
Otvorenie diaľničného obchvatu Ružomberku mesto sčasti odľahčilo od tranzitnej dopravy a otvorilo otázku, ako naložiť s uvoľneným priestorom.
Kandidát na primátora Ján Kuráň v rozhovore približuje plány na bezplatnú MHD, príchod investorov či riešenie znečistenia ovzdušia. Dotýka sa aj spornej zámeny majetku so štátom a pripomína, že mesto dlhuje podmienky svojim športovcom: „Basketbal si v Ružomberku zaslúži dôstojnú halu – Koniareň, kde naše basketbalistky trénujú, je dnes v dezolátnom stave a rekonštrukciu nutne potrebuje.“
Ružomberok má veľmi zaujímavú históriu, no dnes ho vnímame skôr ako priemyselné mesto a strategickú križovatku do Poľska a na východ. Ako vidíte jeho budúcnosť?
Nechcem, aby bol Ružomberok známy iba papierňami, dopravnými problémami či tým, čím bol kedysi. Chcem, aby to bolo mesto, v ktorom sa dobre žije a má čo ponúknuť. Máme tu Vlkolínec, najlepšie hodnotenú nemocnicu na Slovensku aj najúspešnejší ženský basketbal. Stále vieme nadviazať na historickú výhodu našej polohy a máme všetky predpoklady na to, aby sme boli mestom, do ktorého ľudia prichádzajú, nie z ktorého odchádzajú.
V indexe kvality života má Ružomberok najvyššie hodnotenie práve za to, že má zo všetkých miest prírodu doslova na skok. Či už je to Veľká Fatra, Chočské vrchy alebo Nízke Tatry. Máme tu prakticky všetko, len to zatiaľ nevieme plne využiť. A to je náš hlavný problém.
Ako sa zmenila dopravná situácia v meste po spustení obchvatu?
Obchvat je obrovská príležitosť a priniesol úľavu tisíckam obyvateľov. Roky sme žili v meste, cez ktoré prechádzala tranzitná doprava a ulice boli často prispôsobené viac autám než ľuďom.
Zatiaľ vieme o dvoch mestských častiach, ktorým to mimoriadne pomohlo. V Černovej a na Kľačne tranzit prakticky zmizol a ľudia sa po rokoch môžu bez problémov pohybovať po uliciach. Keďže je obchvat spustený len krátko, celkový dopad na mesto ešte nemáme zmeraný, no minimálne v týchto častiach sú obyvatelia nadšení.
Samotný obchvat ale automaticky neznamená lepší život v meste. Musíme vyhodnotiť, koľko dopravy reálne ubudlo na jednotlivých uliciach a kde problémy stále zostávajú. Dôležité je tiež, čo urobíme s priestorom, ktorý nám odklon tranzitu ponúka. Chcem zabezpečiť priechody, kvalitnejšie chodníky, lepšie podmienky pre cyklistov aj pre verejnú dopravu. Ak sa nám podarilo dostať časť áut mimo mesta, musíme teraz vrátiť mesto ľuďom.
Ale určite máte v meste menej kamiónov.
Ružomberok bol historicky križovatkou ciest v smeroch sever – juh a východ – západ. Vďaka diaľnici sa podarilo vyriešiť tranzit na ťahu Žilina – Košice. Avšak mnoho kamiónov smeruje naďalej z Poľska cez Ružomberok a ďalej na Maďarsko, prípadne zvážajú drevo zo smeru od Žiliny či Oravy. A tento tranzit naďalej prechádza cez mesto.
Pred spustením obchvatu denne mestom prechádzalo okolo 20-tisíc automobilov, z čoho niekoľko tisíc tvorili práve kamióny. Národná diaľničná spoločnosť zatiaľ presné merania po otvorení nedodala, no odklon tranzitnej dopravy z východno-západného smeru je na mestských komunikáciách jednoznačne cítiť. Kompletné odťaženie severo-južného smeru by do budúcnosti vyriešila až výstavba rýchlostnej cesty R3. To je ale v nedohľadne.
Ako je to v Ružomberku s parkovacou politikou a mestskou hromadnou dopravou?
