
Európske ekonomiky musia buď začať rásť rýchlejším tempom, alebo musia zmierniť rozsah zadlžovania sa, ak chcú udržať svoj dlh na udržateľnej ceste. Uviedol to v piatok Medzinárodný menový fond (MMF), uviedla agentúra Reuters.
MMF v najnovšej prognóze predpokladá pre eurozónu tohtoročný rast na úrovni 1,1 % a v budúcom roku mierne zrýchlenie na 1,2 %. Fond tak ponechal v platnosti prognózu z apríla. Čo sa týka inflácie, tento rok ju pre menovú úniu očakáva na úrovni 3,1 %. V ďalších dvoch rokoch počíta s jej zmiernením, v roku 2027 na 2,8 % a roku 2028 na 2,2 %.
Rozpočet rozdelil koalíciu a opozíciu. Kiš hovorí o kapitulácii, Šimko obhajuje sociálne opatrenia
Zdroj:
ta3
„Zhruba tri štvrtiny európskych krajín budú potrebovať v strednodobom horizonte kombináciu štrukturálnych reforiem a konsolidačných opatrení na zníženie deficitu v rozsahu zhruba 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), ak chcú udržať verejný dlh na udržateľnej úrovni,“ uviedol fond. Podľa MMF fiškálna konsolidácia plánovaná v rámci strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov Európskej únie (EÚ) predstavuje v priemere 2 % HDP. To je však v prípade niektorých ekonomík málo, dodal fond, podľa ktorého zhruba štvrtina európskych krajín by mala odštartovať konsolidáciu presahujúcu 5 % HDP. „V takom prípade bude potrebné prehodnotiť rozsah aktivít štátu a posilniť úlohu súkromného sektora,“ uviedol MMF.
Európska komisia zverejnila v máji prognózu, v rámci ktorej očakáva tento rok zvýšenie dlhu Európskej únie na 84,2 % HDP z minuloročnej úrovne 82,8 % HDP. Navyše, na budúci rok počíta s ďalším rastom na 85,3 % HDP.
Ešte horší vývoj očakáva v prípade eurozóny, kde by dlh mal tento rok prekročiť 90 % HDP. Európska komisia odhaduje, že dlh dosiahne 90,2 % HDP z minuloročnej úrovne 88,7 % HDP. Na budúci rok by sa mal zvýšiť na 91,7 % HDP.
Bez rozsiahlych reforiem a konsolidácie hrozí, že dlh v Európe vzrastie na dvojnásobok súčasnej úrovne, povedal pre Reuters riaditeľ MMF pre Európu Mateusz Szczurek, ktorý poukázal na riziká väčšiny európskych krajín, ako sú starnutie obyvateľstva, zvýšené výdavky na obranu a energetická transformácia. Navyše, v niektorých rýchlejšie rastúcich krajinách strednej Európy môže byť tempo rastu verejného dlhu ešte vyššie, dodal Szczurek.
© Autorské práva vyhradené
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
