Politici nám nesmú svojou hlúposťou a zbabelosťou rozbiť budúcnosť (komentár Ľubomíra Jaška)

Bankrot znie dramaticky. Neprichádza však spôsobmi, ktoré hneď uvidíme. Je to iná katastrofa ako búrka prichádzajúca v noci, keď lietajú strechy a padajú stromy.  

Tí, ktorí si štátny rozpočet vymysleli a nakoniec v parlamente aj schválili, sa tvária ako majstri sveta. Vraj nikomu neublížili. Nikto si pád neželá, ale je čoraz pravdepodobnejší. Aj preto je prístup autorov rozpočtu trestuhodný.

Najšialenejšou ukážkou ignorancie boli sociologické sondy ministra pôdohospodárstva Richada Takáča, ktoré si dovolil prezentovať v Rádiu Expres. Bez jedinej stopy hanby. Vraj sa desiatich ľudí spýtal, či chcú sociálne istoty alebo radšej nižší deficit. Skúste hádať, ako tento škandalózny prieskum dopadol…

Nabudúce sa tejto osvietenej desiatky ľudí môžu ministri spýtať aj na iné témy. Určite by dotyční súhlasili s tým, aby politici dostávali minimálnu mzdu. Aby boli štátom na výrobky opäť nalepené maloobchodné ceny. Aby sa štát postaral o platy aspoň ako v Rakúsku. Najlepšie, keď vláda zruší dane, odvody, pokuty i poplatky. Rekreačné poukazy aj na Jadran. A kto si naoberá z cudzej jablone, zaslúži si trest smrti!

Tí, ktorí varujú pred gréckou cestou a ekonomickou tragédiou (čítaj bankrot), sú na smiech. Štát (a jeho rozpočet) je predsa pre ľudí. A z tabuliek, grafov a nepochopiteľných percent HDP sa nikto nenaje. Presne o toto v politike ide. Politici majú garantovať racionalitu tam, kde občania myslia iba na svoj prospech. Starajú sa o veci, ktoré nemôžu pochopiť všetci.

A hlavne sa majú vystríhať toho, aby svojím zbabelstvom, lenivosťou či hlúposťou rozbili budúcnosť. Verejná služba neznamená slepé plnenie bláznivých želaní publika. Ak toto nedokážu, nech sa vrátia späť do masy obyčajných konzumentov ochotných prijať na svoje účty 13., 14., 15. a pokojne aj 17. dôchodok a vianočného kapra k tomu.