Štedrosť pokračuje, verejné financie sa neozdravujú, dlh rastie. RRZ poslala vláde tvrdý odkaz k rozpočtu

Vláda posiela do parlamentu rozpočet, ktorý podľa odborníkov nerieši ozdravovanie verejných financií a má predvolebný charakter. Opozícia napadla zákon roka na Ústavnom súde. Podľa právnikov však vláda dokáže obísť aj prípadné zamietavé rozhodnutie súdu.  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) posiela tvorcovi návrhu rozpočtu na rok 2027 Ladislavovi Kamenickému (Smer) tvrdý odkaz. Vláda rezignovala na ozdravovanie verejných financií a pokračuje v predchádzajúcich politikách.

„Napriek bolestivej konsolidácii sme sa za posledné roky takmer vôbec nepriblížili k úrovni, na ktorej by sa dlh aspoň zastabilizoval. Podstatná časť konsolidácie sa posúva do ďalšieho obdobia, avšak s vyšším dlhom, vyššími úrokovými nákladmi a rekordne vysokým daňovým zaťažením, čo znižuje konkurencieschopnosť ekonomiky a sťažuje ďalšie úsilie,“ skonštatoval predseda RRZ Ján Tóth počas utorkovej tlačovej konferencie.

Podľa predikcií by sa mal deficit na budúci rok ocitnúť na úrovni 4,9 percenta HDP, čo kopíruje odhady rezortu. „Dosiahnutie cieľa deficitu pre rok 2027 je realistické, avšak len v prípade čerpania rezervy na negatívny vývoj a nižšieho dodania vojenskej techniky v objemoch predkladaných rozpočtom,“ dodal.

Vláda si neplní domáce úlohy

To sa odzrkadlí aj na vývoji verejného dlhu. Ten by mal podľa výpočtov RRZ v roku 2027 stúpnuť na takmer 66 percent HDP. Už v roku 2028 to však bude 70 a v roku 2029 dokonca 73,5 percenta HDP. Rovnako tak bude stúpať aj deficit. V roku 2027 to bude spomínaných 4,9 percenta, v roku 2028 však už 5,5 a v roku 2029 až šesť percent HDP.

„Pre stabilizáciu by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,5 percenta. Vláda si však opätovne neplní povinnosť predložiť parlamentu návrh opatrení na zníženie dlhu,“ odkázal ďalej Tóth. Štát túto povinnosť podľa neho obchádza účelovým uplatnením ochrannej klauzuly.

Odhady Kamenického sú pritom o čosi miernejšie. Ak by sa v oblasti šetrenia už nič neurobilo, v roku 2028 by sa mal dlh vyšplhať nad úroveň 69 percent HDP a v roku 2029 by mohol atakovať 72 percent.

Aj preto návrh rozpočtu na podnet opozície smeruje na Ústavný súd (ÚS). Pravda sa preto odborníkov spýtala na to, ako sa táto situácia môže skončiť. Situáciu pritom komplikuje fakt, že o rozpočte by sa malo v parlamente hlasovať ešte pred rozhodnutím ÚS.

„Na súd tento návrh mieri z dôvodu, že sa navrhovatelia domnievajú, že vláda má povinnosť predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet tak, ako jej to ukladá zákon, a vláda si túto povinnosť nesplnila. Konať sa bude práve o tom, či ju vláda v súčasnosti má, alebo nie,“ vysvetlil vedecký pracovník Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) Samuel Cibik.

Odborník zdôraznil, že ak súd dospeje k záveru, že vláda mala skutočne povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, bude to znamenať, že pri každej podobnej situácii v budúcnosti už nebudú pochybnosti o existencii tejto povinnosti a vláda bude musieť hneď na prvýkrát predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu.

„Čo je dôležité zdôrazniť, je skutočnosť, že túto povinnosť je možné splniť a obísť veľmi jednoducho – do parlamentu predložiť vyrovnaný rozpočet, ktorý následne koaliční poslanci pretvoria pozmeňujúcim návrhom na schodkový a realistický,“ naznačil Cibik.

Štedrosť pred voľbami pokračuje

Návrh rozpočtu, ktorý vláda predstavila pred približne týždňom, počíta s deficitom na úrovni 4,94 percenta. V reči čísel to predstavuje schodok vo výške viac ako 7,44 miliardy eur. Štát celkovo počíta s príjmami vo výške 63,34 miliardy eur, pričom výdavky sa vyšplhajú až na 70,86 miliardy eur.

Po rokoch konsolidácie tak prichádza predvolebný rozpočet, ktorý schodok opätovne navýši. Pre porovnanie, na rok 2024 predložil minister financií Ladislav Kamenický rozpočet s deficitom na úrovni 5,97 percenta. V roku 2025 to malo byť 4,72 percenta a v roku 2026 už len 4,10 percenta. Ani toto číslo sa pritom zrejme nenaplní. Aktuálne odhady hovoria o schodku vo výške 4,37 percenta.

Premiér Robert Fico (Smer) sa nechal počuť, že ľudia o nič neprídu. „Zachovávame sociálny štandard. Či už ide o 13. dôchodky, vlaky zadarmo, ničoho z toho, čo sme zaviedli, sme sa nedotkli,“ vyhlásil pred pár dňami.

Na 13. penzie pôjde budúci rok 916 miliónov eur, rovnako ako tento rok, keďže ich výška je až do roku 2028 zastropovaná na úrovni roka 2025. Na samotné dôchodky pôjde na budúci rok 13,7 miliardy eur, čo je oproti roku 2026 o 362 miliónov eur viac. Za nárastom je pravidelná valorizácia, ktorá by mala byť tentoraz na úrovni približne 3,5 percenta.

Súčasťou rozpočtu ostáva aj energopomoc, na ktorú vláda vyčlenila 250 miliónov eur. Ešte v predchádzajúcom rozpočte to bolo až 420 miliónov eur. Tento pokles ide na vrub väčšej adresnosti. Je pritom veľmi pravdepodobné, že tento balík bude na konci dňa o čosi nižší. Všetko bude závisieť od vývoja situácie vo svete.

Štát tiež plánuje vo veľkom prijímať nových ľudí. Verejná správa má podľa návrhu rozpočtu budúci rok zamestnávať okolo 452-tisíc ľudí, o vyše 2 500 viac, než počítal tohtoročný rozpočet. Ešte v roku 2024 ich bolo viac ako 440-tisíc. Len za tri roky tak pribudne takmer 12-tisíc zamestnancov.

Najviac nových ľudí má pribudnúť v armáde, ktorá prijme 1 300 profesionálnych vojakov. Posilniť sa má aj polícia, hasiči a školy, kde pribúdajú žiaci. S koncom plánu obnovy naopak z ministerstiev odíde 1 505 ľudí, ktorí na ňom pracovali. Rýchlejšie ako počet zamestnancov rastú výdavky na ich platy a odvody. Z 13,4 miliardy eur spred dvoch rokov stúpnu budúci rok na 15,6 miliardy eur.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Robert Fico
Smer
rozpočet
deficit
13. dôchodky
verejná správa
RRZ

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.