
Celé desaťročia boli Poliaci pevnou súčasťou nemeckého pracovného trhu. Pôsobili najmä v oblasti stavebníctva a logistiky, ženy často ako zdravotníčky či opatrovateľky. Časy sa však zmenili. Nemecká ekonomika roky stagnuje, zatiaľ čo poľská prežíva nevídaný rozmach. Výsledkom je, že prisťahovalcov z Poľska výrazne ubúda. A nemeckí zamestnávatelia to začínajú pociťovať.
“V Poľsku dnes vládne úplne iný duch, pokiaľ ide o vyhliadky do budúcnosti. Kým Poliaci predpokladajú, že zajtra bude lepší deň ako dnes, v Nemecku sa skôr očakáva, že zajtra bude horšie ako dnes,” porovnal nedávno pre televíziu Euronews politológ Bastian Sendhardt z Nemecko-poľského inštitútu.
Zásah ukrajinského vlaku pri poľských hraniciach ruským dronom
Zdroj:
X/Anton Gerashchenko
Hlavná zmena podľa neho spočíva najmä v tom, že Nemecko už pre bežných Poliakov prestáva byť atraktívne.
“Dlhý čas bolo krajinou, na ktorú sa pozeralo tak, že tam možno nie je najlepšie počasie ani ľudia nemajú veľký zmysel pre humor, ale dá sa tam celkom dobre zarobiť a je tam dobrá infraštruktúra,” priblížil s tým, že tento obraz Nemecka už neplatí.
Poliaci ho už nevnímajú ako prísľub blahobytu a mnohí sú presvedčení, že za lepším životom nemusia cestovať za hranice.
Všade dobre…
Poliaci začali do Nemecka hromadne prichádzať už od 90. rokov a od vstupu svojej krajiny do Európskej únie v máji 2004, respektíve po otvorení pracovného trhu v roku 2011 ich počet stále narastal.
Na to, akú dôležitú úlohu zohrávajú v nemeckej ekonomike, poukázala vlani analýza Inštitútu pre výskum pracovného trhu a zamestnanosti (IAB) v Norimbergu.
V roku 2024 žilo v Nemecku asi 870-tisíc poľských občanov, z ktorých 550-tisíc pracovalo. Bolo ich takmer o 380-tisíc viac ako v roku 2011.
Tento počet pritom nezahŕňa Poliakov, ktorí za prácou v Nemecku denne pendlujú cez hranice. Po Turkoch a Rumunoch tak Poliaci tvorili tretiu najpočetnejšiu skupinu cudzincov na nemeckom trhu práce.
Z analýz vyplýva, že sa tam veľmi dobre uplatňujú – sociálne dávky od štátu poberajú v oveľa menšej miere ako iní zahraniční pracovníci.
Zo zistení IAB však vyplýva, že takmer polovica mladých Poliakov s vysokoškolským vzdelaním už nemá záujem emigrovať, pričom ešte v rokoch 2009 až 2013 ich chcela v domovskej krajine zostať len tretina.
Medzi tými, čo dnes uvažujú o odchode, je navyše čoraz menej ľudí, ktorých by lákalo Nemecko. Pre Poliakov vo veku 18 až 34 rokov bolo kedysi vysnívanou krajinou – vysťahovať sa ich tam chcelo až 23 percent. Teraz by ich tam zamierilo iba deväť percent. Najviac, 19 percent, by si už vybralo USA.
Zlom nastal pred dvoma rokmi, keď do Nemecka prvý raz po 25 rokoch prišlo menej Poliakov (84-tisíc), ako sa ich vrátilo domov (95-tisíc). Na porovnanie: v roku 2011 sa do Nemecka prisťahovalo o 15-tisíc Poliakov viac, ako ich odišlo.
Podľa prieskumov môže počet navrátilcov v najbližšom období stúpať. Zo štúdie IAB vyplýva, že o odchode z Nemecka rozmýšľa vyše 30 percent Poliakov a zhruba štyri percentá si už cestu začali aj plánovať. Najväčší podiel majú mladí ľudia do 35 rokov.
Atraktívne Poľsko
Prečo sa však v Poliakoch prebúdza túžba po domove a Nemecko ich už neláka? “Na jednej strane sa oslabili faktory, vďaka ktorým bolo Nemecko atraktívne a priťahovalo ľudí z Poľska. Na druhej strane sa oslabili faktory, ktoré ľudí viedli k tomu, aby z Poľska odišli,” vysvetlil pre Euronews Sendhardt.
Potvrdzuje to i prieskum IAB. Ako hlavnú motiváciu pre odchod z Nemecka v ňom Poliaci uvádzajú ekonomický stav krajiny (57,7 percenta), politickú situáciu (56 percent), vysoké dane (45,9 percenta) a byrokraciu (38 percent).
Svoju úlohu zohráva i celková atmosféra. “Zatiaľ čo Varšava pôsobí veľmi dynamicky, Berlín vyzerá v porovnaní s ňou trochu ospalo,” uviedla pre nemecký denník Welt Joanna Maria Stolareková z Nemecko-poľskej priemyselnej a obchodnej komory vo Varšave, ktorá pravidelne dochádza do Berlína.
V poľskej metropole vraj cítiť energiu a “mentalitu orientovanú na činy a uskutočňovanie vecí”. Najmä mladá generácia – vzdelaná a často so skúsenosťami zo štúdia v zahraničí – má vraj možnosť vybudovať si úspešnú kariéru doma.
Podľa odborníkov sa odstraňujú i rozdiely v životnej úrovni, ktoré boli po páde železnej opony priepastné. Poľsko vlani zaznamenalo hospodársky rast až 3,6 percenta, kým v Nemecku dosiahol slabých 0,2 percenta.
Poľská ekonomika je už šiesta najsilnejšia v Európe a 20. najväčšia vo svete, pričom ceny sú pomerne nízke. Poliaci sa tiež vydali cestou modernizácie a digitalizácie.
Mnohé veci, ktorých vybavenie trvá v Nemecku dlho, sa v Poľsku dajú zariadiť rýchlo a online. Tieto výhody oceňujú aj zahraniční investori, čo tiež vedie k stúpajúcej životnej úrovni.
Nemeckej ekonomike, ktorá by každý rok potrebovala asi 400-tisíc nových zamestnancov, začínajú tisíce Poliakov chýbať.
Podľa Nilsa Witteho zo Spolkového inštitútu pre výskum obyvateľstva je však taký vývoj prirodzený. “Je to predsa niečo, čo je v EÚ také žiaduce – aby sa pracovné trhy postupne vyrovnávali. A presne to sa deje,” zdôraznil pre Euronews.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Nemecko
Poľsko
Poliaci
pracovný trh
prisťahovalci
prisťahovalectvo
zamestnanci
pracovná sila
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.




