Šéfka HP: Slovensko má veľký potenciál, no malo by pridať v zavádzaní nových technológií

S Kateřinou Barbier, generálnou riaditeľkou spoločnosti HP pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko sme sa rozprávali o technologických novinkách, situácii na trhu, umelej inteligencii aj nových formách práce.  

V rozhovore sa dočítate:

• v čom Slovensko v IT zaostáva za svojimi susedmi

• či Európa dokáže konkurovať Ázii

• aké sú výhody a nevýhody hybridnej práce

• pre koho je efektívnejšia AI v počítači a pre koho v cloude

• čo sú hlavné výhody HP oproti konkurentom

• aké inovácie HP predstavilo a v najbližšom čase predstaví

HP je veľká globálna firma, čím pre ňu môže byť relatívne malý trh v strednej Európe zaujímavý?

V prvom rade – na Slovensko sa nepozeráme ako na izolovanú krajinu, ale ako na súčasť stredoeurópskeho regiónu. V ňom existuje priemyselná tradícia, technická základňa, vybavenie a samozrejme, je tu aj veľa schopných ľudí. Dôležité je, aby sa aj malé krajiny posúvali z montážneho a výrobného modelu k väčšiemu využívaniu dát, zlepšovaniu infraštruktúry, rozvoju ľudských zdrojov a všeobecne k inováciám.

Keď sme pri inováciách – prečo na Slovensku, na rozdiel napríklad od Poľska, nevznikajú veľké dátové centrá? Čím to podľa vás je?

Treba povedať, že v prípade dátového centra ide o veľmi veľkú a dlhodobú investíciu, ktorá sa pripravuje dlhší čas, má nadnárodný rozmer a vzniká aj v určitom geopolitickom kontexte. Tieto projekty však nespadajú do nášho portfólia ani stratégie.

V poslednom čase zo Slovenska odišlo niekoľko väčších technologických firiem. Prečo?
Konkurencia vo svete a ponuka podmienok sú dnes oveľa širšie. Už nejde len o krajinu, v ktorej možno lacno vyrábať. Rozhoduje aj legislatívna flexibilita a ústretovosť, investície do technologickej infraštruktúry, vzdelávanie ľudí, technologické zázemie či digitálna gramotnosť. Ak teda niektorá krajina dokáže ponúknuť lepšie podmienky, investícia sa tam dnes môže presunúť veľmi rýchlo a pomerne jednoducho. Situácia je dnes určite náročnejšia, ale nemyslím si, že by sa v prípade Slovenska dalo hovoriť o jednoznačnom odlive. Treba si ale určiť priority tak, aby tento trend nezačal prevládať.

Niektorí analytici hovoria, že globalizácia, respektíve globálny obchod, v podobe, v akej sme ho poznali, končí. V rôznych odvetviach vidíme, ako sa narúšajú dodávateľské reťazce, obchodné cesty a vzniká opačný trend. Nevyrábať za každú cenu tam, kde je to najlacnejšie, ale tam, kde ste čo najbližšie k dodávateľom a klientom. Ako to vnímate?

Je pravda, že na jednej strane firmy odchádzajú za lacnejšou pracovnou silou, na druhej strane však rastie riziko geopolitických otrasov. Blízkosť zákazníkov a dodávateľov je preto určite súčasťou trendu, o ktorom hovoríte. Základným princípom je, že sa musíme zamerať na dlhodobé investície.

Spomínala som vzdelávanie ľudí, kvalitu infraštruktúry, digitálnu gramotnosť či digitálne vzdelávanie učiteľov, nielen matematiky a informatiky. Ide o dlhodobé investície, ktoré podľa mňa prinášajú oveľa väčšiu hodnotu než jednorazové stimuly. Ako hovoríte, treba vedieť ponúknuť aj blízkosť a strategickú polohu v Európe. Myslím si, že to je správna cesta.

Ak porovnáte Slovensko s inými malými trhmi, v čom podľa vás zaostáva a čo môže byť jeho výhodou z makroekonomického pohľadu?

Niektoré výhody som už spomínala a myslím si, že sa dajú dobre využiť. Slovensko má technologické zázemie, priemyselnú tradíciu a ľudský potenciál. Je tu veľa schopných a kompetentných ľudí — a práve od toho sa treba odraziť.

