Ľudia zo Smeru dali po prvý raz spripomienkovať, ako sa chcú porátať s kajúcnikmi. Odborníci im odkázali, že by mali celý návrh zahodiť do koša alebo prerobiť.
Kade Robert Fico chodí, tade kritizuje využívanie kajúcnikov v trestných kauzách. Ľudí, ktorí za poskytnutie benefitov spolupracujú na objasňovaní závažných prípadov, nazýva gaunermi a udavačmi. Len nedávno ich chcel úplne vymazať z nášho trestného práva. Vláda Roberta Fica sa teraz už po tretí raz pokúša kajúcnikov „upratať“.
Podľa opozície a mimovládok však stále ide o návrhy „šité na mieru“ konkrétnym ľuďom blízkym vládnej koalícii. Obávajú sa, že zmeny majú viesť k tomu, aby využitie spolupracujúcich osôb v takýchto prípadoch bolo čo najzložitejšie.
Po prvý raz vláda Roberta Fica riešila kajúcnikov vo veľkej novele trestných kódexov – už tam sa pravidlá sprísňovali.
Nasledoval pokus číslo dva, známy ako Gašparov prílepok (podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara, ktorému mal návrh podľa opozície pomôcť). Bývalý šéf polície bude pred súdom čeliť obžalobe v prípade Očistec, v ktorom počas vyšetrovania vypovedalo viacero kajúcnikov.
Gašparov prílepok by zaviedol pravidlo, že výpoveď kajúcnika je nepoužiteľná ako dôkaz, ak sa preukáže, že dotyčný v ktoromkoľvek inom konaní nehovoril pravdu alebo niečo zamlčal. Zákon ale skončil na Ústavnom súde, ktorý pozastavil jeho účinnosť.
Návrh ministra Suska
No a do tretice je na stole návrh ministra spravodlivosti Borisa Suska. V tomto prípade odborníci chvália aspoň fakt, že na rozdiel od predchádzajúcich snáh zmeniť trestné kódexy, prešiel Suskov návrh aspoň štandardným pripomienkovým konaním.
Napriek tomu majú množstvo pripomienok. A rozpätie je skutočne široké – od odporúčania hodiť celý návrh do koša, cez jeho vylepšenie, až po radikálnu zmenu nastavenia v prípade spolupracujúcich osôb.
Aktuality.sk spolu s profesorom trestného práva Jozefom Čentéšom preskúmali takmer stovku pripomienok zo strany štátnych orgánov a verejnosti. Dlhoročný prokurátor a odborník na trestné právo upozorňuje na viacero zásadných problémov v pripomienkach aj v samotnom návrhu, ako aj v jeho načasovaní. Minister spravodlivosti mal totiž podľa Čentéša počkať, kým rozhodne Ústavný súd o „Gašparovom prílepku“, ktorý sa chystá Boris Susko z aktuálneho návrhu vypustiť.
Prílišná regulácia oslabuje štát
Suskov návrh prináša v prípade využívania kajúcnikov pomerne prísne pravidlá pre políciu, prokuratúru aj súdy. Odborníci sa obávajú, že v tejto podobe môže návrh výrazne skomplikovať objasnenie závažných skutkov a potrestanie páchateľov.
„Prílišná regulácia môže sťažiť využívanie tohto inštitútu v aplikačnej praxi,“ varuje profesor Čentéš.
Prečo? Podmienky pre uplatnenie inštitútu spolupracujúcej osoby musia byť podľa neho nastavené tak, aby na jednej strane boli eliminované riziká z tendenčnej výpovede – teda možnosť obhajoby klásť otázky či nevyhnutnosť podpory výpovede prostredníctvom iných dôkazov. Ale na strane druhej nesmú obsahovať neprimerané prekážky, ktoré by sťažovali štátu možnosť efektívne vyšetrovať závažnú trestnú činnosť.
„Neprimerané prekážky by v konečnom dôsledku mohli znamenať oslabenie pozitívneho záväzku štátu vykonať účinné vyšetrovanie a tiež zabezpečiť ochranu práv poškodených,“ varuje Čentéš.
Rovnaké obavy vyslovila vo svojej pripomienke aj generálna prokuratúra. Príliš formalizovaná a detailná úprava podmienok na spoluprácu môže podľa GP výrazne obmedziť právomoc polície, prokuratúry a súdov individuálne a kriticky posudzovať dôkaz poskytnutý spolupracujúcou osobou. A tiež oslabiť štát v plnení záväzku účinne vyšetrovať korupciu, organizovaný zločin, terorizmus alebo úkladné vraždy.
Šité na mieru?
Generálna prokuratúra, Slovenská advokátska komora aj profesor Čentéš vidia slabinu aj v prechodných ustanoveniach, ktoré upravujú účinnosť zákona aj vo vzťahu k už bežiacim trestným konaniam.
Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris vo svojej pripomienke píšu dokonca o vážnych obavách, že „navrhované úpravy vo vzájomnej kombinácií zmien môžu mať vážny dopad na použiteľnosť inštitútu spolupracujúceho obvineného a sú šité na mieru konkrétnym obvineným, ktorým majú pomôcť“.
Už pri „Gašparovom prílepku“ opozícia tvrdila, že návrh má pomôcť konkrétne jemu v kauze Očistec. Prvé pojednávanie na Špecializovanom trestnom súde je naplánované už na 11. mája. Návrh Borisa Suska má byť účinný od 1. novembra tohto roka. Na už rozbehnuté kauzy by sa mali podľa prechodných ustanovení vzťahovať len niektoré ustanovenia. Odborníci však žiadajú, aby sa na staršie prípady nevzťahovali vôbec.
„Mala by sa zaviesť právna úprava tak, že v trestných veciach, kde nebolo ukončené trestné stíhanie do 31.10.2026 sa bude postupovať podľa doterajšej právnej úpravy,“ píše vo svojej zásadnej pripomienke Slovenská advokátska komora.
Ktoré zmeny majú platiť pre staršie kauzy ako je Očistec
– Za dôkaz môže slúžiť aj zápisnica o výsluchu svedka z iného trestného konania alebo zápisnica o výsluchu spolupracujúcej osoby z iného trestného konania, pokiaľ sa čo i len v časti týkajú predmetu konania alebo osoby obvineného v trestnej veci, v ktorej majú byť ako dôkaz vykonané.
– Výpovede osôb, ktorým bol poskytnutý benefit môžu viesť k odsúdeniu iba vtedy, ak sú potvrdené inými dôkazmi, ktoré potvrdzujú ich dôveryhodnosť a pravdivosť.
– V prípade dôkazu v podobe výpovede osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, súd uvedie nie len hodnotenie jej dôveryhodnosti ale po novom aj hodnotenie pomeru benefitov, škody spôsobenej trestnou činnosťou spolupracujúcej osoby a závažnosti trestnej činnosti, na ktorej objasnení sa podieľa.
Obrat o 180 stupňov
Nadácia spolu s Via Iuris vo svojej pripomienke priamo navrhuje celý ministerský návrh stiahnuť z legislatívneho procesu.
Súdna rada a Najvyšší súd prichádzajú zase s myšlienkou, ktorá podľa Jozefa Čentéša úplne mení paradigmu návrhu ministerstva spravodlivosti.
Spoločne totiž navrhujú inšpirovať sa v susednej Českej republike a vypustiť z Trestného poriadku procesnoprávne inštitúty, ako sú – dočasné odloženie vznesenia obvinenia, zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, prerušenie trestného stíhania – a ponechať len právnu úpravu v Trestnom zákone v podobe mimoriadneho zníženia trestu.
„O vine by mal vždy rozhodovať súd,“ píše vo svojej pripomienke Súdna rada. Najvyšší súd v tejto súvislosti navrhuje zaviesť ako maximálnu možnú výhodu pre spolupracujúcu osobu upustenie od potrestania.
Radikálna zmena
„Tento návrh znamená vypustenie všetkých procesnoprávnych inštitútov z Trestného poriadku, čím by prokurátor (alebo s jeho súhlasom policajt) stratili možnosť poskytnúť spolupracujúcej osobe benefity spočívajúce v dočasnom odložení vznesenia obvinenia a prokurátor tiež prerušiť jej trestné stíhanie. Môj názor je odlišný, aktuálna právna úprava procesnoprávnych inštitútov je dostatočná a navyše od marca 2024 sú meritórne rozhodnutia o benefitoch zverené súdom,“ hodnotí Jozef Čentéš.
Pripomína, že takúto radikálnu zmenu nezamýšľalo vo svojom návrhu ani ministerstvo spravodlivosti. „Ide o zásadnú zmenu paradigmy predloženého návrhu, ktorej akceptovanie by si vyžadovalo opätovné pripomienkové konanie, aby sa k nemu mohli vyjadriť aj ďalšie subjekty, ktoré túto zmenu nenavrhli,“ zdôraznil.
Jedno slovo, veľká zmena
Generálna prokuratúra, ministerstvo vnútra či advokátska komora navrhujú aj na prvý pohľad jednoduchú, ale dôležitú zmenu v podobe zmeny jedného slova, a to z „potvrdzuje“ na „podporuje“. Ministerstvo spravodlivosti totiž navrhuje, aby už obžaloba mohla ísť na súd len v prípade, ak bude výpoveď kajúcnika „potvrdená inými dôkazmi, ktoré potvrdzujú jej dôveryhodnosť a pravdivosť“.
