verejné financie a v niektorých prípadoch aj silnejším než očakávaným hospodárskym rastom. „Je možné, že výnosy dlhopisov sa opäť približujú k úrovniam zaznamenaným pred globálnou finančnou krízou, keď boli rast a inflácia vyššie než v desiatych rokoch 21. storočia,“ upozorňuje MMF.

Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky vyšších výnosov štátnych dlhopisov by sa mohli podľa MMF prejaviť aj mimo oblasti verejného dlhu.

Masívny dopyt po kapitáli v USA podľa analytika spoločnosti Finax Patrika Kindla primárne ovplyvní úrokové sadzby na tamojšom domácom trhu, čo vytvára tlak na rast výnosov, keďže o ten istý kapitál súťažia firmy, vláda aj zahraniční investori.