Erotické príbehy z Dekameronu boli bestsellerom už v stredoveku. Teraz vychádzajú v luxusnej podobe

Milovníci literatúry iste zajasajú pri správe, že slávny Boccacciov Dekameron sa dočkal nového vydania. Ako najnovší titul svojej edície Luxusná knižnica vyšiel 678 rokov starý text vo vydavateľstve Ikar.  

Giovanni Boccaccio (1313 – 1375), ktorý spolu s Dante Alighierim a Francescom Petrarcom patrí do trojice talianskych literárnych velikánov, zbierku šteklivých príbehov napísal v reakcii na smútok, ktorý sa rozliehal po Florencii po morovej epidémii.

Foto:
Juraj Štefanovič
Nové luxusné vydanie Dekameronu.

Ako tvrdí vydavateľstvo, dokázal ním, že slová a príbehy majú liečivú moc a vedia uzdravovať dušu. Dekameron nebol určený pre úzku skupinu čitateľov. Pri uvedení knihy do života bol aj taliansky veľvyslanec Gianclemente De Felice, ktorý pripomenul, že toto Boccacciovo dielo bolo vo svojej dobe bestsellerom. V dobe umelej inteligencie po veľkolepom diele historického významu siahol Ikar.

Zakladateľka vydavateľstva Gabriela Belopotocká upresnila, že kniha v luxusnej verzii vychádza v limitovanom náklade 200 kusov.

“Keby sme tlačili len luxusnú verziu, Dekameron by nestál 500, ale 2000 eur, čo by sme nevedeli predať, takže okrem zberateľskej verzie vznikla aj tradová verzia.” Tá však nie je ručne viazaná v hnedej koži ani nemá ručné číslovanie kaligrafom a neobsahuje ako darček originálny linoryt od košického výtvarníka Zsolta Lukácsa, žiaka Dušana Kállaya.

Aby sa ľahko čítalo

Potešenie z príbehov, ktoré si v roku 1348 rozprávalo sedem dám a traja mladíci, čo ušli pred morom z Florencie, si však možno vychutnať aj v menej výpravnej podobe za 99 eur. Pri slávnostnom uvedení knižnej novinky do života zaznelo, že dielo naposledy vyšlo v 60. rokoch minulého storočia. Aj teraz bol východiskom slovenský preklad Mikuláša Pažitku, no vďaka editorovi Marcelovi Melicherovi získal súčasnejšiu podobu.

Melicher povedal, že šlo o náročnú úlohu. “Redigovať starší preklad ešte staršieho textu totiž znamená vedieť, kedy zasiahnuť a kedy naopak ruku stiahnuť. Usiloval som sa, aby sa dnešnému čitateľovi príbehy čítali ľahko.” Veľa vecí konzultoval s dcérou prekladateľa Oľgou Pažitkovou, ktorá sa žiaľ, nového vydania Dekameronu už nedožila.

Druhá dcéra prekladateľa Izabela Pažítková nám svojho otca priblížila: “Narodil sa v kraji lesov a hôr, neďaleko Banskej Bystrice – v obci Staré Hory. A predsa si zamiloval krajinu slnka, ale predovšetkým krajinu umenia – Taliansko. Niekedy spomínal, že niet nad krásu kľukatých uličiek Florencie a majestátnych palácov kultúry… Obdivoval architektúru, ale najmä literatúru a hudbu Apeninského polostrova.

Venoval sa štúdiu latinčiny, študoval v Ríme taliansky jazyk, literatúru, filológiu, a neskôr bol z prvých, ktorí sa pričinili o založenie katedry romanistiky na Univerzite Komenského. Preložil množstvo románov i odbornú literatúru. Moja sestra Oľga bola jeho pokračovateľkou a venovala sa aj Dekameronu. Záležalo jej na znovuobjavení tejto stovky renesančných noviel – príbehov o láske, ako to Boccaccio zašifroval v samotnom názve, ale aj – či predovšetkým – príbehov o múdrosti a tajomstvách života.”

Znepokojenie aj vtip

Grafickú podobu knihe dala Mária Rojko, ktorú Gabriela Belopotocká označila za najlepšiu grafičku na Slovensku. Jedným dychom dodala, že je šťastná, že našli ilustrátora Zsolta Lukáča. Výtvarník zdôraznil, že Dekameron je vrcholné dielo renesančnej literatúry, a tak k nemu pristupovať s úctou. Zároveň však ilustrátor nemôže byť kŕčovitý. Sám sa rozhodol využiť pri tvorbe moderného umenia nástroje umelej inteligencie. Do obrázkov chcel dostať znepokojivú atmosféru, no zároveň aj vtip a nápad.

Spoluprácu s ním si chválila aj grafička Mária Rojko. Pripomenila, že Boccaccio prinášal vo svojej dobe nóvum a jej teraz bolo cťou zapojiť do práce tvorivo aj umelú inteligenciu. Poďakovala ilustrátorovi za podnetné rozhovory o iniciálach. A napokon dostal slovo aj taliansky veľvyslanec, ktorý pripomenul, že sám Boccaccio chcel, aby sa Dekameron šíril čo najviac. Bolo to vraj až nebezpečné, lebo papier bol vtedy drahý, no práve vďaka masovému rozšíreniu knihy sa zachoval Boccacciov rukopis, kým z Danteho Božskej komédie či z Petrarcových diel ostali len fragmenty.

“Desať mladých ľudí, ktorí si rozprávajú príbehy, sa nestretne preto, aby si lízali rany, ale pozerajú sa do budúcnosti. Dekameron nám otvára nové horizonty, je to kniha veľmi vtipná a zábavná,” dodal veľvyslanec Gianclemente De Felice. Kniha má premyslenú stavbu: desať dní, desať rozprávačov, sto noviel a každý deň zakončený piesňou. Desať mladých ľudí si uprostred morovej katastrofy vytvorí vlastný poriadok: dohodnú si pravidlá, každý deň si zvolia kráľovnú alebo kráľa a rozprávajú. Dekameron je dôkazom o tom, že príbehy nám môžu pomôcť prežiť.

Giovanni Boccaccio

narodil sa v roku 1313, pravdepodobne vo Florencii alebo v neďalekom Certalde, ako nemanželský syn florentského obchodníka Boccaccina di Chellino

detstvo a mladosť strávil v Neapole, kultúrnom centre anjouovského dvora, kam ho otec poslal, aby sa pripravil na obchodnícku dráhu a štúdium kánonického práva

po návrate do Florencie v roku 1341 Boccaccio zastával viaceré úradné funkcie

priatelil sa s Francescom Petrarcom, mali dlhoročné učené priateľstvo a vzájomne sa inšpirovali

zomrel 21. decembra 1375 v Certalde, kde je i pochovaný

Témy:
Giovanni Boccaccio
Dekameron
Mikuláš Pažitko
Zsolt Lukács
kniha

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.