Pokiaľ ide o slabšie stránky, citovala by som Európsku komisiu. Tá priamo uvádza, že Slovensko patrí medzi krajiny s nižšou mierou zavádzania pokročilých digitálnych technológií, najmä v segmente malých a stredných podnikov. Aj pre nás je to mimoriadne dôležitý segment a rozvoj tohto segmentu patrí medzi naše vlastné ciele. European Innovation Scoreboard, respektíve Európsky prehľad inovačnej výkonnosti zároveň poukazuje na slabšie investície do inovácií, nižšiu dostupnosť rizikového kapitálu a menší rast firemných výdavkov na výskum a vývoj. Platí to aj pri porovnaní v našom európskom regióne.

Keď sa posunieme od nášho regiónu k celej Európe, nestráca pre globálne firmy, ako je tá vaša, Európa atraktivitu aj pre vysoké ceny energií, Green Deal a ďalšie faktory? Má význam pôsobiť tu aj inak než iba ako predajca?

Myslím si, že význam to určite má. Musíme si však uvedomiť, že krajinám Ázie ani iným kontinentom nemôžeme konkurovať rovnakým spôsobom. Musíme stavať na svojich silných stránkach a know-how – na bezpečnosti, inováciách, politickej a kultúrnej stabilite a regulačných systémoch, ktoré dokážu zaistiť bezpečnosť investícií v tejto časti sveta.

Typickým príkladom je dnes umelá inteligencia. Bezpečnosť je veľkou a často diskutovanou témou. Rozvíjať AI v Európe a vstupovať do tohto segmentu znamená môcť sa spoľahnúť na existujúce pravidlá, reguláciu a kontrolu, čo považujem za veľkú výhodu.

Čo bude pre HP v horizonte najbližšieho desaťročia či dvoch dôležitejšie — softvér alebo hardvér? Kam firma smeruje?
Nestavala by som to do pozície buď — alebo. Historicky sme najmä hardvérová firma, no zo strategického hľadiska aj vzhľadom na potreby trhu musí byť naša ponuka komplexná. Treba hľadať ucelené riešenia.

Keď hovoríme o budúcnosti práce a o vytváraní lepších pracovných podmienok na zvýšenie efektivity, nejde len o počítač alebo tlačiareň. Ide o prepojený ekosystém – hardvér vrátane konferenčných a kolaboračných zariadení, správa zariadení, nadväzujúce služby, bezpečnosť a v našom prípade aj udržateľnosť. Strategicky smerujeme k vytvoreniu bezpečného hardvérového a softvérového ekosystému.

Je teda súčasťou vašej európskej ponuky aj snaha uchovávať dáta bližšie k používateľom pri budovaní takéhoto ekosystému? Pracuje sa aj na tom?

Zrejme sa pýtate na cloud a lokálnu AI, ktorá predstavuje alternatívu z hľadiska bezpečnosti. Chceme, aby čoraz viac firiem aj jednotlivcov mohlo pracovať s dátami, ktoré nebudú musieť pri každej úlohe posielať do cloudu. Počítače s AI vybavené technológiou NPU (procesory navrhnuté priamo na výpočty súvisiace s umelou inteligenciou a neurónovými sieťami, pozn. redakcie)ponúkajú práve takúto alternatívu.

Od začiatku diskusií o AI sme nikoho nezavádzali tvrdením, že teraz príde lokálna AI a všetko ostatné nahradí. Niekomu bude úplne stačiť cloud a nebude potrebovať vyššiu rýchlosť ani lokálny prístup k nástrojom AI.

Kateřina Barbier

Veľké jazykové modely sa určite budú naďalej prevádzkovať v cloude, najmä pri zložitejších úlohách alebo tam, kde treba pracovať nielen s internými znalosťami, ale aj so širším súborom informácií. Cesta je niekde medzi týmito možnosťami, riešením bude pravdepodobne hybridný model.

Teraz sa veľa hovorí o AI PC. Do akej miery je to skutočne užitočná vec pre bežných používateľov a do akej miery ide o marketing?