Podľa ministerstva vnútra sa toto ustanovenie dostáva do rozporu s Ústavou, podľa ktorej len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Z tohto dôvodu navrhuje rezort túto časť návrhu vypustiť úplne.
Rovnako môže podľa Suskovej novely výpoveď osoby s benefitom viesť k odsúdeniu iba vtedy, „ak ju potvrdzujú iné dôkazy, ktoré potvrdzujú ich dôveryhodnosť a pravdivosť“.
A tu prichádza kritický pohľad profesora Čentéša. „Uvedený výraz nevnímam ako vecne správny, pretože jeho uplatňovanie by mohlo neprimerane zasiahnuť do zásady voľného hodnotenia dôkazov súdmi, ktoré hodnotia zadovážené dôkazy jednotlivo a komplexne, najmä dôkazy podporujúce dôkaz poskytnutý spolupracujúcou osobou. Zmyslu tohto inštitútu lepšie zodpovedá výraz ‚podporuje‘. Výpoveď spolupracujúcej osoby totiž môže byť podporená tiež nepriamymi dôkazmi – obsahom zaznamenaného telefonického rozhovoru, záznamom zo sledovania osôb alebo sms správou. V zmysle súdnej praxe sa vyžaduje, aby išlo o logickú a ničím neprerušenú reťaz nepriamych dôkazov,“ vysvetľuje.
Len jeden benefit
Ministerstvo spravodlivosti tiež navrhuje, aby mohol byť spolupracujúcej osobe poskytnutý benefit len raz a nie opakovane.
Podľa Čentéša to nie je vhodná úprava pre prax. „Spolupracujúca osoba môže vypovedať vo vzťahu k viacerým skutkom, o ktorých sa vedie viacero samostatných konaní, v ktorých sa nemôže rozhodnúť naraz. V takýchto konaniach možnosť limitovania poskytnutia výlučne len jedného benefitu spolupracujúcej osobe nie je správna. Z tohto dôvodu je potrebné poskytnutie benefitu umožniť opakovane v rôznych konaniach, v ktorých sa použila výpoveď spolupracujúcej osoby. V opačnom prípade by sa výrazne obmedzili možnosť aplikovania inštitútu spolupracujúcej osoby,“ hovorí.
Ministerstvo spravodlivosti prichádza aj s novou 180-dňovou lehotou, v ktorej je spolupracujúca osoba „povinná priznať sa k trestnej činnosti, ktorú spáchala, úplne a pravdivo vypovedať o svojej trestnej činnosti a o trestnej činnosti iných osôb, o ktorej vie, a vydať výnosy z jej trestnej činnosti“. Toto ustanovenie treba podľa Čentéša dopracovať.
„V návrhu Trestného poriadku je potrebné doplniť úpravu ďalšieho postupu v prípade, keď sa spolupracujúca osoba rozhodne vypovedať po uplynutí lehoty 180 dní. V takomto prípade nedostane benefit, ale v konečnom dôsledku jej výpoveď by súd nemal odmietnuť. Ako problém tiež vnímam, že sa ukladá spolupracujúcej osobe povinnosť priznať sa k trestnej činnosti, ktorú spáchala, čo môže byť nesúladné s ústavným princípom o zákaze sebaobviňovania. V tomto zmysle súhlasím so zásadnou pripomienkou generálnej prokuratúry,“ hovorí.
Zmenu treba podľa neho aj v prípade vydania výnosov z trestnej činnosti. Môže sa totiž stať, že kajúcnik už nemá čo vydať, lebo všetko minul.
Zásadná pripomienka
Dôležitou zmenou, ktorá má platiť spätne aj pre dávno rozbehnuté kauzy, je, aby za dôkaz mohla „slúžiť aj zápisnica o výsluchu svedka z iného trestného konania alebo zápisnica o výsluchu spolupracujúcej osoby z iného trestného konania, pokiaľ sa čo i len v časti týkajú predmetu konania alebo osoby obvineného v trestnej veci, v ktorej majú byť ako dôkaz vykonané“.
Generálna prokuratúra navrhuje tento bod úplne vypustiť.
„Zápisnica o výpovedi svedka alebo zápisnica o výpovedi spolupracujúcej osoby spísaná v jednej trestnej veci nemôže byť listinou dôležitou pre trestné konanie (listinným dôkazným prostriedkom) v inej trestnej veci, a to ani vtedy, ak sa výpoveď svedka alebo výpoveď spolupracujúcej osoby aspoň sčasti týka predmetu iného trestného konania alebo obvineného v trestnej veci,“ argumentuje vo svojej zásadnej pripomienke. Takáto úprava je totiž podľa GP v rozpore s doterajším rozhodovaním súdov.