„Úlohou Európanov je držať líniu.“ Macron po náročnom summite nešetril Rusko, Leyenová priznala problém

Ukrajina bude v budúcom roku potrebovať ďalších 70 miliárd eur na financovanie svojich potrieb. V piatok po summite Európskej únie v Bruseli to uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a vyzvala medzinárodných partnerov, aby sa na zabezpečení potrebných prostriedkov podieľali. Informovali agentúra AFP a denník Guardian.  

„Teraz je jasné, že nám chýba 70 miliárd eur, ktoré treba pokryť,“ zdôraznila von der Leyenová. Podľa nej je podpora Ukrajiny zo strany EÚ dôležitejšia než kedykoľvek doteraz, pretože pokiaľ bude vojna rozpútaná Ruskom pokračovať, finančné potreby Kyjeva budú naďalej rásť.

Európska únia a jej členské štáty v súčasnosti zabezpečujú 80 percent zahraničnej pomoci Ukrajine. Únia chce v tejto podpore pokračovať, naliehavo však potrebuje zapojenie ďalších partnerov, uviedla AFP.

Macron: Európa Ukrajinu neopustí

Európa neopúšťa Ukrajinu ani Ukrajincov, vyhlásil v piatok večer v Bruseli francúzsky prezident Emmanuel Macron po skončení summitu EÚ. Na vrcholnom stretnutí sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Macrona môžu Európania Ukrajine, ktorá sa naďalej bráni ruskej agresii, pomôcť napríklad dodávkami satelitných snímok či včasným varovaním pred odpálením ruských balistických rakiet. Macron večer pred novinármi kritizoval aj dohodu o vývoze nafty medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

„Úlohou Európanov je držať líniu,“ poznamenal Macron na tlačovej konferencii. Podľa neho je Európska únia otvorená aj ďalšej finančnej podpore Ukrajiny. Zelenskyj v piatok v Bruseli oznámil, že jeho krajina bude na svoju obranu potrebovať od EÚ ďalších 70 miliárd eur.

„Ukrajina predložila svoju požiadavku, je priskoro hovoriť o nových číslach,“ uviedol Macron v súvislosti s otázkou, či EÚ tieto peniaze poskytne. Podľa francúzskeho prezidenta je teraz prioritou, aby Ukrajina dostala všetkých 90 miliárd eur pomoci, ktorú lídri EÚ schválili vlani. Podľa Macrona bude potrebné zohľadniť aj to, koľko peňazí uvoľnia ďalší spojenci Ukrajiny. Zelenskyj dnes uviedol, že Kyjev potrebuje celkovo 155 miliárd eur.

Podľa Macrona je tiež dôležité posilniť vlastné príjmy Ukrajiny. Macron pripomenul, že ruské útoky v Čiernom mori výrazne sťažujú vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Ukrajina tak prichádza o časť svojich príjmov. Obmedzenie dodávok ukrajinského obilia má pritom priamy vplyv na situáciu v chudobnejších krajinách sveta. „Rusko sa rozhodlo vyhladovať tieto krajiny,“ vyhlásil Macron.

Macron po summite uviedol, že spojenci Ukrajiny preskúmajú žiadosť Kyjeva o vyčlenenie 70 miliárd eur na financovanie v budúcom roku. „Budeme sa zaoberať financovaním, ktoré poskytnú krajiny skupiny G7, naši partneri a, samozrejme, aj Európania,“ povedal Macron.

Costa volá po väčšom tlaku na Rusko

Aj predseda Európskej rady António Costa po summite zdôraznil, že Ukrajina zostáva jednou z hlavných priorít Európy. Odhodlanie EÚ stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch podľa neho zostáva nezmenené.

Costa zároveň vyzval na zvýšenie tlaku na Rusko a ďalšiu finančnú podporu Kyjeva. Upozornil, že Moskva zintenzívňuje hybridné operácie v Európe vrátane sabotáží a opakovaného narúšania vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd členských štátov.

Francúzsky prezident Macron po summite uviedol, že Európa pracuje na posilnení obranných schopností Ukrajiny poskytovaním družicových snímok a systémov včasného varovania, ktoré Kyjev naliehavo potrebuje.

Migrácia, energetika aj budúci rozpočte

Lídri EÚ na summite v Bruseli rokovali aj o migrácii, energetike, budúcom rozpočte Únie a obchodnej politike.

Von der Leyenová uviedla, že počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ za posledné dva roky klesol o viac než 56 percent a v prvých deviatich mesiacoch tohto roka o 34 percent. Klesá aj počet žiadostí o azyl. Podľa nej však treba tento trend udržať. Upozornila tiež na prípady, keď štátni aj neštátni aktéri zámerne vyvolávajú náhle masové presuny ľudí s cieľom zahltiť úrady.

Lídri EÚ diskutovali aj o raste cien energií, ktorý Ursula von der Leyenová spájala s vojnou USA proti Iránu. Zmierniť cenový tlak by podľa nej mohlo uvoľnenie zásob ropy a nafty dohodnuté v rámci skupiny G7, ako aj predĺženie dočasného rámca štátnej pomoci v EÚ. Z dlhodobého hľadiska je podľa nej dôležité pokračovať v prechode na cenovo dostupné, čisté a domáce zdroje energie vrátane jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov.

V súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ von der Leyenová obhajovala návrh Európskej komisie na zabezpečenie dostatočných zdrojov na zvládanie ďalších kríz.

Rokovania o rozpočte sa podľa Costu majú skončiť do konca roka, medzi členskými štátmi však pretrvávajú rozdiely.

Lídri EÚ diskutovali aj o obchodných vzťahoch s Čínou. Von der Leyenová uviedla, že medzi členskými štátmi panovala výrazná jednota v otázke potreby znížiť neudržateľný obchodný deficit EÚ voči Číne.

Bruselský summit sa pôvodne mal skončiť v piatok popoludní, rokovania však pokračovali až do večera. Kým počas štvrtka boli témou hlavne konkurencieschopnosť, vysoké ceny energií a spor o emisné povolenky (ETS2), spolu s dlhodobým rozpočtom EÚ na roky 2028-34, v piatok sa debatovalo o migrácii, rozširovaní EÚ a vnútorných reformách, pričom na samite vystúpil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, doplnil web EUbrief.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.