Hormuz zatvorený, ceny plynu letia hore. V Maďarsku majú záchranu z fariem

Z poľnohospodárskych a potravinárskych zvyškov, hnoja či kukuričných šúľkov vyrábajú obnoviteľný plyn, ktorý tečie rovno do rúr a vykuruje domovy tisícok ľudí. V maďarskom meste Szarvas, ktoré sa nachádza približne 160 kilometrov juhovýchodne od Budapešti, spustila energetická Skupina MOL, do ktorej patrí aj bratislavský Slovnaft, svoju prvú biometánovú stanicu.  

Biometán je vyčistený bioplyn, ktorý má rovnakú kvalitu ako klasický zemný plyn. Táto jediná stanica pritom ročne vyrobí takmer štvrtinu toho, čo dnes dokáže vyprodukovať všetkých sedem slovenských biometánových staníc dokopy. Podobné zariadenia chce už budúci rok vlastniť aj Slovnaft. Pravda sa preto bola pozrieť priamo na mieste, kde sa lokálne zvyškové suroviny menia na zelenú energiu pre domácnosti, priemysel aj dopravu.

Pri návšteve podobného zariadenia možno v bezprostrednej blízkosti vstupných surovín miestami cítiť ich typický pach. Väčšina spracovania však prebieha v uzavretých technologických zariadeniach a podstatou prevádzky je práve bezpečné a kontrolované využitie materiálov, ktoré by inak zostali nevyužité.

Areálom sa počas slnečného dňa presúvali desiatky ľudí v reflexných vestách a prilbách. Nad nimi sa týčia obrovské biele kupoly. Pod každou z nich je takzvaný fermentor, teda uzavretá nádrž, kam po šikmých dopravníkoch putuje surovina. Pri teplote okolo 40 stupňov sa v nej bez prístupu vzduchu rozkladá približne 50 dní. Uvoľnený bioplyn potom stúpa nahor a hromadí sa práve v spomínaných kupolách, odkiaľ smeruje ďalej na úpravu.

Celé to funguje podobne ako mikrobióm v ľudskom tele. Baktérie vo fermentoroch treba správne kŕmiť, inak prestanú pracovať. Stanica preto priebežne sleduje, akú zmes surovín im dáva a koľko plynu z nej dokážu vyrobiť. Fermentory nepoznajú víkendy ani sviatky, a tak stanica beží nepretržite 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Ročne tu spracujú približne 110-tisíc ton suroviny. Asi 40-tisíc ton tvoria zvyšky z mäsového a potravinárskeho priemyslu, ďalších 53-tisíc ton tekutý hnoj, klasický hnoj a iné zvyškové materiály a zhruba 18-tisíc ton poľnohospodársky substrát. Surovina prichádza z okolitých fariem a podnikov. To, čo po fermentácii zostane, sa ako hnojivo vracia na tamojšie polia, kde nahrádza priemyselné hnojivá vyrábané z fosílnych zdrojov. Prevádzka tak prepája výrobu obnoviteľnej energie s princípmi obehového hospodárstva v rámci regiónu.

V tom je Szarvas výnimočný aj v rámci Maďarska. Je len treťou biometánovou stanicou v krajine. Ďalšie dve sú naviazané na jediný druh suroviny, jedna na cukrovar a druhá na výrobu bioetanolu. Szarvas naopak dokáže flexibilne spracúvať širšiu zmes zvyškových surovín z poľnohospodárstva a potravinárstva, čím efektívnejšie využíva lokálne zdroje. „Slávnostné otvorenie závodu na výrobu biometánu v Szarvasi predstavuje pre Skupinu MOL strategický míľnik. Uvedením nášho prvého zariadenia tohto druhu do prevádzky posilňujeme energetickú bezpečnosť, rozširujeme portfólio udržateľných produktov a robíme ďalší konkrétny krok pri napĺňaní stratégie SHAPE TOMORROW,” uviedol György Bacsa, riaditeľ pre stratégiu Skupiny MOL.

Stanica pritom nie je nová. Funguje od roku 2010, no dlho vyrábala len elektrinu a teplo. Bioplyn sa v nej spaľoval v plynových motoroch. MOL ju kúpil v roku 2023 a v posledných dvoch rokoch ju prestaval. Surový bioplyn dnes namiesto do motorov ide do novej technológie. Aktívne uhlie z neho najprv odstráni sírovodík, vlhkosť a ďalšie nečistoty. Potom sa plyn ochladí a kompresor ho stlačí. Výkonné membrány následne oddelia oxid uhličitý od metánu. Na konci prebehne kontrola kvality a v prípade potreby sa do plynu pridá propán, aby mal správnu výhrevnosť.

