Ukrajina počúva zlé správy. Je medzi Trumpom a Putinom. Čo urobí EÚ?

Stačí ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi len vyčkávať? Šéf Kremľa si udalosti posledných dní mohol veľmi jednoducho vyhodnotiť tak, že Západ v istom momente stratí vôľu podporovať Ukrajinu.  

Americký prezident Donald Trump začal dohodou o nákupe nafty z Ruska, pokračoval s tým, že Ukrajinci by mali vymeniť hlavu štátu Volodymyra Zelenského, a potom vyhlásil energetické prímerie, o ktorom nič nevedel Kyjev ani Moskva. Okrem toho podľa všetkého obmedzil tok spravodajských informácií pre Ukrajinu a jej prístup k Starshieldu, čo je vojenská verzia komunikačného systému Starlink Elona Muska.

Zároveň si Zelenskyj mohol od podľa prieskumov favoritky budúcoročných francúzskych prezidentských volieb Marine Le Penovej vypočuť, že ak zvíťazí, Paríž do šiestich mesiacov zastaví finančnú podporu Kyjeva. Krajná pravičiarka to povedala v rozhovore pre denník Financial Times. Naznačila však, že Francúzsko by mohlo pokračovať vo výcviku ukrajinských vojakov a pomáhať im s obranným vybavením.

Na čo sa spolieha Putin?

Takýto vývoj do nemalej miery nahráva Putinovi. Šéf Kremľa sa dlhodobo spolieha na to, že jeho snaha podmaniť si Ukrajinu, a nedbať pri tom na počty obetí, je silnejšia ako vôľa Západu Kyjevu pomáhať.

„Je hrozné písať tieto slová, ale prezident Spojených štátov podáva Vladimirovi Putinovi pomocnú ruku. Obracia americkú vládu proti Ukrajine, financuje Rusko a – čo je možno najhoršie – priamo nahráva Putinovej teórii víťazstva,“ napísal komentátor denníka New York Times David French. „Kroky prezidenta Trumpa z posledných dní sa nedajú vysvetliť inak. V konečnom dôsledku platí, že sled udalostí – ktorý sa začal 9. októbra oznámením, že Spojené štáty súhlasili s nákupom možno až miliónov ton nafty z Ruska – môže vyústiť do takmer úplnej zrady ukrajinského ľudu,“ myslí si French.

Podľa televízie CNN a jej zdrojov už Kyjevu došla aj munícia do amerického systému protivzdušnej obrany Patriot. Iba ten pritom dokáže Ukrajinu efektívne chrániť pred útokmi ruských balistických rakiet. Tie len v noci na stredu zasiahli tri elektrárne v Kyjeve a energetickú infraštruktúru v Charkove. Pri útokoch zomreli minimálne štyria ľudia a 25 ďalších utrpelo zranenia.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v tejto situácii pricestoval včera do Bruselu, kde rokuje o ďalšej podpore pre Kyjev. O situácii na bojisku bude informovať aj lídrov Európskej únie na summite, na ktorom Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.

Kroky EÚ

Ako by mala reagovať EÚ? Čo konkrétne môže pre Kyjev urobiť? V záveroch summitu, o ktorých sa budú lídri EÚ rozprávať dnes, sa píše, že s cieľom pomôcť Ukrajine pripraviť sa na zimu Európska rada vyzýva na ďalšie zintenzívnenie úsilia a koordinácie s cieľom urýchlene posilniť ukrajinské kapacity protivzdušnej a protiraketovej obrany, odolnosť jej kritickej infraštruktúry a energetického systému.

„EÚ má tradičné nástroje, ako sú sankcie, ktoré len nedávno rozšírila o takmer 1 600 ľudí a organizácií. Je však zložité hovoriť o tom, čo môže spraviť v reakcii na kroky Trumpa a Putina. Francúzsko informovalo, že Európa poskytuje Ukrajine dve tretiny spravodajských informácií. Takže je to kvantitatívna pomoc, ale kvalitatívne Američania poskytujú to, čo Kyjev potrebuje na zachytenie balistických striel či na útoky proti ruským cieľom. Európa nemá také spôsobilosti. Čiže to nie je o tom, že by Ukrajine nechcela pomôcť, ale jednoducho platí, že v niektorých oblastiach môže len veľmi ťažko niečo spraviť,“ reagoval pre Pravdu Juraj Majcin, bezpečnostný analytik z bruselského Centra pre európsku politiku.

Podľa experta bude dôležité sledovať aj kongresové voľby v USA, ktoré sa budú konať 3. novembra. Trump sa pred nimi usiluje, aby v USA klesli ceny pohonných hmôt.

„Ak by republikáni v Kongrese oslabili, prezident by mohol mať menší priestor na presadzovanie svojej politiky. Zároveň však nemožno vylúčiť, že by sa v zostávajúcej časti svojho funkčného obdobia pokúšal ešte intenzívnejšie tlačiť na Ukrajinu. Pre Európu preto bude kľúčové dobre manažovať vzťahy s Washingtonom. Musí sa snažiť udržať podporu Ukrajiny, no zároveň sa vyhnúť zbytočným verejným konfliktom so Spojenými štátmi, čo platí aj pre Zelenského,“ myslí si Majcin.

Zároveň by Európa nemala zanedbávať ani kontakty s demokratmi v Kongrese. „Dôležité bude hovoriť s ľuďmi, ktorí môžu ovplyvňovať americkú zahraničnú politiku, ako aj rozhodovať o rozpočtových prostriedkoch,“ uviedol odborník.

Čo sa týka ďalšej prípadnej pomoci EÚ pre Ukrajinu vo forme pôžičky, premiér Fico povedal, že Slovensko nebude jej súčasťou. Rovnaký prístup spoločne s Maďarskom a Českom zvolil aj v decembri 2025, keď sa rozhodovalo o úvere pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur.

Majcin takýto prístup kritizuje aj vzhľadom na to, že európska bezpečnosť je priamo spojená s ukrajinskou. „Z ekonomického hľadiska ani neplatí, že Slovensko by priamo dalo Kyjevu peniaze vlastných daňových poplatníkov. Je to tak, že by spoločne s ostatnými krajinami za pôžičku ručilo,“ vysvetlil expert.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
EÚ
Európska únia
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Donald Trump
Volodymyr Zelenskyj
Robert Fico

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.