Sedem miliárd strachu z bankrotu. Kde zmizli skonsolidované miliardy? Prezradí rozpočtová analytička (rozhovor)

Plošné sociálne balíčky a bezhlavé rozdávanie peňazí z prázdnej kasy narazili na tvrdú realitu. Uťahovanie opaskov bude masívne a bude sa týkať každého z nás. Navyše, minister financií dostal do rúk zbraň, ktorou môže v mene predvolebnej kampane krajinu zruinovať. Budúca vláda musí za 4 roky ušetriť viac ako 7 miliárd. Potvrdila to analytička RRZ Zuzana Múčková. Je koniec snom o európskej životnej úrovni?  

Analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka rozoberá kritický stav slovenských verejných financií, narastajúce zadĺženie štátu a zlyhanie doterajších konsolidačných balíčkov. Kam v skutočnosti zmizli miliardy eur zo zvýšených daní a odvodov a prečo štát nedokáže šetriť sám na sebe? Analytička tiež opisuje hrozbu gréckej cesty a možnosti, ako zmeniť daňový mix a naštartovať udržateľný ekonomický rast.

V rozhovore sa dočítate:

– v akom stave sú verejné financie a prečo sme sa ocitli na chvoste finančnej udržateľnosti v Európskej únii;

– prečo vládna konsolidácia zlyhala vo svojom cieli a nedoručila očakávané zníženie deficitu;

– kam v skutočnosti odtiekli miliardy eur zo zvýšených daní a odvodov;

– prečo ďalšie zvyšovanie daní z práce a firiem neprinesie vyššie príjmy;

– či mzdy vo verejnom sektore rástli výrazne rýchlejšie než v súkromnej sfére;

– ako ozdraviť rozpočet;

– ako ratingové agentúry vnímajú zhoršovanie právneho štátu;

– čo znamená hrozba gréckej cesty a ako rýchlo sa môžeme pri ďalšej kríze dostať na hranicu bankrotu;

– prečo sa uťahovanie opaskov bude týkať úplne každého

– koľko nás bude stáť obsluha štátneho dlhu;

– prečo je Slovensko ako malá otvorená ekonomika zraniteľnejšia než Taliansko či Francúzsko;

– čo je to konsolidačná únava a aký balík úspor bude musieť doručiť budúca vláda;

– ako zjednodušiť neprehľadný daňový systém a pritiahnuť investície s vyššou pridanou hodnotou;

– prečo sa mladým a šikovným ľuďom napriek náročným vyhliadkam stále oplatí zostať na Slovensku.

– kedy sa priblížime životnej úrovni krajín EÚ a prečo zaostávame voči susedným krajinám

Rozhovor si môžete pozrieť ako video relácie Bez obalu, alebo prečítať nižšie ako editovaný prepis.

Pozorujeme zvyšovanie zadlženia, pričom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že za toto volebné obdobie stúpne až o 30 miliárd. Minister financií predkladá rozpočet, ktorý má deficit na rovnakej úrovni ako predtým, hoci prebehli tri kolá konsolidácie za 7,5 miliardy a štát sa zadlžuje o desiatky miliárd. Kam zmizli skonsolidované miliardy, keď sa nič v stave verejných financií nezmenilo?

Stav verejných financií je naozaj tristný. Nehovorí to len Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej komisie. Tá má vlastné metriky (indikátory S1, S2), ktoré ukazujú, že Slovensko má najmenej udržateľné verejné financie v Európe. V indikátoroch sme buď úplne na chvoste, alebo predposlední.

Pre koho sú tie dobré správy, ktoré veští minister Kamenický?

To je ťažké povedať, ale pravdou je, že budú odchádzať s rovnakým deficitom, s akým prišli. Už sme nechceli zažívať päťpercentné deficity, no budeme musieť.

Tri kolá vládnej konsolidácie zlyhali vo svojom cieli?

Nedoručili výsledok, ktorý sa pôvodne očakával. Vláda si v roku 2024 sama predsavzala, že v roku 2027 by sa deficit mohol hýbať na troch percentách, teda na maastrichtských kritériách.

Z vlastného cieľa z roka na rok poľavovali, z 3 percent stúpli na 3,5 a potom 4,2. Nakoniec nepredložili konsolidačné opatrenia, a preto skončíme s 5 a viac percentami. Rozpočet stále nie je schválený a nikto netuší, s akými nápadmi ešte prídu.

Navyše rozbili pravidlá provizória, ktoré hovoria, že ak by nebol schválený rozpočet, tak by sa rozpočet z minulého roka delil na dvanásť dielov. Každý mesiac by sa mohla použiť jedna dvanástina a nič viac sa. Minister financií dnes dostane právomoc povedať si, že do leta, alebo do volieb minú celý rozpočet. Tým pádom by sa deficit ešte navýšil.