Výsledkom je sedem miliónov kubíkov biometánu ročne, teda približne 70 gigawatthodín (GWh) energie. Plyn zo Szarvasu prúdi priamo do maďarskej plynárenskej siete, kde sa zmieša so zemným plynom a potom putuje do domácností. Ľudia ním kúria rovnako ako bežným plynom a pritom ani nemusia vedieť, že časť z neho vznikla z odpadu. Stanica tak pokryje ročnú spotrebu asi 8 500 priemerných domácností.

Najväčším orieškom pritom nebola technológia, ale potrubie. V lete je spotreba plynu nízka a sieť nedokázala prijať všetko, čo stanica vyrobí. Riešením bolo prepojenie dvoch distribučných sietí, na ktorom MOL spolupracoval s maďarskými prevádzkovateľmi plynovodov FGSZ, MVM Égáz-Dégáz a OPUS TIGÁZ. Vďaka tomu môže stanica vtláčať plyn do siete celý rok.

Slovnaft smeruje k biometánu

Slovensko má pritom okolo 100 bioplynových staníc, pričom zhruba tretina z nich je po skončení podpory mimo prevádzky. Väčšina tých, ktoré fungujú, spaľuje bioplyn na výrobu elektriny a tepla, rovnako ako Szarvas pred prestavbou. Biometán vyrába zatiaľ len sedem staníc, ktoré ročne vyprodukujú približne 31 miliónov kubíkov. To pokrýva vyše pol percenta domácej spotreby plynu.

Najväčšia z nich, v Horovciach v okrese Púchov, prešla podobnou premenou ako maďarská stanica. Vznikla tiež v roku 2010 a dlho vyrábala elektrinu. Keď sa skončila pätnásťročná podpora výroby elektriny z bioplynu, prevádzkovateľ ju prestaval na biometánovú.

Priestor na rast je u nás pritom veľký. Národný energetický a klimatický plán počíta do roku 2030 s viac ako 200 miliónmi kubíkov biometánu ročne. To by zodpovedalo produkcii takmer 30 staníc veľkosti Szarvasu. Celkový potenciál krajiny odhaduje Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) až na 500 miliónov kubíkov ročne. Do konca roka 2027 by podľa zväzu mohlo pribudnúť ďalších 17 biometánových staníc.

Domáci plyn pritom dnes môže mať väčšiu hodnotu ako kedykoľvek predtým. Od konca februára, keď konflikt okolo Iránu ochromil dopravu cez Hormuzský prieliv, vypadla z trhu podľa Medzinárodnej energetickej agentúry približne pätina svetových dodávok skvapalneného plynu (LNG). Ceny plynu v Európe sa tento rok viac ako zdvojnásobili a začiatkom októbra sa pohybovali okolo 73 eur za megawatthodinu (MWh).

Únia navyše vstupuje do zimy s nezvyčajne nízkymi zásobami, v polovici októbra sú zásobníky naplnené len na niečo vyše 74 percent. Biometán síce celú spotrebu nenahradí, no ak by Slovensko naplnilo cieľ 200 miliónov kubíkov, pokrylo by domácou výrobou zhruba štyri percentá spotreby. Ide zároveň o plyn, ktorý netreba voziť tankermi cez krízové oblasti ani o neho súperiť s Áziou.

MOL vidí v tomto smere celý región ako nevyužitú príležitosť. Česko, Slovensko, Maďarsko aj Poľsko majú množstvo bioplynových staníc postavených najmä na výrobu elektriny. Ich prestavba na biometán môže byť podľa koncernu rýchlejšia a lacnejšia ako stavba úplne nových zariadení. „Táto investícia zároveň dokazuje, že vďaka využitiu poľnohospodárskeho potenciálu regiónu a existujúcej plynárenskej infraštruktúry dokážeme poskytovať konkurencieschopný, lokálne vyrábaný zdroj obnoviteľnej energie,” povedal Bacsa.

Presne to chce využiť aj Slovnaft. „Tak ako sme dnes mali možnosť vidieť v Szarvasi, aj Slovnaft má na Slovensku ambíciu vstúpiť do biometánového biznisu. Mapujeme tento trh a pozeráme sa po akvizičných možnostiach,” povedal pre Pravdu priamo v Szarvase Tomáš Beseda, riaditeľ útvaru New and Sustainable Businesses Slovnaftu.