V súčasnosti máme parkovaciu politiku zavedenú iba v určitých zónach – napríklad v centre a na Políku. Na sídliskách ako Roveň či v iných častiach sa zatiaľ neplatí. Regulácia parkovania je správny krok, no súčasný stav vytvára napätie. Ľudia z platených zón totiž chodievajú parkovať do susedných neplatených štvrtí. Ak má byť systém spravodlivý, parkovaciu politiku je potrebné zaviesť systematicky v celom meste.
Ruka v ruke s tým však mesto musí ponúknuť plnohodnotnú alternatívu v podobe MHD. V Ružomberku dnes do verejnej dopravy investujeme z rozpočtu vyše milióna eur ročne, no autobusy jazdia poloprázdne. Pre nedávne škrtanie liniek a nárast cien lístkov – jeden lístok u vodiča stojí 1,50 eur – využívanie MHD výrazne kleslo.
Ako budete motivovať občanov, aby využívali MHD?
Mojím cieľom je navýšiť dotáciu z mestského rozpočtu približne o 200-tisíc eur ročne a spraviť MHD pre obyvateľov bezplatnou. Inšpirovali sme sa mestami ako Pezinok či český Kolín, kde tento model úspešne funguje.
V Kolíne po zavedení bezplatnej MHD vzrástol počet cestujúcich o viac ako 120 percent. A máme aj vlastnú skúsenosť z Ružomberka. Keď sme v roku 2021 zaviedli nový systém MHD, počet cestujúcich sa oproti roku 2019 zvýšil o takmer 10 percent. Ročne tak autobusmi cestovalo o 122-tisíc ľudí viac. To ukazuje, že keď ľuďom ponúkneme atraktívnejšiu verejnú dopravu, začnú ju viac využívať.
Som presvedčený, že bezplatná MHD môže priniesť ďalší výrazný nárast cestujúcich. Za relatívne malé navýšenie výdavkov mesta môžeme získať tisíce ďalších jázd denne, znížiť tlak na parkovacie miesta, odľahčiť dopravu a pomôcť čistote ovzdušia. A zároveň uľaviť rodinným rozpočtom.
Ružomberčania nedávno hovorili o zámene majetku medzi mestom a štátom, ktorá sa spájala aj s rekonštrukciou Koniarne a s Národným basketbalovým centrom. V čom bol podľa vás hlavný problém celého návrhu a ako plánujete pristupovať k takýmto transakciám v budúcnosti?
Basketbal si v Ružomberku zaslúži dôstojnú halu – Koniareň, kde naše basketbalistky trénujú, je dnes v dezolátnom stave a stavba rekonštrukciu nutne potrebuje. Problémom však bol spôsob, akým sa mala zámena majetku zrealizovať. Štát mal získať lukratívne budovy, zatiaľ čo mesto by dostalo chátrajúci objekt papiernika s povinnosťou zbúrať ho na vlastné náklady, čo sa odhadovalo až na tri milióny eur. Projekt Národného basketbalového centra navyše nemal reálny projekt ani finančné krytie zo strany štátu.
Nie som principiálne proti zámene či predaju majetku, ak sú pre mesto výhodné. Každá transakcia však musí spĺňať jasné podmienky. Mesto musí získať rovnocennú hodnotu potvrdenú znaleckým posudkom, nesmie ohroziť svoj rozpočet skrytými nákladmi na prevádzku či búranie, o zámeroch musia byť obyvatelia informovaní včas a zmluvy s investormi musia obsahovať tvrdé sankcie za nedodržanie sľubov. Rovnaké pravidlá uplatníme aj pri hľadaní riešenia pre novú športovú halu.
Mnohí považujú závod na spracovanie celulózy a dreva Mondi za najväčšieho zamestnávateľa v meste. Platí to stále?
Priemyselným gigantom je určite Mondi, no najväčším zamestnávateľom v Ružomberku je v skutočnosti Ústredná vojenská nemocnica. Mondi je však kľúčovou súčasťou ekonomiky regiónu.
Je stratégiou mesta spoliehať sa aj na iné odvetvia?
