Miláno pod náporom násilností. Mesto čelilo rabovaniu a skaze, polícia vo Francúzsku miestami stratila kontrolu

Po víkendových násilnostiach vo Francúzsku a Taliansku čelia vlády oboch krajín rastúcemu tlaku na sprísnenie bezpečnostných opatrení. Vo Francúzsku polícia počas sobotných protestov predviedla takmer 2 400 ľudí a zranenia utrpelo 997 príslušníkov bezpečnostných zložiek. V talianskom Miláne sa nepokoje opakovali dva dni po sebe, pričom väčšinu predvedených tvorili maloletí. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok odmietol demisiu ministra vnútra, zatiaľ čo talianska premiérka Giorgia Meloniová zvolala rokovanie o verejnej bezpečnosti.  

Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez v pondelok 19. októbra priznal, že polícia počas víkendových násilností v niektorých mestách stratila kontrolu nad situáciou. Za nedostatočnú prípravu bezpečnostných opatrení prevzal zodpovednosť a prezidentovi Emmanuelovi Macronovi ponúkol svoju demisiu.

Macron ju však odmietol. Podľa agentúry ANSA Elyzejský palác rozhodnutie odôvodnil potrebou zachovať kontinuitu vo velení bezpečnostných zložiek počas krízy.

Prezident zároveň nariadil preskúmanie nedostatkov pri plánovaní policajných zásahov a požaduje zavedenie účinnejších postupov proti násilným skupinám.

Vo Francúzsku hlásia takmer tisíc zranených policajtov

Podľa aktualizovanej bilancie francúzskeho ministerstva vnútra polícia počas soboty 17. októbra predviedla 2 397 osôb. Zranenia utrpelo 997 policajtov a žandárov, z toho siedmi vážne.

Nepokoje zasiahli Paríž, Marseille, Lyon, Limoges a ďalšie mestá. Skupiny násilníkov podpaľovali budovy, ničili verejný majetok a rabovali obchody. V Limoges požiar vážne poškodil historickú radnicu.

Násilnosti pokračovali aj v nedeľu. Podľa denníka Le Monde polícia v Paríži predviedla ďalších 108 ľudí, z toho 66 vo večerných hodinách. Zaznamenala tiež vyrabovanie najmenej piatich obchodov.

Francúzske obchodné združenie Fédération du commerce et de la distribution odhaduje, že sobotné násilnosti zasiahli približne 1 500 obchodných prevádzok. Škody podľa jeho predstaviteľov môžu dosiahnuť stovky miliónov eur.

Foto:
Emma Da Silva
Obhorené autá v Paríži, 18. október 2026.

Premiér Sébastien Lecornu na pondelok zvolal medzirezortné krízové rokovanie. Jeho cieľom je vyhodnotiť ekonomické následky nepokojov, možnosti poistného odškodnenia a postup orgánov činných v trestnom konaní.

Macron v nedeľnom televíznom prejave odsúdil násilnosti, ale zároveň upozornil, že nemožno stotožňovať všetkých účastníkov protestov s výtržníkmi.

„Nikdy nesmieme zamieňať demonštrantov s oprávnenými požiadavkami s tými, ktorí ničili, rozbíjali a rabovali,“ zdôraznil prezident.

Francúzska vláda plánuje v nasledujúcich dňoch rokovať aj s politickými stranami, odbormi, študentskými organizáciami a predstaviteľmi samospráv o riešení sociálnych požiadaviek protestujúcich.

Miláno zažilo dva dni rabovania, väčšina predvedených sú maloletí

Podobná vlna násilia zasiahla aj severné Taliansko. Najvážnejšie nepokoje sa odohrali v Miláne, kde sa počas soboty a nedele skupiny mladých ľudí opakovane stretli s políciou.

Podľa denníka La Repubblica bolo počas oboch dní predvedených približne 270 osôb. Agentúra ANSA uviedla, že len v nedeľu polícia predviedla vyše 200 ľudí, pričom približne 80 percent z nich bolo mladších ako 18 rokov.

Nie všetci predvedení boli formálne zatknutí. Časť z nich polícia po identifikácii prepustila.

Výtržníci sa sústreďovali najmä v okolí námestia Piazza del Duomo a priľahlých obchodných ulíc. Rozbíjali výklady, rabovali predajne a na policajtov hádzali kamene, fľaše a pyrotechniku. Zasahujúce jednotky používali vodné delá a slzotvorný plyn.

Podľa Corriere della Sera utrpelo pri sobotných stretoch zranenia 104 policajtov a karabinierov. Polícia vtedy zatkla 17 osôb. Medzi účastníkmi násilností boli aj deti vo veku 12 rokov.