Rafinéria teda nové stanice v prvom kroku stavať neplánuje, chce kupovať existujúce. Zaujímajú ju klasické bioplynky aj tie, ktoré už prestavbou prešli. „Keďže je sieť bioplynových staníc na Slovensku relatívne hustá, v prvom kole sa určite pozeráme po akvizíciách, či už bioplynových, alebo čiastočne modernizovaných staníc, ktoré už biometán produkujú,” vysvetlil Beseda.

Rokovania už bežia a Slovnaft má aj približný termín. „Začali sme a v niektorých rokovaniach sme už aktívni. Verím, že v priebehu roka 2027 dostaneme do portfólia minimálne jednu, ideálne viac takýchto staníc,” dodal Beseda.

Biometán je však dnes drahší ako zemný plyn, pretože prestavba staníc, čistenie plynu aj pripojenie do siete stoja veľa peňazí. Náklady na rozvoj odvetvia preto podľa Asociácie biometánu Slovenska nesú najmä dotácie a predaj certifikátov pôvodu. Pre domácnosti je domáci plyn skôr poistkou proti výpadkom dodávok. Uplatnenie však nájde aj mimo kotlov. „Biometán, ktorý sa vtláča do siete zemného plynu, sa môže využívať v domácnostiach, ale aj v doprave na výrobu bio-CNG alebo bio-LNG,” priblížil Beseda.

Tlak z Bruselu

Európska smernica o obnoviteľných zdrojoch, známa ako RED III, prikazuje, aby do roku 2030 tvorili obnoviteľné zdroje aspoň 42,5 percenta celkovej spotreby energie v Európskej únii (EÚ). V doprave si každá krajina vyberá z dvoch ciest. Buď dosiahne 29-percentný podiel obnoviteľnej energie, alebo zníži emisnú náročnosť palív o 14,5 percenta.

Najmenej 5,5 percenta z toho musia tvoriť pokročilé biopalivá a bioplyn z odpadov a zelený vodík. Smernica pritom žiadnu technológiu nenariaďuje. Firmy si samy vyberajú, ako zelené ciele splnia.

Supina MOL už od roku 2020 vo svojich rafinériách spolu s ropou spracúva aj živočíšne tuky a ďalšie odpady a investuje do elektrolyzérov na výrobu zeleného vodíka. Biometán má však oproti vodíku veľkú výhodu. Nepotrebuje nové potrubia, využíva existujúcu infraštruktúru a dokáže nahradiť veľkú časť zemného plynu. Na rozdiel od slnka či vetra sa navyše dá skladovať a použiť vtedy, keď ho treba, napríklad v lete vyrobiť a v zime spáliť.

Koncern pritom otvorene hovorí, že na batérie všetko nestavia. Elektromobilita podľa neho všetky problémy nevyrieši. Ani biometán nemá byť zázračným riešením, skôr jedným z dielikov skladačky, z ktorej sa má poskladať energetická transformácia. V doprave môže poslúžiť ako bio-CNG pre autá, autobusy či kamióny.

Európa už biometán vyrába vo veľkom. Bioplynu a biometánu sa vlani v Európe vyrobilo spolu viac ako 22 miliárd kubíkov, samotného biometánu šesť miliárd. Do polovice tohto roka fungovalo takmer 2 000 biometánových staníc s ročnou kapacitou 8,2 miliardy kubíkov. Únia by chcela do roku 2030 vyrábať až 35 miliárd kubíkov ročne, ide však o politickú ambíciu, nie o záväznú povinnosť. MOL chce mať z tohto rastu svoj podiel. „Z dlhodobého hľadiska môže spoločnosť MOL premeniť biometán na významný obchodovateľný plynárenský segment vďaka svojim obchodným, finančným a projektovým schopnostiam,” dodal Bacsa.

Stredná Európa pritom výrazne zaostáva za Francúzskom, Nemeckom či Dánskom. Dánsko podľa MOL-u pokrýva biometánom už takmer polovicu svojej spotreby zemného plynu. Na západe kontinentu stojí okolo 20-tisíc bioplynových staníc a podľa koncernu to nie je náhoda, rozmach tam ťahali dlhodobé podporné schémy. Maďarsko si podľa MOL-u dalo za cieľ vyrábať do roku 2030 približne 200 miliónov kubíkov biometánu, teda podobne ako Slovensko. „Sme presvedčení, že zelená transformácia a konkurencieschopnosť nie sú protichodné ciele, ale ambície, ktoré sa navzájom posilňujú. Ich napĺňanie si však vyžaduje podpornú európsku reguláciu, investične priaznivé národné prostredie a priemyselné inovácie,” zdôraznil Bacsa.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn
bioplyn
bioplynové stanice

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.