Budúcnosť Ružomberka nemôže visieť na rozhodnutiach jediného veľkého zamestnávateľa, preto musíme ekonomiku diverzifikovať. Aktívne oslovujeme nových investorov a vďaka dokončenému obchvatu sa naša pozícia výrazne zlepšila. Dnes máme rozrokované príchody nových firiem. Napríklad v oblasti logistiky, kde investor oceňuje práve nové diaľničné prepojenie. Naším cieľom je postupne vytvoriť stovky nových pracovných miest aj mimo tradičného priemyslu.
Vrátim sa k Mondi. Ako chcete z pozície primátora nastaviť vyvážený vzťah s týmto podnikom, keďže obyvatelia často poukazujú na zápach či hluk?
Odmietam predstavu, že si musíme vybrať medzi pracovnými miestami a zdravým životným prostredím. Chcem, aby Mondi v Ružomberku prosperovalo, modernizovalo sa a poskytovalo kvalitnú prácu, no zároveň trvám na tom, aby sa v meste dalo zdravo žiť.
Vážim si každú podporu športu, kultúry či komunitného života, ktorú tu fabrika poskytuje, a bolo by nespravodlivé tváriť sa, že pre mesto nič nerobia. Ako primátor však budem presadzovať pravidelné rokovania, jasné a merateľné záväzky v oblasti znižovania negatívnych dopadov na životné prostredie a transparentné informovanie verejnosti. Mesto musí byť partnerom, ktorý spolupracuje, ale nemá strach pomenovať problémy.
Mondi podporuje basketbal či plaváreň, ako si predstavujete ďalšie partnerstvo mesta s týmto priemyselným gigantom?
Nechcem za vedením Mondi chodiť iba s prosbou o peniaze a čakať, čo schvália. Chcem prichádzať s konkrétnymi projektmi, pri ktorých bude jasné, čo získa podnik, čo mesto a predovšetkým čo z toho budú mať sami Ružomberčania. Dôležitá totiž nie je len suma, ktorú fabrika ročne rozdá na sponzoringu, ale dlhodobá hodnota, ktorú v meste zanechá.
Viem si predstaviť spoločné investície do rozvoja verejných priestorov, zelene, opatrení na zlepšenie ovzdušia, technického vzdelávania či podpory mladých ľudí, ktorí chcú v Ružomberku zostávať a žiť. Takto podľa mňa vyzerá skutočná spoločenská zodpovednosť – ako systematické partnerstvo dvoch strán s jasnými projektmi, nie len jednorazové dotácie.
Mestom sa často šíri nepríjemný zápach z priemyslu a obyvatelia vyjadrujú obavy o svoje zdravie. Sú podľa vás súčasné merania kvality ovzdušia v Ružomberku dostatočné?
Jedna meracia stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu na Riadku je síce dobrý základ, no nemôže zachytiť situáciu vo všetkých častiach mesta, kde ľudia znečistenie či zápach reálne pociťujú. Navyše, bežné merania čistoty ovzdušia nezachytávajú špecifické siričité látky (TRS), ktoré sprevádzajú spracovanie celulózy. Na tieto látky u nás neexistujú legislatívne limity, no pre obyvateľov znamenajú nesmierny zápach a znížený komfort života.
Chcem so SHMÚ rokovať o rozšírení siete meracích staníc do lokalít, kde sa ľudia sťažujú najčastejšie, pričom mesto poskytne pozemky aj súčinnosť pri spolufinancovaní. Ide mi o to, aby merania robila odborná štátna inštitúcia s overenou metodikou a aby sme neboli odkázaní len na správy od samotných priemyselných podnikov. Súčasne chceme zaviesť systematický zber podnetov od obyvateľov a výsledky meraní sprístupniť každému v zrozumiteľnej podobe, napríklad prostredníctvom mestskej aplikácie.
Ako dlhoročný poslanec ste poznali chod mesta zvnútra. Čo považujete za najvážnejšie zmeny a čo chce vaše vedenie v Ružomberku robiť inak?
Chceme mestu vrátiť základné fungovanie. Od riadnej údržby cez dostupné bývanie až po aktívne lákanie práce. Zásadnou zmenou je, že nebudeme pasívne čakať, či k nám nejaký investor náhodou príde. Vyše roka sme aktívne oslovovali firmy a vďaka novej diaľničnej infraštruktúre sme dnes blízko k dotiahnutiu investícií v oblasti logistiky a služieb, ktoré do mesta prinesú stovky nových pracovných miest.