Ak sa pýtate, či ide iba o marketing, povedala by som, že nie. Ale nebudem klamať, je to veľký módny pojem, ktorý počuť všade. Fakty sú však jednoznačné. Výhodami sú rýchlosť spracovania informácií, odozva a bezpečnosť. Používateľ môže vo svojom počítači vyhľadávať a sumarizovať vlastné dáta. To je dôležité napríklad pre sudcov, prokurátorov, ľudí z finančného sektora, jednoducho pre všetkých, ktorí pracujú s veľmi citlivými údajmi.

Nadviažem na vás, ak by sa napríklad taký sudca alebo prokurátor spýtal, akú výhodu mu prinesie lokálna AI, keď môže používať zdieľaný veľký jazykový model, čo by ste mu povedali?

Ako som spomínala, netvrdím, že správna je iba jedna alebo druhá cesta. Treba si uvedomiť, z čoho chcem čerpať a aké údaje odosielam. Všetky úlohy, ktoré zadám do cloudu, zároveň sprístupňujem na ďalšie spracovanie. Ak teda ide o citlivé dáta, treba byť naozaj opatrný. Pri lokálnom spracovaní si AI istým spôsobom profilujem vlastnými vstupmi a všetko zostáva chránené u mňa.

Môže ísť napríklad o rozsudky alebo iné materiály, ktoré nemôžu byť verejné a nemožno ich poslať na externú analýzu. Vo všeobecnosti je na to dobré mať vlastný lokálny nástroj, napríklad HP AI Companion, a pracovať s ním priamo vo svojom počítači. Treba zvážiť, s akými údajmi človek pracuje, kde ich spracúva a čo potrebuje dosiahnuť.

Ak analyzujem zákony alebo iné verejne dostupné informácie, cloudová dostupnosť je, samozrejme, veľmi zaujímavá. Ak však chcem lokálne pracovať napríklad na prekladoch či doplneniach, lokálne riešenie podľa mňa dáva zmysel. Čiže čím viac interných databáz a vlastných dát mám a čím menej ich chcem zdieľať, tým väčší význam to má.

Aký je podľa vás trend v presune k lokálnej umelej inteligencii a cloudu a ako sa bude situácia vyvíjať?
Predpokladám, že pôjde o hybridný model. Od začiatku diskusií o AI sme nikoho nezavádzali tvrdením, že teraz príde lokálna AI a všetko ostatné nahradí. Niekomu bude úplne stačiť cloud a nebude potrebovať vyššiu rýchlosť ani lokálny prístup k nástrojom AI.

Myslíte si, že využívanie AI bude smerovať skôr k agentovej forme?
Áno, keď zadám úlohu, ktorá nespočíva iba v zhrnutí dokumentov, ale v konkrétnom vykonaní činnosti, tak nemusím premýšľať, ako úlohu rozdeliť a efektívne spracovať. Podľa zadania ju prevezme agent a postará sa o jednotlivé kroky. To určite do budúcna dáva zmysel.

Do akej miery zasiahne budúci nástup kvantových počítačov firmy, ako je tá vaša? Sú veľkou výzvou, no môžu predstavovať aj potenciálne riziko, je to tak?

Na ochranu sa vo všeobecnosti treba pozerať vždy o krok dopredu. Ak sa objavujú prvé typy nových útokov, treba sa pripravovať na to, čo príde, ak sa rozšíria. Kvantové počítače zrýchlia a zjednodušia prácu nielen nám, ale aj tým, ktorí ich môžu zneužiť.

V rozhovoroch často hovoríte o výhodách hybridnej práce. Ako ju vnímate? Ako by ste ju definovali a kde podľa vás funguje či zlyháva?
Hybridná práca je dnes základom. Tam, kde je možná, ju zamestnanci naozaj vyžadujú a prakticky očakávajú. Hybridná práca pre mňa znamená možnosť pracovať z rôznych miest. Môže ísť o prácu z kancelárie, konferenčnej miestnosti, od pracovného stola, u zákazníka či odkiaľkoľvek inde. Správne nastavená hybridná práca znamená, že bez ohľadu na miesto by som nemala pociťovať zásadný rozdiel. Ak sa zúčastňujem na schôdzi na diaľku, nemala by som byť znevýhodnená tým, že nesedím v miestnosti s ostatnými, ale mala by som byť plnohodnotne pripojená.

