Z čoho vzniká rakovina pankreasu? Profesor: V istom zmysle je to choroba z blahobytu

Povedané na rovinu, dochádza k naozaj mohutným hormonálnym a metabolickým poruchám. Dva príklady: u obéznych žien dochádza k hlbokým poruchám, ktoré vedú k neplodnosti. Obézni muži majú zase zníženú činnosť testosterónu. Orgánom, ktorý to „vykonáva“, je práve tukové tkanivo. To nie je všetko, pretože tieto zmeny spúšťajú domino efekt a predisponujú k ďalším chorobám… vrátane cukrovky 2. typu.

Zároveň býva cukrovka jedným z prvých príznakov rakoviny pankreasu…

Presne tak. Na druhej strane je aj rizikovým faktorom tohto nádoru. Prečo? Tento mechanizmus ešte úplne nechápeme.

Vyčerpáva toto všetko odpoveď na položenú otázku: z čoho možno „dostať rakovinu pankreasu“?

Bohužiaľ nie. Riziko tejto rakoviny zvyšuje aj chronický zápal pankreasu. Ten môže mať pôvod v genetických predispozíciách alebo môže byť dôsledkom slabosti pre alkohol. Vieme, že dlhotrvajúci zápal v pankrease môže viesť k poškodeniu buniek tohto orgánu a nakoniec spustiť rakovinotvorný proces.

Hovoríme tu len o tvrdom alkohole ako vodka, alebo k tomu môžu prispieť aj pivo či víno? Existuje nejaká „hraničná dávka“?

Každý alkohol môže viesť k zápalu pankreasu — aj pivo. Neexistujú tu výnimky. Dávka tu tiež nehrá rolu, v podstate každá je riskantná. Je to ako s alkoholizmom. Človek môže byť alkoholikom a piť výlučne pivo, a môže piť aj tvrdé nápoje a neupadnúť do závislosti (pretože táto psychická závislosť je odtrhnutá od počtu percent).

To tiež znamená, že nie každý, kto pije, dostane zápal pankreasu, ktorý zvyšuje riziko rakoviny. Pamätajme pri tom, že alkohol je len jedným z prvkov vyvolávajúcich tento zápalový stav.

Aj cigarety sa radia k faktorom napomáhajúcim rakovine pankreasu. Ako je to možné? Spájame si ich predovšetkým s rakovinou pľúc, ale pankreas?

Cigaretový dym, respektíve. jedy, ktoré v ňom sú, sa nedostávajú len do pľúc. Tých toxínov je naozaj obrovské množstvo, nie sme schopní ani uviesť všetky. Vieme však, že majú ničivý vplyv a môžu pôsobiť aj ďaleko od pľúc. Týka sa to aj pankreasu, tento novotvar sa o niečo častejšie vyskytuje práve u fajčiarov, hoci nemožno povedať, že sú zaň zodpovedné cigarety. Fajčenie je však ďalšou časťou skladačky, hoci tento mechanizmus ešte nevieme interpretovať.

A ako veľmi k rakovine pankreasu prispievajú naše vlastné gény?

Skutočne existuje zdokumentovaná súvislosť genetickej mutácie s rakovinou pankreasu. Hovorím o mutácii BRCA, pomerne častej pri rakovine prsníka. Musím vám povedať, že mám desiatky prípadov pacientok, ktoré sa pôvodne liečili práve na rakovinu prsníka a u ktorých sa rozvinula rakovina pankreasu.

Tieto dámy boli operované vo včasnom štádiu choroby. Táto mutácia sa teda stáva veľmi podstatným faktorom, ktorý môže vyčleniť skupinu pacientok, ktoré sú nezávisle od rakoviny prsníka obzvlášť ohrozené novotvarom pankreasu. To je podľa môjho názoru naozaj dôležitá vec.

Odhliadnuc už od pohlavia, existuje názor, že každý malígny novotvar pankreasu vyskytujúci sa pred 55. rokom života má genetický základ. Nie vždy však vieme, aké gény sa za tým skrývajú. Časť onkogénov, ktoré sa vyskytujú familiárne a môžu zodpovedať za včasný výskyt práve tohto novotvaru, je zdokumentovaná a vede známa. Koľko sme ich ešte neobjavili? Táto otázka zostáva nateraz bez odpovede. Veda však stále napreduje, rozpoznáva sa čoraz viac onkogénov.

A je medzi vami vymenovanými faktormi niektorý dôležitejší alebo nebezpečnejší než iné? Dalo by sa z nich zostaviť rebríček od najsilnejších po najslabšie?

To nie je možné. Ako sme hovorili, sú to všetko časti skladačky a nie u každého, kto pije alkohol, je červené mäso alebo fajčí, diagnostikujeme chorobu. Rovnako nie každá obézna osoba ochorie na rakovinu pankreasu a na druhej strane sa to môže stať aj štíhlym ľuďom.