Úplne inak chceme pristupovať aj ku komunikácii s obyvateľmi. Mne sa nepáči, že sa veci začnú riešiť až vtedy, keď vznikne petícia alebo hádka na zastupiteľstve. Primátor musí chodiť za ľuďmi skôr, než problém prerastie do konfliktu. Zaviazal som sa, že každú mestskú časť navštívim spolu s prednostom a kompetentnými pracovníkmi dvakrát ročne na celý pracovný deň. Priamo na mieste prejdeme podnety a pri ďalšom stretnutí o pol roka budeme kontrolovať, čo sa z toho reálne podarilo vyriešiť.
Môžete byť konkrétnejší pri novom investorovi a pracovných miestach? O aké firmy a oblasť vlastne ide?
Posledné rokovania sme absolvovali s významným dodávateľom logistických a retailových centier, ktorý hľadal priestor pre logistický uzol obchodného reťazca na strednom Slovensku. Keďže mesto nemalo voľný pozemok, našli sme súkromnú parcelu s výmerou 22-tisíc štvorcových metrov, kde je výstavba možná. Investor oceňuje najmä nový obchvat a diaľničné prepojenie. Aktívne rokujeme aj s ďalšími desiatimi firmami. Naším cieľom bolo priniesť do mesta okolo 500 pracovných miest, pretože tisíce Ružomberčanov dnes za prácou dobiehajú, čo chceme zmeniť.
Dlhé roky sa hovorilo, že investori do mesta nechcú prísť kvôli celulózke, no vy tvrdíte, že chyba bola inde. Kde?
Rezignovali sme na základnú úlohu mesta a pre investorov sme nič nepripravili. Dnes tisíce Ružomberčanov dobiehajú za prácou do Žiliny, Martina, Kubína či Liptovského Mikuláša. Ak by nebolo zopár súkromných pozemkov, nezískali by sme pre mesto vôbec nič. Keby vedenie mesta na priemyselnom parku pracovalo roky, mali by sme dnes stovky nových pracovných miest. Nemôžeme sa vyhovárať na vládu ani na fabriku. Mesto musí mať pripravené priestory pre firmy, aby ľudia nemuseli odchádzať.
Aké zloženie obyvateľov má Ružomberok?
Ružomberok má približne 26-tisíc obyvateľov. Z toho je asi 3 500 detí do 15 rokov, takmer 17-tisíc ľudí v produktívnom veku a približne 5 800 seniorov nad 65 rokov. To znamená, že na každých sto detí pripadá už viac ako 160 seniorov. Priemerný vek obyvateľov je takmer 45 rokov a mesto ďalej starne.
Pre mňa sú tieto čísla jasným signálom, že musíme niečo zmeniť. Potrebujeme dostupnejšie bývanie, nové pracovné miesta a podmienky, aby mladí ľudia nemuseli z Ružomberka odchádzať. Chcem, aby sme sa znovu stali mestom, do ktorého sa ľudia sťahujú, zakladajú si rodiny a vidia v ňom svoju budúcnosť.
Ružomberok je obklopený nádhernou prírodou – máte Vlkolínec, Čutkovskú dolinu, Chočské vrchy aj Veľkú Fatru. Ako chcete tento potenciál lepšie predať?
Atraktívnu prírodu aj pamiatky tu máme, no nevieme ich ako mesto prepojiť. Turista príde do Vlkolínca alebo Čutkova, no v meste neprenocuje a nezostane, pretože cez víkend tu často nevie nájsť otvorené prevádzky ani ponuku podujatí. Chceme nastaviť turizmus tak, aby návštevník v Ružomberku strávil celý víkend a mal dôvod sa vracať.
Inšpirujeme sa mestami, ktoré dokážu s malým rozpočtom udržiavať celoročný mestský život. Či už priamou organizáciou menších podujatí, alebo dotáciami pre lokálne podniky na kultúrny program. Rovnako chceme do mesta priniesť viac života pre študentov Katolíckej univerzity a skvalitniť cykloinfrastruktúru, aby turistom aj obyvateľom ponúkla zmysluplné trasy.
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.