Štátna školská inšpekcia preverila kurikulárnu reformu: Školy prechádzajú od pasívneho počúvania k aktivite a bádaniu

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie na prvých 22 základných školách potvrdzujú, že kurikulárna reforma sa po troch rokoch začína prejavovať priamo na vyučovaní. Učitelia postupne opúšťajú pasívny model výučby a prechádzajú k tímovej práci a bádateľskému vzdelávaniu.  

Zistenia Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorá zhodnotila prvý cyklus kurikulárnej reformy na 22 základných školách, sú pre ministerstvo školstva dôležitým podkladom pre ďalšie kroky pri uplatňovaní reformy. Bude z nich vychádzať pri cielenej podpore škôl, najmä v oblastiach, kde inšpekcia identifikovala rezervy. Pre TASR to uviedli z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.

• Ministerstvo školstva využije zistenia školskej inšpekcie na cielenú podporu škôl.
• Väčšina učiteľov prešla k aktívnemu, bádateľsky orientovanému spôsobu vyučovania.
• Diferencované vyučovanie a inkluzívny prístup fungujú dôsledne len približne na polovici hodín.

Cieľom ministerstva je, aby sa pozitívne zmeny prejavili v každodennom vyučovaní a prinášali lepšie vzdelávanie každému dieťaťu.

Inšpekcia: Žiaci dostávajú priestor premýšľať o vlastnom učení a hodnotiť sa

Zistenia ŠŠI vníma ministerstvo ako dôležitú a povzbudivú spätnú väzbu. „Je to prvý nezávislý pohľad na školy, ktoré so žiakmi prešli celým prvým cyklom podľa nového kurikula. Ide o 22 škôl, ktoré do reformy vstúpili ako prvé. Pri plošnom zavádzaní môžu mať školy odlišné východiská, preto nás okrem pozitív rovnako zaujímajú aj miesta, kde zmena zatiaľ nefunguje,“ zhodnotilo ministerstvo.

Podľa zistení ŠŠI väčšina učiteľov sledovaných škôl prešla od transmisívneho modelu vyučovania k aktívnemu, činnostnému a bádateľsky orientovanému vzdelávaniu. Časť z nich nadviazala na doterajšie postupy, časť zásadnejšie zmenila metódy a formy práce. „V triedach sa vo väčšej miere využíva tímová práca, pri ktorej žiaci preukazujú kooperatívne zručnosti. S chybou sa pracuje ako s príležitosťou na zlepšenie a systematicky sa rozvíja sociálna, emocionálna a čitateľská gramotnosť. Žiaci dostávajú priestor premýšľať o vlastnom učení a hodnotiť sa. To sú pozitívne signály, že v triedach prebiehajú zmeny, o ktoré v reforme ide,“ uviedli z rezortu školstva.

Reforma má aj svoje nedostatky

Inšpekcia zároveň pomenovala oblasti, kde zmena ešte nedosiahla potrebnú hĺbku. Ide najmä o diferencované vyučovanie a inkluzívny prístup, ktoré sa dôsledne uplatňovali približne na polovici hodín. „Viac pozornosti bude potrebné venovať žiakom z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí nedostatočne ovládajú slovenský jazyk: cielenému rozvoju slovnej zásoby, čítania s porozumením a jazykových kompetencií od prvých ročníkov,“ poznamenalo MŠVVaM.

Rezort vyjadril vďaku riaditeľom a školám, ktoré ako prvé pustili do zavádzania nového kurikula. „Pozitívne zmeny vo vyučovaní sú výsledkom práce učiteľov, ale aj supervízorov a koordinátorov kurikula v jednotlivých školách a podpory Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) a regionálnych centier podpory učiteľov. Učitelia v prvom cykle hodnotili mentoring regionálnych centier podpory učiteľov pozitívne v 91,7 percenta a spoluprácu s NIVaM v 87,1 percenta,“ dodal rezort školstva.

Monitorovanie ŠŠI na 22 základných školách, ktoré sa medzi prvými zapojili do vzdelávania podľa nového kurikula, ukázalo menej pasívneho počúvania, viac spolupráce, objavovania a riešenia problémov. Kurikulárna reforma sa podľa ŠŠI po troch rokoch začína prejavovať priamo na vyučovaní.