V diskusiách o zdravom životnom štýle sa často uvádza príklad Winstona Churchilla. Je to snáď najznámejšia postava, ktorá je totálnou antitézou týchto teórií. Churchill vyfajčil množstvo cigár, nestránil sa alkoholu a dožil sa 91 rokov. Spojenie týchto faktov však o ničom nesvedčí. Podobné jednotlivé príklady nájdeme vždy. Nie sú však schopné spochybniť to, čo ukazuje neúprosná štatistika — teda ako konkrétne situácie ovplyvňujú riziko rakoviny pankreasu. Tieto súvislosti vidíme, hoci, ako som hovoril, nie všetko sme schopní presne vysvetliť.

Pán profesor, zmení sa to niekedy? „Vyrveme“ tajomstvá nádorom vrátane rakoviny pankreasu?

Svojim študentom vždy pripomínam, akým spôsobom vzniká pokrok v medicíne (a vo všetkých ostatných oblastiach). Deje sa to popretím súčasného stavu vecí. To a otvorenosť mysle vytvárajú podmienky pre objavy. V onkológii je to vidieť dokonale. Kedysi sa predsa predpokladalo, že novotvary sú hlavne efektom chyby ukrytej v našich génoch.

Je chybný gén, jeho pričinením vzniká chybná bunka a z nej sa vyvinie nádor. Dnes vieme, že je to oveľa komplikovanejšie. Predtým však niekto musel túto teóriu spochybniť. Takýto pohľad viedol napokon k cielenej liečbe nádorov, imunoterapii, vakcíne na rakovinu. A to je fantastické. Takýmto spôsobom sa blížime k pravde, hoci v skutočnosti len o trošičku.

Ochoriem alebo nie? Z nášho rozhovoru vyplýva, že je to v podstate ruleta. Máme podľa vášho názoru reálny vplyv na to, aby sme sa tejto rakovine vyhli?

Odpoviem filozoficky: nie sme schopní zmeniť náš osud zásadným spôsobom. Ak vojdeme na diaľnicu do protismeru rýchlosťou 250 kilometrov za hodinu, tak nehoda je prakticky istá. Ak sa „pustíme dole vodou“ s alkoholom, cigaretami, tučnou diétou a podobne, náš život sa rýchlo skončí. Z nejakého dôvodu, pretože nikto nie je schopný na 100 percent predpovedať, či dostaneme skôr cirhózu pečene, infarkt alebo mi diagbostikujú nádor.

Na druhej strane: ak sa budeme po diaľnici pohybovať povolenou rýchlosťou, dodržiavať predpisy, dbať o pravidelnú prehliadku auta, tak hoci pravdepodobnosť nehody stále existuje, je menšia.

Jednou vetou: nemôžeme mať žiadnu istotu, že nám nebude diagnostikovaná rakovina (a tak je to napokon s každou inou chorobou).

V rukách však máme silný nástroj — dáva najväčšie šance na vyhnutie sa rakovine. Je to prevencia. S nami je to trochu ako s autom z vyššie uvedeného príkladu. Čím bude to auto staršie, tým by sme mali jazdiť s menšou rýchlosťou, ešte častejšie chodiť k mechanikovi, kupovať stále lepšie komponenty do motora. To dáva slušné šance, že sa z bezproblémovej jazdy budeme môcť ešte dlho tešiť.

A čo sa týka rakoviny pankreasu — čo najlepšie môžeme urobiť, aby sme maximálne zvýšili šance, že si nás nevyberie?

V prvom rade sa treba snažiť vyhýbať rizikovým faktorom, o ktorých sme hovorili. Dôležité sú aj zobrazovacie vyšetrenia, najmä USG (ultrazvuk) brušnej dutiny, ale aj počítačová tomografia a rezonancia.

Osobám vo veku 50 rokov bez príznakov sa odporúča urobiť kolonoskopiu, je to druh vyšetrenia potvrdený štúdiami. Domnievam sa, že zobrazovacie vyšetrenie by sa vtedy malo vykonať tiež.

Skrátka: každá osoba blížiaca sa k päťdesiatke by si mala dať urobiť USG brušnej dutiny. Vďaka tomu bude vedieť „na čom stojí“, a ak niečo vyžaduje vysvetlenie, začať sa tým zaoberať dostatočne včas.

Dr hab n med Stanisław Hać.
Zdroj: www.znanylekarz.pl

Dr hab. n. med. Stanisław Hać — špecialista na všeobecnú chirurgiu a onkochirurgiu, pracuje na Klinike onkologickej, transplantačnej a všeobecnej chirurgie Lekárskej univerzity v Gdansku. Vo svojich odborných záujmoch sa zameriava na liečbu ochorení alebo úrazov pankreasu, pečene a tráviaceho systému. Zaoberá sa liečbou primárnych onkologických ochorení aj metastatických zmien. Je profesorom GUM.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.