Pravidlá, ako boli nastavené, neboli optimálne ani doteraz. To, že rozdelíme balíček na dvanásť rovných častí, úplne nezohľadňuje, že v rámci ročného cyklu potrebujeme rôzny obnos peňazí. Na začiatku roka nám stačí menej a na konci potrebujeme viac, no pravidlá sú pravidlá. Teraz sa v zásade úplne uvoľnili.

Dá sa povedať, že do budúcoročných volieb môžu minúť celoročný rozpočet?

Je tu tá možnosť, keďže sa uvoľňujú pravidlá a môžu voľne narábať so zdrojmi a nie sú ani nijak časovo obmedzení.

Kam zmizlo 7,5 miliardy, plus 20 miliárd, o čo sa zvýšilo zadĺženie, keď sa verejné financie nekonsolidujú?

Mediálne sme konsolidovali 7,5 miliardy eur (to je 5,2 % HDP), no postupne z toho treba odobrať jednotlivé časti. Niečo z toho bolo zlé zaúčtovanie typu financovanie energodotácií z eurofondov a mnohé opatrenia mali len dočasný charakter.

Ak sa chceme pozrieť na dlhodobejšie efekty konsolidačných balíčkov, tak vidíme, že z 5,2 % HDP nám zostane len štvrtina. To sme ešte nezarátali negatívne dopady na dlhodobý ekonomický rast. Peniaze úplne nezmizli, ak by sme nekonsolidovali, do konca volebného obdobia by bol deficit asi o niečo vyšší.

Scenár nezmenených politík?

Scenár nezmenených politík. Bol by o pol percentuálneho bodu až o jeden bod vyšší za také makroekonomické dôsledky. Neviem, či to v dlhodobom horizonte bude úplne stáť za to.

Kľúčová výhrada, ktorú počúvame z rôznych odborných oblastí kritiky je, že je zásadný rozdiel, či sa peniaze míňajú na spotrebu, alebo sa investujú do rozvoja.

Veľmi záleží od toho, kam to ide a od štruktúry konsolidačných balíčkov. Všetky medzinárodné inštitúcie zhodujú v tom, ako má vyzerať dobrá konsolidácia, špecificky pre krajiny, ktoré relatívne veľa redistribuujú, čo znamená aj Slovensko.

Peniaze, ktoré sa zarobia vďaka daňovému systému a systému sociálnych transferov, sa vo veľkej časti rozdelia medzi ľudí. V tom prípade je pomerne jasná štruktúra, ako sa malo konsolidovať: väčšinou je to pomer 2 : 1. Dva diely sa vysekajú na výdavkoch a jeden diel sa zvýši na daniach.

Niečo podobné ako sa robilo počas Radičovej vlády?

V podstate áno. Sú to všeobecné odporúčania, ktoré používa aj Európska komisia a Medzinárodný menový fond.

Predsa každý, kto má problém s platom vie, že nemôže ísť na dovolenku na Bali, ak má nabrané pôžičky, musí splácať hypotéku a musí šetriť.

Bohužiaľ, naša realita bola presne opačná. Vyzerá to skôr tak, že tri diely sa spravili na daniach, čiže na príjmoch, a iba jeden diel sa vysekal na výdavkovej strane. Je otázne, či trvalo alebo dočasne, lebo zatiaľ vidíme, že niektoré opatrenia na výdavkovej strane boli skôr len dočasného charakteru.

Druhá vec je, že tým, ako veľmi sa navyšovali dane a celkové zaťaženie práce, sa nám stalo, že pri daniach nie že nemáme priestor, ale už sme ho prepásli. Sme v stave, že ďalšie zvýšenie daní nám nezvyšuje daňové príjmy.

Dane sú špecifická téma, k nej sa ešte dostaneme. Väčšina konsolidácie išla na úkor zvyšovania daní a odvodov. Transakčnú daň vymyslel Tobin na finančné operácie na burze, pri ktorých nevzniká žiaden ekonomický prínos. U nás sa transakčná daň zaviedla na zdanenie prakticky všetkých pohybov na bankových účtoch podnikateľov a firiem.

Robert Fico v minulosti zdôrazňoval, že vysekať 30 % na ústrednej štátnej správe nie je žiadny problém, no zjavne je. Ako je možné, že nie sme schopní robiť adresnú pomoc? Je relevantná výhovorka, že to nevieme robiť inak než plošne?

Nie je to úplne relevantné. Štát mal pomerne dosť rokov na to, aby si prepojil vlastné systémy. Navyše to zvládnu robiť aj výrazne menšie inštitúcie než štátne ministerstvá.

Na informatizáciu Slovenska sme minuli miliardy. Je to teda výhovorka?

Mohli to spraviť a dá sa to spraviť. Na konci dňa sme videli, že to nejakým spôsobom aj spravili.