
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje obnovenie dodávok ruského zemného plynu do Európy ako súčasť širšej mierovej dohody o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine. Návrh, ktorý má Moskve poskytnúť ekonomickú motiváciu na zastavenie bojov, však vyvoláva odpor európskych predstaviteľov. Najvýraznejšie proti nemu vystupuje Nemecko, ktoré varuje pred návratom energetickej závislosti od Ruska.
Podľa denníka The New York Times (NYT) americkí vyjednávači Jared Kushner a Steve Witkoff predložili myšlienku obnovenia dodávok ruského plynu počas rokovaní s ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi. Diskutovali o nej aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas septembrového stretnutia v Kyjeve.
Americká strana podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami navrhuje, aby Ukrajina zvážila opätovné sprevádzkovanie plynovodov, ktorými v minulosti prúdil ruský plyn do Európy. Príjmy z tranzitu by mohli prospieť Kyjevu, zatiaľ čo obnovený export by znamenal významný ekonomický prínos pre Moskvu.
Washington zároveň predpokladá, že európski spotrebitelia budú v budúcnosti požadovať lacnejšie energie, čo by mohlo zvýšiť podporu návratu ruského plynu na európsky trh.
Macron zverejnil zábery z obsadenia ‘ruského’ tankera
Francúzsko je odhodlané bojovať proti ‘tieňovej flotile’ na celom svete, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron a zverejnil zábery z obsadenia tankeru.
Zdroj:
X/Emmanuel Macron
Biely dom hovorí o ekonomických stimuloch pre obe strany
Obnovenie energetickej spolupráce je podľa amerických predstaviteľov jednou z možností, ako motivovať Rusko k mierovej dohode. Tá by mala zahŕňať aj rokovania o budúcich vzťahoch medzi Ruskom a NATO, bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a kontrole nad spornými územiami.
Biely dom potvrdil, že ekonomické stimuly sú súčasťou amerického diplomatického úsilia.
„Spojené štáty úzko spolupracujú s Ukrajinou a našimi európskymi partnermi na komplexnom mierovom návrhu, ktorý zahŕňa ekonomické stimuly pre Rusko aj Ukrajinu ako súčasť konečného urovnania,“ uviedla americká administratíva.
Trump zároveň podniká kroky na zmiernenie ekonomického tlaku na Moskvu. V piatok 16. októbra vyňal Rusko z nových sankcií schválených Kongresom. O týždeň skôr zrušil sankcie na ruskú motorovú naftu.
Ruský ekonomický vyslanec Kirill Dmitrijev označil dohodu týkajúcu sa nafty za začiatok širšej hospodárskej spolupráce. Podľa jeho vyjadrení Moskva a Washington diskutujú aj o ďalších projektoch vrátane dátových centier napájaných ruskou jadrovou energiou.
Predmetom rokovaní je podľa The New York Times aj možný predaj zahraničných aktív ruskej energetickej spoločnosti Lukoil skupine investorov, ktorej súčasťou by bola americká vláda.
Pozrite si
Tri minúty stačili na rozpútanie pekla. Za útokom na Starlink sa črtá temné a znepokojivé spojenectvo
Aktuálne
|
pred 2 dňami
Európa sa ruského plynu postupne zbavuje
Americký návrh prichádza v čase, keď sa Európska únia snaží ukončiť energetickú závislosť od Moskvy.
V roku 2021 pochádzalo z Ruska 45 percent plynu dovážaného do EÚ. V roku 2025 tento podiel klesol na 13 percent. Únia sa zaviazala úplne zastaviť dovoz ruského plynu do roku 2027.
Ukrajina navyše v januári 2025 ukončila tranzit ruského plynu cez svoje územie, čím prišla približne o miliardu dolárov ročne na tranzitných poplatkoch.
Návrat ruského plynu by tak znamenal zásadný obrat v európskej energetickej politike. Podľa zdrojov denníka niektorí európski a ukrajinskí predstavitelia očakávajú, že Spojené štáty by sa mohli usilovať aj o podiel na ziskoch z ruského exportu prostredníctvom amerických spoločností alebo vlády.
