V Slovenskom zdravotníctve je systém štrukturálneho alibizmu. Presne ukazuje, kde sa strácajú peniaze (názor Miloša Malejčíka)

Kým komerčné technologické firmy potichu odsávajú zdroje z verejných zdravotných odvodov na prevádzku telemedicínskych aplikácií, keď dôjde k chybe, dávajú od pacienta ruky preč.  

​„Autor je lekár s dlhoročnou praxou vo všeobecnom lekárstve, FBLR a revíznom prostredí zdravotného poistenia. Je zakladateľom poradenskej spoločnosti Doktor narovinu s. r. o.“

Jesenná kampaň zdravotných poisťovní sa skončila. Kocky sú hodené a desaťtisíce Slovákov sa tešia, že zmenou poisťovne získali v aplikácii „lekára na diaľku“, rýchly eRecept či dokonca diagnostiku cez smartfón. Znie to ako moderná medicína 21. storočia.

Keď ide o zdravie, aplikácia nenesie zodpovednosť

Z hľadiska práva a medicínskej reality sme však svedkami marketingového triku, pri ktorom vy aj lekár ťaháte za kratší koniec. Kým komerčné technologické firmy v konečnom dôsledku potichu odsávajú zdroje z verejných zdravotných odvodov na prevádzku týchto aplikácií, v momente, keď dôjde k chybe, dávajú od pacienta ruky preč.

Ak si pozriete Všeobecné obchodné podmienky (VOP) telemedicínskych platforiem na Slovensku, narazíte na rovnaký alibistický vzorec. Prevádzkovateľ aplikácie, ktorú máte v mobile, nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Právne ide o komerčnú IT firmu.

Vo svojich podmienkach výslovne tvrdia, že len „sprostredkúvajú komunikáciu“ a nenesú absolútne žiadnu zodpovednosť za samotnú diagnostiku, indikáciu liečby či vystavenie eReceptu.

Ak vám lekár na diaľku poradí nesprávne, zle vyhodnotí váš stav cez kameru, alebo vám predpíše liek, ktorý vám uškodí, IT prevádzkovateľ nenesie žiadnu vinu. Celé občianskoprávne aj trestnoprávne riziko je v plnom rozsahu prenesené na lekára a zdravotnícke zariadenie (PZS), pod ktorým Vám lekár telemedicinsky výkon poskytuje.