V nedeľu nasledovali ďalšie útoky na obchodné prevádzky vrátane supermarketu Carrefour a predajní so športovým oblečením. Poškodené boli aj výklady obchodného domu Rinascente. Pre bezpečnostnú situáciu museli predčasne uzavrieť turistické prehliadky Milánskej katedrály.

Obchodné združenie Confcommercio odhaduje škody v Miláne na najmenej 500-tisíc eur.

Meloniová zvažuje nové právomoci polície

Talianska premiérka Giorgia Meloniová zvolala na pondelok 19. októbra bezpečnostné rokovanie v sídle vlády Palazzo Chigi.

„Posúdime ďalšie nástroje proti tým, ktorí zneužívajú legitímne demonštrácie na šírenie násilia a chaosu,“ uviedla premiérka.

Podľa pondelkových informácií denníka La Repubblica vláda zvažuje sprísnenie postupu voči maloletým účastníkom násilností.

Medzi diskutovanými možnosťami je rozšírenie preventívneho zadržania na osoby mladšie ako 18 rokov alebo úprava pravidiel, ktoré umožňujú zatknutie podozrivých dodatočne na základe dôkazov o ich účasti na násilnostiach. O konečnej podobe opatrení zatiaľ nebolo rozhodnuté.

Nepokoje vyvolali aj spor medzi milánskym starostom Giuseppem Salom a ministrom vnútra Matteom Piantedosim.

Foto:
Stefano Porta
Po zrážkach medzi políciou a protestujúcimi z hnutia „Italia in Piazza“ pred milánskou katedrálou v talianskom Miláne horí oheň, sobota 17. októbra 2026.

Sala kritizoval nedostatočný počet policajtov počas sobotných demonštrácií a naznačil, že bezpečnostné zložky podcenili riziko násilia. Piantedosi kritiku odmietol. Minister už v nedeľu rokoval s vedením polície a milánskym policajným riaditeľom Brunom Megalem.

Opozičná Demokratická strana na čele s Elly Schleinovou odsúdila násilie, zároveň však upozornila, že útoky výtržníkov nesmú prekryť požiadavky ľudí, ktorí pokojne protestujú proti vysokým životným nákladom.

Polícia preveruje úlohu sociálnych sietí

Osobitnú pozornosť talianskych vyšetrovateľov púta spôsob, akým sa mladí ľudia organizovali.

Podľa pondelkových zistení La Repubblica bezpečnostné orgány preverujú účty na sociálnych sieťach, ktoré šírili výzvy na zhromaždenia a odkazovali aj na protesty v Paríži a Tirane.

Mnohí účastníci milánskych násilností podľa policajných zistení neboli napojení na tradičné politické alebo aktivistické organizácie. Zhromažďovali sa prostredníctvom sociálnych sietí a počas nepokojov sa presúvali v menších skupinách.

Vyšetrovatelia sa preto snažia zistiť, či išlo o spontánne zvolávanie mladých ľudí, alebo či za šírením výziev stáli konkrétni organizátori. Dôkazy o spoločnom riadení protestov vo Francúzsku a Taliansku zatiaľ zverejnené neboli.

Foto:
Emma Da Silva
Hasiči likvidujú požiar po demonštrácii proti rastúcim životným nákladom, Paríž, sobota 17. októbra 2026.

Protesty sa začali pre životné náklady a stav verejných služieb

Súčasná vlna nepokojov nadväzuje na širšie sociálne protesty, ktoré sa v jednotlivých európskych krajinách rozvíjali z odlišných príčin.

Vo Francúzsku sa mobilizácia začala najmä medzi stredoškolákmi, ktorí kritizovali nedostatok učiteľov, podfinancovanie škôl a podmienky vzdelávania. Postupne sa pridali odborové organizácie a ľudia nespokojní s rastúcimi cenami energií, životnými nákladmi a stavom verejných služieb.

V Taliansku sobotné demonštrácie požadovali riešenie drahého bývania, vysokých cien pohonných látok, nízkych príjmov a daňového zaťaženia. Na milánskom pochode proti rastúcim životným nákladom sa podľa Corriere della Sera zúčastnilo viac ako 5 000 ľudí. Násilnosti vypukli po tom, ako sa od hlavného zhromaždenia oddelili skupiny prevažne mladých účastníkov.

Protesty sa odohrávali aj v Turíne, Bologni a Bergame.

Najbližšie dni ukážu, či vlády dokážu obnoviť bezpečnosť v uliciach a súčasne reagovať na sociálne požiadavky pokojných demonštrantov. Vo Francúzsku aj Taliansku sa po víkende stala bezprostrednou prioritou prevencia ďalších násilností, vyšetrovanie útokov a vyhodnocovanie škôd.

Témy:
Francúzsko
Taliansko
protesty
Miláno

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.