Technické vybavenie je iba jedným dielikom skladačky. Rovnako dôležité je nastavenie procesov a pravidiel vo firme aj zabezpečenie celého prostredia. Ak zamestnanec dnes pracuje z kancelárie a zajtra z kaviarne, firma musí zaistiť bezpečnosť v oboch prípadoch. Zároveň ide aj o manažment a vedenie ľudí – je to iný spôsob práce, ktorý si vyžaduje primeranú mieru tolerancie a jasné pravidlá.

Ak firmy všetky tieto oblasti dokážu uchopiť a majú ich dobre spracované, hybridnú prácu budú vnímať ako úspešný a perspektívny model. Naopak, môže občas spôsobovať vrásky IT oddeleniam, ktoré nevedia, ako sa s ňou vyrovnať. Manažér, ktorý nevie viesť tím rozptýlený na rôznych miestach, s tým bude mať problém.

Vo svojom okolí si všímam, že aj keď ľudia pracujú z domu a majú prístup k technológiám odkiaľkoľvek, existujú zhruba dva typy pracovníkov. Jedni sa snažia zachovať pôvodný režim, teda pracovať osem hodín denne. Pri druhých, ktorých podľa mňa pribúda, sa práca rozdelí na viac úsekov – začnú o ôsmej ráno a skončia o polnoci, no medzi jednotlivými blokmi vybavia aj osobné záležitosti.

Ako to vnímate vo vašom vlastnom tíme a aký je váš manažérsky prístup k hybridnej práci?
Máme celofiremne stanovené pravidlá, koľko dní máme byť v kancelárii. Prioritou je, samozrejme, zákazník alebo partner, pri ktorom je osobná prítomnosť dôležitá. Rovnako podstatná je dostupnosť – ak som mimo pracoviska, mám pri sebe telefón a musím byť dostupná.

Ja osobne pristupujem k osobným problémom či neplánovaným situáciám, ktoré človek musí vyriešiť, veľmi ústretovo a flexibilne. Nie som typ manažérky, ktorá kontroluje dochádzku na minútu. Je to do veľkej miery prístup založený na vzájomnej dôvere.

Musí sa pri takomto modeli manažér správať inak, riadiť ľudí iným spôsobom alebo ich odlišne motivovať? Alebo je to v zásade rovnaké ako v časoch pevnej dochádzky?
Určite je to náročnejšie, najmä vo väčších organizáciách, kde výsledok práce nezávisí iba od jedného človeka, ale od celého reťazca ľudí. Každý manažér by mal poznať svojich podriadených, vedieť, ako pracujú, a ak spozoruje nedostatky, primerane nastaviť pravidlá. Myslím si, že aj pre manažérov je kontrola takéhoto režimu podstatne zložitejšia. Dôležitá je pritom aj empatia – treba vedieť, ako pristupovať ku konkrétnemu zamestnancovi a kedy použiť aj povestný „cukor a bič“.

Vráťme sa k HP. V čom vidíte svoju výhodu oproti najväčším konkurentom? Osobne si vašu spoločnosť stále spájam predovšetkým s tlačiarňami a potom s počítačmi. Kam teda smerujete a ako by mal značku ideálne vnímať zákazník?

Nie je to o jedinom produkte ani o tom, že povieme: sú to tlačiarne, a tým sa to končí. Najväčšia zmena je práve v tom, ako sa pozeráme do budúcnosti a čo je pre nás dôležité. Je to bezpečnosť, šírka portfólia, tlač, zariadenia na spoluprácu, správa zariadení, služby a napokon aj udržateľnosť. Táto šírka ponuky znamená, že ak si niekto chce nastaviť spôsob práce vo firme, v inštitúcii alebo doma, vieme pokryť prakticky všetko, čo môže potrebovať. Dôležitá je komunikácia medzi jednotlivými zariadeniami, ich nastavenie a možnosť centrálne ich spravovať. Práve v tom je naša najväčšia výhoda.

Ktoré z inovácií, o ktorých už môžete hovoriť, vám v najbližšom období napadnú ako prvé?

Noviniek je veľa. Predstavili sme HP IQ aj nové tlačiarne LaserJet, pri ktorých už nejde iba o samotnú tlačiareň a spotrebný materiál, ale aj o AI a integrovanú digitalizáciu dokumentov. Pri zariadeniach na konferencie a spoluprácu sa umelá inteligencia čoraz viac využíva na zlepšenie kvality a fungovania riešenia – a v tejto oblasti patríme k lídrom. Ak mám byť ale osobná, mojím obľúbeným novým produktom je HP EliteBoard – klávesnica, v ktorej je zabudovaný celý AI počítač.