V americko-ruských rozhovoroch sa objavila aj možnosť obnovenia prevádzky poškodeného podmorského plynovodu Nord Stream 2, ktorý spája Rusko s Nemeckom. Agentúra Reuters v októbri informovala, že obe strany diskutovali o zapojení amerického investora do projektu.
Biely dom však uviedol, že Nord Stream nebol predmetom nedávnych rokovaní. Prípadná dohoda by si podľa Washingtonu vyžadovala úzku koordináciu s európskymi partnermi.
Nemecko odmieta návrat k závislosti od Moskvy
Proti obnoveniu dovozu ruského plynu najvýraznejšie vystupuje nemecká vláda kancelára Friedricha Merza.
Podľa dvoch zdrojov oboznámených s rokovaniami sa proti návrhu dôrazne postavil Günter Sautter, hlavný bezpečnostný poradca nemeckého kancelára, počas mierových rokovaní na Floride v októbri.
Berlín podľa európskeho predstaviteľa odmieta aj možnosť, že by sa ruský plyn do Nemecka dostával cez amerického alebo iného sprostredkovateľa. Z pohľadu nemeckej vlády by takýto model neodstránil bezpečnostné riziká spojené so závislosťou od Moskvy.
Bývalý nemecký minister hospodárstva Robert Habeck upozornil, že Rusko v minulosti preukázalo svoju nespoľahlivosť ako dodávateľ energií.
„Európa, a najmä Nemecko, už nikdy nesmú byť závislé od ruského plynu. Pretože sme videli, aké nespoľahlivé Rusko bolo,“ povedal Habeck.
Nemeckí predstavitelia pripúšťajú, že obnovenie dovozu by mohlo znížiť ceny energií, ktoré od roku 2022 výrazne vzrástli. Varujú však, že Rusko by mohlo dodávky v budúcnosti opäť využiť ako nástroj politického tlaku.
Obnovu dodávok presadzuje aj nemecká krajná pravica
Otázka ruského plynu sa stáva významnou témou aj vo vnútropolitickom zápase v Nemecku.
Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá podľa uvedených prieskumov vedie s podporou blížiacou sa k 30 percentám, presadzuje obnovenie energetických vzťahov s Moskvou.
Jedna z jej líderiek Alice Weidelová v nemeckom parlamente vyhlásila, že krajina potrebuje ruský zemný plyn a ropu na zníženie nákladov domácností a podnikov.
V spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko poslanci prijali prevažne symbolické uznesenie vyzývajúce spolkovú vládu na ukončenie sankcií proti Rusku a zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Podporili ho zástupcovia AfD aj poslanci Aliancie Sahry Wagenknechtovej.
Podobné postoje zvyšujú obavy európskych predstaviteľov, že prípadná dohoda medzi Washingtonom a Moskvou by mohla oslabiť spoločný postup Západu voči Rusku.
Zelenskyj očakáva ďalšie energetické dohody
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných dňoch kritizoval Trumpovu administratívu za oslabovanie podpory Ukrajiny a uzatváranie hospodárskych dohôd s Ruskom.
V rozhovore pre Financial Times naznačil, že po dohode o ruskej motorovej nafte môžu nasledovať ďalšie energetické projekty.
„Otázkou je, kedy príde ďalšia dohoda. Možno to bude plyn. Určite to bude plyn,“ vyhlásil Zelenskyj.
Podľa The New York Times zostáva zásadným problémom amerického prístupu skutočnosť, že ponuka ekonomických výhod zatiaľ neviedla ruského prezidenta Vladimira Putina k ústupu od jeho hlavných požiadaviek.
Odpor európskych vlád voči obnoveniu závislosti od ruských energií môže zároveň skomplikovať snahu Washingtonu dosiahnuť širšiu mierovú dohodu. Návrh na návrat ruského plynu do Európy tak zostáva spornou súčasťou amerických rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.
Témy:
vojna na Ukrajine
ruský plyn
Putinova vojna
Moskva
Rusko
Vladimir Putin
Donald Trump
Nemecko
Volodymyr Zelenskyj
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