Povedzte o nej niečo viac.

HP EliteBoard patrí do kategórie desktopov, čo je trochu netypické, pretože celý počítač je zabudovaný v klávesnici. Zároveň však ponúka určitú modularitu a servisovateľnosť. Nie je to samozrejme úplná „skladačka“, ale svojím prístupom je bližšie k desktopu než ku klasickému notebooku.

Zostaňme ešte pri hardvéri. Ako vidíte vývoj cien komponentov, procesorov, pamätí RAM a ďalších súčiastok? Nemám na mysli iba geopolitické problémy, ale aj rastúci dopyt súvisiaci s výstavbou dátových centier. Ak by ste mali zákazníkom poradiť, či kúpiť počítač teraz, alebo počítať s ďalším rastom cien, aká by bola vaša prognóza?

Dôležité je nepozerať sa iba na to, koľko zariadenie stojí v okamihu nákupu, ale vnímať investíciu počas celej jeho životnosti. Zákazníci budú podľa mňa klásť väčší dôraz na kvalitu, kontinuitu podpory, možnosť obnovy, softvérové aktualizácie a bezpečnosť, ktorá sa neustále vyvíja. Keď sa na zariadenie pozriem ako na celkový balík, jeho hodnota nie je iba v tom, koľko zaň zaplatím dnes, ale v tom, čo mi bude prinášať počas niekoľkých rokov používania. Zákazníci podľa mňa budú zvažovať práve tento aspekt.

Teraz možno osobnejšia otázka – riadili ste tímy v rôznych krajinách. Aké sú podľa vašich skúseností najväčšie rozdiely medzi stredoeurópskym regiónom a inými časťami sveta? Čo vás prekvapilo – či už príjemne, alebo nepríjemne?

V našom stredoeurópskom regióne mi pri spôsobe práce vystupuje jedna vec: sme výkonní, ale zároveň veľmi pragmatickí. Povedala by som, že využívame zdravý sedliacky rozum. Ľudia tu potrebujú vedieť, prečo niečo robia a čo je za tým. Nestačí, aby rozhodnutie prišlo zhora a všetci sa tvária nadšene. Potrebujú poznať dôvod zmeny. Preto je dôležité úprimne vysvetľovať, čo sa mení, prečo a aký je cieľ. Nemusia s tým vždy súhlasiť, ale keď poznajú dôvod, vedia to prijať oveľa lepšie.

Aká je dnes pozícia HP v stredoeurópskom regióne? Kde vidíte silné stránky, kde slabiny a kam sa chcete posunúť v horizonte najbližších rokov?

Pozícia sa líši podľa krajiny, produktu aj konkrétneho štvrťroka, takže sa priebežne mení. Dlhodobo však patríme medzi lídrov v oblasti počítačov aj tlače. Naším cieľom je posúvať sa ešte viac k celkovej ponuke. Nehovoríme iba o parametroch konkrétneho zariadenia, ale o celkovom riešení – službách, bezpečnosti a správe.

Ako vyzerá štruktúra predaja na Slovensku? Je to napríklad 70 percent tlačiarní a 30 percent počítačov, alebo je pomer iný?

Vo všeobecnosti sa snažíme portfólio vyvažovať, ale počítačov je viac než tlačiarní.

Ktorá z vašich noviniek alebo riešení by sa mohla v najbližšom období výraznejšie presadiť?

Osobne očakávam výrazný posun najmä v správe zariadení a služieb. Za veľmi perspektívnu považujem platformu HP Workforce Experience Platform, teda WXP. Poskytuje prehľad o zariadeniach vo firme a umožňuje ich spravovať aj sledovať ich fungovanie.Táto platforma je čoraz prepracovanejšia a dokáže upozorniť aj na vznikajúce problémy v zmysle: pozor, tu sa pravdepodobne niečo stane. Práve v tejto oblasti očakávam ďalší silný vývoj.

Témy:
HP
inovácie
umelá inteligencia
Kateřina Barbier

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.